Wikileaks Prepustenie Assangea bol najlepší možný krok, ale jeho činy neboli bez obetí

Podľa dohody, ktorú Assange uzavrel, priznáva vinu. Výmenou za to prokuratúra uzná trest vo výške 62 mesiacov za mrežami, ktoré si už odsedel v Anglicku počas procesu o svojom vydaní do USA.

Dohodu potvrdil súd na Severných Mariánach.

Severné Mariány sú súostrovie v Pacifiku, ktoré v minulosti bolo kolóniou Španielska, Nemecka a Japonska, od druhej svetovej vojny ich spravujú Spojené štáty. Z právneho hľadiska sa ich status rovná Portoriku, ich obyvatelia sú americkými občanmi, ale keďže územie nemá status štátu, ich delegáti v Kongrese USA nie sú oprávnení hlasovať.

Obe strany sa na súostroví dohodli z dôvodu, že Assange sa odmietal postaviť pred súd v USA, zároveň sú aj bližšie jeho rodnej Austrálii.

Antihrdina

Správa o jeho prepustení znovu rozprúdila diskusiu o tom, kým Assange naozaj je.

Pre jedných je Assange hrdinom, ktorý má nespochybniteľné zásluhy na odhalení vojnových zločinov, ktoré USA chceli ututlať. Wikileaks sa spočiatku preslávil najmä odhalením útoku vrtuľníkom na skupinu irackých civilistov, pri ktorom bolo zabitých 11 civilistov vrátane dvoch novinárov.

Pre tých druhých je Assange prinajlepšom užitočným idiotom Kremľa, v horšom prípade jeho ochotným spolupracovníkom.

Neue Zürcher Zeitung: „Keď prišlo na Rusko, Assange sa pozeral iným smerom. V roku 2016 dostal veľký balík materiálov o ruskej vláde, ktoré do značnej miery ešte neboli verejnosti známe. Nikdy neboli zverejnené.“

Napríklad švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung poukazujú na to, že Assange odmietol zverejniť citlivé dokumenty z Ruska – údajne preto, lebo neboli zaujímavé.

„Keď prišlo na Rusko, Julian Assange sa pozeral iným smerom. V roku 2016 dostal Wikileaks veľký balík materiálov o ruskej vláde. Údaje, ktoré do značnej miery ešte neboli verejnosti známe. Nikdy neboli zverejnené. Assange povedal, že sú irelevantné, čo bol argument, ktorý dovtedy neakceptoval. Aby upokojil kritikov, o rok neskôr zverejnil na Wikileaks súbor s podrobnosťami o ruskom online sledovacom systéme Sorm. Ten však bol dávno odhalený, neobsahovalo to žiadne nové informácie,“ píše švajčiarsky denník.

Za pripomienku stojí aj to, že Assange istý čas pracoval pre ruské vládne médium Russia Today.

Podľa NZZ sa ukazuje jasný vzorec: „Assange sa prezieravo postavil iba proti krajinám, kde sa mohol spoľahnúť na spravodlivé súdne konanie, ak by k nemu malo dôjsť.“

Julian Assange je voľnýZakladateľ WikiLeaks si trest už odpykal, rozhodol americký súd

TASRPostoj

Kontroverzné obvinenia

USA obvinili Assangea zo zrady, čo už samo osebe bolo kontroverzným rozhodnutím. Môže byť vôbec austrálsky občan vinený zo zrady iným štátom? namietali kritici.

Tu je však nutné pripomenúť, že Assange nezverejňoval len informácie, ktoré mu poskytli iní, ale sám spolupracoval s hackermi. Konkrétne s whistleblowerom Bradleym Manningom (Manning po svojom odsúdení vyhlásil, že je trans ženou, a odvtedy vystupuje pod menom Chelsea). 

Manning sa k časti dokumentov dostal len vďaka Assangeovi, ktorý mu poskytol spôsob, ako sa do systému prihlásiť s náhradným profilom. To ďaleko presahuje prosté zverejňovanie informácií, pri ktorých vlády nechcú, aby sa dostali na povrch. Aj keď možno diskutovať o tom, či takýto krok môže byť vo verejnom záujme, protizákonné to je určite.

Veľká časť pozornosti verejnosti sa však nevenovala diskusii o právnych detailoch, ale obvineniu zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania, ktorému Assange čelil po návšteve Švédska v roku 2010.

Kritici sa nazdávajú, že vydaniu do Švédska sa vyhýbal len preto, aby sa vyhol obvineniu zo znásilnenia a procesu. To sa mu nakoniec aj podarilo.

Assange obvinenia odmietal a tvrdil, že sa nemôže postaviť pred súd vo Švédsku, pretože by ho táto krajina vydala do USA. Niekoľko rokov sa ukrýval na ekvádorskej ambasáde, než ho Ekvádor nakoniec vyhostil.

Odborníci však už vysvetlili, že aspoň táto časť je preukázateľne nepravdivá – jeho vydanie do Švédska by pravdepodobnosť extradície oproti Veľkej Británii v skutočnosti znížilo. Kritici sa preto nazdávajú, že vydaniu do Švédska sa vyhýbal len preto, aby sa vyhol procesu. To sa mu nakoniec aj podarilo, švédske úrady nakoniec stíhanie zastavili z dôvodu, že s postupom času boli vyhliadky na preukázanie činu mizivé.

V očiach zákona preto Assange zostal aspoň v tomto ohľade nevinným.

O tom, či je v skutočnosti naozaj vinný zo znásilnenia alebo či sa stal obeťou intrigy, sa naďalej ostro diskutuje medzi jeho prívržencami a kritikmi, pričom skôr než nejakými tvrdými faktmi sa diskusia často zaoberá iba sympatiami a nesympatiami voči Assangeovi.

„Špinavá história Assangea je záznamom sériových pokusov zmariť vládu zákona. Vyhlásil sa za obeť pozastavenia riadneho procesu, no v skutočnosti je pred ním na úteku. Snažil sa vyhnúť platnému medzinárodnému zatykaču, ktorý mal možnosť napadnúť vo Švédsku aj v Británii. Jeho prípad dôkladne posúdil Najvyšší súd. Rozhodol sa radšej utiecť a skrývať sa, než by sa mal zodpovedať z obvinení zo závažných zločinov,“ kritizoval štylizáciu Assangea britský novinár Oliver Kamm.

Wikileaks pomáhal Lukašenkovi

Aj keď Assangeovi fanúšikovia svojho hrdinu radi vykresľujú ako väzneného novinára, tento obraz rýchlo dostáva trhliny, pretože Assange nedodržiaval mnohé z etických štandardov branže, najmä v ohľade ochrany zdrojov a ochrany nezúčastnených osôb.

Wikileaks napríklad zverejnil citlivé informácie ako adresy státisícov ľudí v Turecku či súkromnú komunikáciu Sony vrátane informácií o zdraví či osobných vzťahoch.

Asi najvážnejším prešľapom je jeho zverejnenie mien afganských civilistov, ktorí spolupracovali so Západom. „Sú to informátori. Ak ich zabijú, zaslúžili si to,“ reagoval Assange.

V prípade Saudskej Arábie Assange zverejnil dokumenty, ktoré obsahovali mená homosexuálov (za čo je v krajine trest smrti), súkromné informácie o rozvodových konaniach či mená pacientov s HIV – teda informácie, ktoré môžu dotknutým osobám výrazne uškodiť a na ktorých publikovanie neexistuje žiaden dôvod.

Asi najvážnejším prešľapom je však jeho zverejnenie mien afganských civilistov, ktorí spolupracovali so Západom.  

Ako vo svojej knihe písali David Leigh a Luke Harding, dvaja novinári britského Guardianu, Assange sa o ich osud proste nezaujímal. Keď sa ho pokúšali presvedčiť, aby nezverejnil mená Afgancov spolupracujúcich so západnými bezpečnostnými službami, bol neúprosný. „No, sú to informátori. Ak ich zabijú, zaslúžili si to,“ reagoval Assange spočiatku na ich námietky, až naveľa sa dal pri niektorých dokumentoch presvedčiť.

Navyše Assangeov blízky spolupracovník Israel Shamir ochotne kolaboroval s bieloruským režimom. „V decembri 2010 cestoval Israel Shamir, agregátor obsahu Wikileaks v Rusku, do Bieloruska so schránkou neredigovaných amerických diplomatických depeší týkajúcich sa Bieloruska. (V tom čase tieto neredigované depeše neboli dostupné online.) Stretol sa s Lukašenkovým náčelníkom štábu Vladimirom Makeim, odovzdal dokumenty vláde a zostal v krajine sledovať prezidentské voľby,“ písal Tablet ešte v roku 2011.

Prepustenie

Pri takomto zázname nie je prekvapivé, že niektoré médiá na Západe prepustenie Assangea kritizujú ako chybu a demonštráciu slabosti.

Živý a zdravý Assange sa však dá chápať aj ako obrovské víťazstvo toho Západu, proti ktorému tak dlho brojil. Veď aký kontrast to je oproti Alexandrovi Litvinenkovi, Anne Politkovskej, Džamalovi Chašúkdžimu, Evanovi Gershkovichovi a nespočetným ďalším novinárom a whistleblowerom, ktorých štáty ako Rusko, Irán, Saudská Arábia či Čína väznia alebo rovno zabijú a ktorí na rozdiel od Assangea nemajú šancu na spravodlivé zaobchádzanie.

Zdĺhavý proces okolo Assangea škodil Západu a jeho renomé, pretože v očiach veľkej časti spoločnosti bol skôr malichernou pomstou než spravodlivým trestom. Je dobré, že vinu priznal a proces sa už ukončil.