„Pri neplodnosti ide vždy o problém páru. Je mi veľmi ľúto žien, pretože mám niekedy pocit, akoby v tom probléme boli celkom samy. Ale tiež neprospieva, keď z mužov robia len nástroj na získanie dieťaťa,“ hovorí v rozhovore urológ Ladislav Slobodník, ktorý sa vo svojej ambulancii venuje aj neplodným párom. Vždy odporúča, aby páry nemali nároky na toho druhého, ale v prvom rade na seba.
Zároveň tvrdí, že snaha otehotnieť by sa nemala stať jediným zmyslom života páru. Vysvetľuje, ako škodia mužskej plodnosti obtiahnuté nohavice, sedavé povolanie, mobil vo vrecku, ale aj porno, stres a psychika. Napriek tomu pripomína, že aj pre mužov je najväčším nepriateľom neplodnosti obezita a vek.
Prečo má problém s erekciou čoraz viac mladších mužov? Aké výhrady má voči niektorým centrám asistovanej reprodukcie? Ako prebieha vyšetrenie mužskej neplodnosti a dá sa vôbec vyliečiť? Odpovedá urológ Ladislav Slobodník z kliniky Urohealth v Púchove.
Áno, príčina neplodnosti párov zo strany muža stúpa a dokonca pomaly podľa niektorých najnovších údajov diskrétne začína prevládať. Je to celoeurópsky trend.
Je to tak. V roku 1999 boli hodnoty správneho spermiogramu výrazne striktnejšie, ako sú dnes. Kedysi bolo normou viac ako 48 miliónov spermií v ejakuláte, dnes je norma na počte 39 miliónov, pričom priemerná hodnota počtu spermií v ejakuláte je od 60 do 450 miliónov. Keď hovoríme o tvare spermií, dnes je normou 4-percentné zastúpenie zdravých, tvarovo normálnych spermií, v minulosti to bolo 12 percent.
Áno, ale nie je to tak, že stačí jedna dobrá spermia. Treba ich vždy niekoľko, pri určitých priaznivých okolnostiach minimálne niekoľko desiatok. Počet je veľmi dôležitý, spermie pracujú v skupinách a veľmi si pomáhajú v ceste za vajíčkom.
Neviem, kde je pravda, ale v roku 1999 sa norma spermiogramu robila zo vzorky 1000 mužov, ktorí splodili dieťa do roka, v 2010 z 1953 mužov a v roku 2021 z 3589 mužov. Je to stále predmetom skúmania.
Napriek tomu sa všetky štúdie zhodujú v tom, že za nárast neplodnosti môže viacero faktorov. Či už hovoríme o toxických vplyvoch v životnom prostredí, miere znečisteného ovzdušia, vplyve elektromagnetického žiarenia, feminizácii mužov, alebo narastajúcom sedavom spôsobe života.
Spolu s obezitou a vekom veľmi negatívne. Keď sedíme, v miešku sa udržiava teplo, ktoré nemá kam „ujsť“. Po istom čase ho prehrieva, čo následne negatívne ovplyvňuje fungovanie semenníkov, ktoré produkujú nielen spermie, ale aj testosterón. Preto po každej hodine v sedavom povolaní je potrebné postaviť sa a rozhýbať sa na päť-desať minút, ak to práca dovoľuje. Rovnako sa neodporúča dlho si vyhrievať sedadlá v autách a nosiť obtiahnuté oblečenie.
Je to tak, veľké percento týchto pacientov sú vzdelaní muži, ktorí majú administratívny typ práce a za počítačom presedia celé dni. Ťažko však povedať, či podiel týchto pacientov v mojej ambulancii je len následkom podobného životného štýlu alebo vyššej úrovne vzdelania a mentálnej uvedomelosti. Nerád by som to, ako aj snahu daný problém riešiť vyhradil iba pre sedavé zamestnania.
Bez ohľadu na to neplodnosť súvisí aj s takzvaných rozšíreným clubbingom, teda zvýšenou konzumáciou alkoholu, fajčením a hedonistickejším spôsobom života. Top príčinou je však obezita a veľmi silným faktorom zas vek.

Ak sa páru rok intenzívne nedarí splodiť potomka, mali by začať pátrať. Samozrejme, odporúčania sú iné, ak má žena viac ako 35 rokov, vtedy sa odporúča vyšetrenie už po pol roku neúspešného snaženia sa.
Až 80 percent párov, ktoré chodia do mojej ambulancie pre neplodnosť, má po tridsaťpäťke. Netreba zabúdať, že vek je najväčší nepriateľ neplodnosti a platí to aj pre mužov. Po tridsiatke mužom klesá hladina testosterónu, dokázateľne klesá kvalita mužského spermiogramu. Chcieť dieťa po štyridsiatke môže byť aj pre muža riziko.
Ako pre ženu, tak aj pre muža platí, že ideálna plodnosť je od 20 do 25 rokov. Fyziologicky sme nastavení tak, že ideálne obdobie mať deti je do 30 rokov, potom je to náročnejšie nielen z fyziologickej, ale aj psychologickej stránky.

Ladislav Slobodník. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Stopnutie fajčenia má zásadný vplyv na zlepšenie plodnosti, pretože jej veľmi škodí, rovnako ako obezita. Vyvážený príjem alkoholu, ak hovoríme o malom pive či pohári vína, nie o častom opíjaní sa, určite nemá zásadný vplyv. Alkohol má aj povzbudzujúce účinky, dokáže uvoľniť stres pri zbližovaní sa páru, priveľa alkoholu má však negatívny vplyv na mužskú erekciu.
Čo sa týka stravy, treba určite zvýšiť príjem čerstvého ovocia a zeleniny bohatých na antioxidanty.
Je dokázané, že negatívny vplyv na plodnosť muža má zvýšená teplota. Tú nemá na svedomí len sedenie, ale aj oblečenie. Ak muž nosí obtiahnuté nohavice, miešok nemá šancu relaxovať a semenníky ochladzovať sa. Takže je to pravda.
Čo sa týka mobilu, elektromagnetické žiarenie má tiež všeobecne negatívny vplyv na plodnosť muža. Hoci mieru tohto vplyvu je veľmi ťažké určiť, mužom, ktorí majú problém s plodnosťou, sa nosenie mobilu vo vrecku neodporúča.

Zdravé saunovanie nie je až taký problém, ako keď má muž na sebe obtiahnuté oblečenie viac ako osem hodín. Určite je väčší problém aj intenzívne bicyklovanie v syntetickom oblečení.
Teplo, ktoré pri cvičení v bruchu ako v tepelnom jadre vzniká, napríklad u mužov nosiacich obtiahnuté oblečenie alebo s varikokélou (kŕčová žila v miešku, pozn. red.), ktorých je štatisticky 15 – 25 %, nemá kam „odísť“ a absorbujú ho semenníky a spermie. Vzniká vyšší oxidačný stres, produkuje sa viac voľných radikálov, ktoré následne poškodzujú spermie a ich DNA. Ide o poškodenie nielen danej zrelej generácie spermií, ktorej vývoj trvá tri mesiace, ale aj spermatogónií, z ktorých sa spermie vyvíjajú.
Treba však povedať, že bežná fyzická aktivita či amatérsky šport plodnosť zlepšuje, ako aj redukcia hmotnosti. Celkovo zmena a pestrosť životného štýlu je pri plodnosti zásadná vec. Odstránením negatívnych vplyvov je veľká šanca, že sa spermiogram muža upraví.
Pohybová aktivita jednoznačne znižuje pravdepodobnosť neplodnosti. Plodnosť je vždy istým obrazom či indikátorom zdravia človeka. Liečba neplodnosti neraz vyžaduje aj liečbu iných ochorení – stabilizáciu vysokého tlaku, cukrovky, kŕčových žíl či rôznych neurologických ochorení chrbtice. Je to veľmi komplexná otázka.
Žiadna štúdia nepotvrdila jeho signifikantný podiel na znižovaní plodnosti, ale keďže stres má vplyv na produkciu voľných radikálov v tele, spermiám nepomáha. Rovnako má vplyv na erektilnú funkciu.
Keď muž stráca erekciu, aj tú rannú, treba vždy spozornieť, pretože tento jav sa spája až s 50-percentným rizikom cievnej mozgovej príchody či infarktu do piatich rokov.
Problém s erekciou sa čoraz viac presúva do nižších vekových kategórií. Súvisí to nielen so životným štýlom, ale aj so závislosťou od dopamínu z obrazoviek či porna, čo čoraz viac riešime aj s bezdetnými pármi.
Je to veľký problém. Keď žene tikajú biologické hodiny, muž je do toho chtiac-nechtiac takisto zatiahnutý. Sex už často nie je aktom lásky, ale len výlučnou snahou „vyprodukovať“ potomka. Vo viacerých mužoch začína prevládať pocit, akoby boli len nástrojom na získanie dieťaťa, čo tejto snahe veľmi neprospieva.
Páru vždy odporúčam, aby nemali nároky na toho druhého, ale v prvom rade na seba, inak sa zo vzťahu stráca podstata lásky a vzájomnej odovzdanosti. Sex má byť aktom odovzdávania sa tomu druhému. Faktom je, že dieťa je dar, niekto ho dostane a niekto nie, preto by sa snaha otehotnieť nemala stať jediným zmyslom života páru.
Neraz, keď páry prijmú aj možnosť, že tento dar nemusia dostať, až potom opadne stres a zrazu ide všetko ľahšie.
Určite áno, hoci sa to ľahko hovorí. Mám však mnoho párov z ambulancie, ktoré otehotneli po tom, ako sa prestali intenzívne snažiť o potomka. Viacerým sa tiež podarí splodiť potomka až vtedy, keď si adoptujú dieťa. Sú desiatky podobných prípadov, ktoré by som vedel vymenovať. Psychologický blok vie byť vážnym faktorom na tejto ceste.
Často páry nemajú dobre nastavené hodnoty – chcú dieťa, lebo sa im končí v práci výpovedná lehota, lebo majú zlých kolegov, lebo už nechcú znášať niektoré negatívne otázky a neustále poznámky okolia. Bez ohľadu na to, o aký psychologický dôvod ide, splodenie dieťaťa by malo byť v prvom rade nezištnou túžbou.
Áno, ide o sekundárnu neplodnosť, ktorú má jeden zo šiestich mužov. Zväčša ide o prípady, keď majú páry prvé dieťa v mladom veku a v životnom štýle, ktorý bol pre plodnosť priaznivejší. Časom však telo starne, degenerujú jeho fyziologické funkcie, organizmus horšie zvláda oxidačný stres, toxické vplyvy okolia, čo vplýva aj na plodnosť.

Ladislav Slobodník. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Veľmi často. Je mi veľmi ľúto žien, pretože mám niekedy pocit, akoby v tom probléme boli celkom samy. Vždy pri neplodnosti ide o problém páru, no nie vždy majú obaja v páre pocit, že sa ich to týka. Niekto uteká, niekto bojuje.
Nerád by som zovšeobecňoval, pretože je to veľmi individuálne, ale stále v tejto téme chýba osveta a neplodnosť sa vníma predovšetkým ako ženský problém. Už len z lásky k partnerke by mal každý muž podstúpiť urologické vyšetrenie, ak majú problém splodiť dieťa. Odporúča to aj európska urologická asociácia.
Pomaly už začínajú chodiť aj muži z vlastnej iniciatívy, ale je ich málo. Nevediem si presné štatistiky, ale väčšinou z páru volá do ambulancie žena. Práve ony idú prvé na gynekologické vyšetrenie a až následne gynekológ niekedy poučí ženy, že majú byť vyšetrení aj muži.
Smernica európskej urologickej spoločnosti hovorí jasne o tom, že súčasne majú byť vyšetrení obidvaja.
Áno, deje sa to často a veľmi to zazlievam svojim kolegom. Mám ťažké srdce aj na niektoré centrá asistovanej reprodukcie. Často mi sami pacienti hovoria, že im v týchto centrách nikdy nenavrhli pátranie po príčine problému, hneď dostali ako riešenie svojho problému umelé oplodnenie (IVF) alebo iný postup asistovanej reprodukcie.
Nijako neodsudzujem bezdetné páry, ktoré podstúpia metódu asistovanej reprodukcie, ale samotné svetové urologické odporúčania vypracované v sekulárnych spoločnostiach hovoria o tom, že príčinu neplodnosti treba najskôr diagnostikovať, až potom navrhnúť možné riešenia problému.
Metódy asistovanej reprodukcie sú len jedným z možných riešení, no často problém plodnosti nevyriešia a ten naďalej pretrváva. Aj asistovaná reprodukcia má svoje limity, ktoré sa nedajú obísť, a jej úspech závisí od prvotnej liečby neplodnosti, ktorú môžu podstúpiť u urológa alebo andrológa.

Nerozumiem tomu. No musím tiež povedať, že aj v tomto smere badám za posledný rok-dva posun k lepšiemu a objavujú sa pacienti, ktorí boli pred metódou asistovanej reprodukcie odoslaní najprv k urológovi.
Na druhej strane som sa stretol aj s tým, že z niektorých centier asistovanej reprodukcie napríklad odhovárajú mužov od operácie varikokély, teda liečby, ktorá je síce v istom smere vždy rizikom, no podľa štúdií až 74 percent tých, ktorí túto operáciu podstúpia, má následne lepší spermiogram a v 25 percentách nedôjde k zmene. Len jedno percento môže mať zhoršený spermiogram, aj to nie vždy vplyvom operácie, keďže varikokéla je neraz len pridruženým ochorením.
Často sa to deje práve v tomto poradí, pritom je to strašne drahá záležitosť. Čudujem sa, že to zdravotné poisťovne preplácajú alebo preplácali bez toho, aby bolo podmienkou podobného výkonu komplexné urologické vyšetrenie muža s následnou stanovenou liečbou s cieľom odstrániť možné vonkajšie alebo vnútorné príčiny neplodnosti, ktorá môže páru podstatne zvýšiť pravdepodobnosť úspešnosti aj týchto metód liečby.
Nerozumiem, prečo to systém takto nevyžaduje a stále prichádzajú pacienti, ktorí toto pred IVF neabsolvovali.
Mnohé centrá asistovanej reprodukcie majú však veľmi dobrý marketing a je v spoločnosti všeobecne známe, že ak sa niekomu nedarí mať dieťa, ide práve tam. Málokto vyhľadá najskôr urológa, ktorý by vedel detailnejšie opísať príčiny neplodnosti, keďže sa na neho niekedy čaká aj pol roka.
K tomu poviem len toľko, že som mal pacienta, ktorý za rôzne procedúry v centre asistovanej reprodukcie zaplatil 17-tisíc eur. U nás sme ho vyšetrili, diagnostikovali varikokélu, podstúpil operáciu a dnes má dieťa splodené prirodzeným spôsobom. To je aj dôvod, prečo sa takýmto pacientom venujem.
V tomto preťaženom systéme je to aj pre mňa únavné, nehovoriac o ekonomickej stránke, keďže za čas, ktorý venujem jednému takémuto pacientovi či páru, by sme mohli vyšetriť možno piatich iných. No nielen svedomie, ale ani odporúčania európskej urologickej asociácie pre liečbu neplodnosti mi nedovoľujú ignorovať to.
Veľmi ma teší, keď dokážem ľuďom aspoň takýmto spôsobom sprostredkovať nádej. Rád by som publikoval niektoré výstupy z ambulancie najmä kvôli osvete, aby sa chlapi nebáli, ale tiež by som rád motivoval kolegov urológov, že má zmysel investovať čas do tejto skupiny pacientov, hoci je to mravčia práca.

Ladislav Slobodník. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Nie, v tomto smere si uplatňujem výhradu vo svedomí. Samozrejme, každý pacient podstúpi kompletnú diagnostiku a liečbu podľa odporúčaní, no keď sa nedostaví želaný efekt liečby a pár nechce dlhšie čakať alebo výstupy z vyšetrenia sú veľmi nepriaznivé k možnosti splodenia potomka prirodzene, ako lekár mám povinnosť oboznámiť pacienta aj s metódami asistovanej reprodukcie, ktoré by mali nádej na úspech.
Každému páru dám na výber možnosti liečby, len čo sa rozhodnú pre metódu asistovanej reprodukcie, s mojou odbornou podporou už nemôžu počítať. Navrhnem im, aby si našli urológa či andrológa, ktorý sa na to špecializuje.
Nijako týchto pacientov nesúdim ani nechcem, a ak sa po asistovanej reprodukcii rozhodnú pokračovať v liečbe príčin neplodnosti u nás, nemám s tým problém. Ja si však myslím, že najskôr treba vyťažiť možnosti konvenčnej liečby. Na druhej strane neodmietam pacientov, ktorí odmietajú spermiogram, hoci ja sám ho odporúčam ako veľmi potrebný.
Muži sa ho vôbec nemusia obávať. V porovnaní s tým, čo zažívajú ich partnerky v gynekologických ambulanciách, je to naozaj prechádzka ružovou záhradou. Komplexné vyšetrenie muža spočíva najskôr v rozhovore, keď sa z anamnézy snažíme zistiť celkový zdravotný stav pacienta, pridružené ochorenia, užívané lieky či predchádzajúce operácie, ktoré by mohli ovplyvniť plodnosť.
Rovnako zisťujeme formu práce a ďalšie vplyvy, ktorým sa muž vystavuje. Zisťuje sa aj sexuálna anamnéza, aby lekár zistil, či akt prebieha bezproblémovo, obaja sú uspokojení alebo je pri pohlavnom styku nejaký problém, prípadne prebieha bolestivo.
Druhá úroveň vyšetrenia je fyzikálna, ktorá spočíva z prehmatania brucha, genitálu, veľkosti semenníkov, mieška, kde si všímame prítomnosť kŕčových žíl. Pri penise sledujeme výrastky, zúženú predkožku, krátku uzdičku a podobne. Všímame si nádory semenníkov, ktoré sa dajú v 97 percentách prípadoch nahmatať. Tie sa podieľajú na neplodnosti v piatich percentách.
Určite nie. Pokiaľ je druhý semenník zdravý, tak na tvorbu normálneho počtu spermií a dostatku testosterónu stačí. Pri vyšetrení pacienta robíme aj sonografiu či doplerovské vyšetrenie na prítomnosť kŕčových žíl v miešku, ktoré majú až 15-percentný vplyv na neplodnosť muža.
Najnepríjemnejšie vyšetrenie pre muža môže byť vyšetrenie na možnosť prekážky v spermatických cestách, keď sa robí sonografické vyšetrenie prostaty cez konečník, ale stále to nie je nič hrozné.
Zatiaľ sme sa vždy vedeli dohodnúť.
Môže to byť problém. Závisí od typu chemoterapie, niektorá kompletne likviduje spermiogenézu, pri niektorej je odporúčaný kontrolný spermiogram s vyšetrením DNA fragmentácie s odstupom niekoľkých rokov po ukončení chemoterapie a až potom snaha o počatie potomka. Pred začiatkom agresívnej chemoterapie je odporúčaná aj kryoprezervácia, teda zmrazenie ejakulátu a u detí zas spermatogónií, teda zárodočných buniek, z ktorých sa tvoria spermie.
Z vlastnej ambulancie mám však prípad pacienta, ktorý mal nádor semenníka, podstúpil jeho odstránenie, následne chemoterapiu, okolo deväť rokov sa snažili o potomka, no zistili sme, že má varikokélu na druhom semenníku, a napriek tomu po operácii do dvoch rokov splodil potomka. Vždy treba spraviť maximum toho, čo človek v danom prípade môže.

Neviem, nakoľko závažný je vplyv tohto vírusového ochorenia na spermie a semenníky, nemáme o tom dáta. Väčším problémom je vírus parotitídy, ľudovo nazývaný mumps, ktorý má priamy vplyv na deštrukciu tkaniva semenníkov. To môže priamo ovplyvniť plodnosť muža.
Vyšlo už niekoľko štúdií, na základe ktorých možno jasne povedať, že očkovanie proti covidu nemá vplyv na zhoršenie plodnosti na rozdiel od prekonania ochorenia covidu, ktoré má signifikantne vyšší podiel na neplodnosti. Keďže covid do veľkej miery poškodzoval aj nervové tkanivá, aj v ambulancii sme bežne riešili prípady, že muž po prekonaní ťažkého covidu stratil erektilnú funkciu. A dodnes sa s tým stretávame.
Pri liečbe neplodnosti bežne musíme pátrať aj po infekčných chorobách. Spermia a DNA, ktorú nesie, je veľmi krehký materiál a potrebuje presné parametre na to, aby bola zdravá. Preto pátranie po infekčných prenosných ochoreniach a ich liečba majú zásadnú úlohu.
Žijeme dobu, keď veľa partnerov malo už inú sexuálnu skúsenosť s inými partnermi predtým, ako sa rozhodli mať rodinu. Keď prídu páry s tým, že okrem súčasného partnera nikoho nemali, množstvo vyšetrení odpadá a pátranie po príčine neplodnosti sa skracuje.
Nie veľa a vôbec to plošne neplatí ani o katolíckych pároch. Ale napriek tomu to nie je rarita. Počet párov, ktoré nemali inú sexuálnu skúsenosť s iným človekom, je viac, než by som dnes očakával.
V 30 percentách ju nenájdeme. Znamená to, že napriek výsledkom, ktoré sú v norme, páru sa nedarí splodiť potomka.
Liečba neplodnosti vôbec nie je rýchla, trvá čas, pretože životnosť spermie v patologických nepriaznivých podmienkach je tri mesiace. Výsledok priaznivého zásahu do kvality prostredia spermií trvá teda minimálne tri mesiace, kým sa vymení jedna generácia. Nehovoriac o tom, že v našom preťaženom zdravotníctve sa čaká na všetky vyšetrenia aj výsledky.
K záveru, či existuje nádej, sa tak dopracujeme aj po roku až dvoch. Dovtedy vieme presne povedať, či určitými metódami podpory zdravia a plodnosti vieme pomôcť páru splodiť potomka.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.