Rušenie ÚŠP Prezidentka rozobrala Ficov valec na súčiastky

Už sme to na tomto mieste viackrát písali a ani tento týždeň na tom zatiaľ nič zásadné nezmenil. Vláda Smeru, Hlasu a SNS je naďalej odhodlaná udeliť tzv. našim ľuďom generálnu amnestiu.

Netrápia ju domáce protesty, ktoré sa rozširujú počtom účastníkov aj tematicky. Prinajmenšom v Bratislave sa už pozvoľna približujú k zhromaždeniam, ktoré organizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.

Konali sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a viedli k demisii vlády. Dnes sme od toho ďaleko, ale atmosféra námestí je podobná. Protesty sa rozliali aj do ďalších miest, kde majú tiež slušnú účasť.

Na tribúnach sa už navyše nehovorí len o únose štátu, ale aj o zodpovednosti Andreja Danka alebo Martiny Šimkovičovej. Tlaku tak nečelí len Smer, ale aj SNS či Peter Pellegrini ako kandidát na prezidenta.

Hrubokožci

Stúpa i počet podpisov pod rôznymi petíciami – za záchranu špeciálnej prokuratúry aj proti zmene trestných kódexov. Ale tiež za odchod ministerky kultúry, ktorá nemá na to, aby zastávala takú vysokú funkciu.

Fico a spol. sú však dostatočne obrnení, aby sa im len tak neroztriasli kolená. Paradoxne ich zocelila práve Kuciakova vražda, respektíve následné protesty. Už majú väčšiu výdrž, hoci aj tá je zrejme limitovaná.

Ak by chodilo každý týždeň na bratislavský protest 50-tisíc ľudí – a ďalšie desiatky tisíc v iných mestách –, je celkom možné, že vládna koalícia by pristúpila k určitým ústupkom. Zatiaľ je vôľa len na kozmetické úpravy.

Zo základnej premisy, ktorú načrtol Smer po voľbách – rozprášiť Lipšicov úrad, vyšetrovateľov NAKA, znížiť tresty za korupciu, ekonomické podvody a skrátiť premlčacie lehoty –, zatiaľ necúvol ani o milimeter.

Sami za seba

Koalícia už vyše mesiaca odoláva aj apelom zvonka – zo strany Európskej prokuratúry aj Európskeho parlamentu. Momentálne sa javí, že Fico, Pellegrini a Danko neotočia kurz ani v prípade pridusenia eurofondov.

Ako zdatní populisti sa to, naopak, budú snažiť využiť s argumentom, že hája národné záujmy. V skutočnosti pritom bojujú predovšetkým sami za seba. A za svojich trestne stíhaných nominantov, kamarátov a oligarchov.

Zároveň však platí, že rozhodujúci zápas by sa mal odohrať na domácej pôde. Aj preto je dôležité, že do diskusie o likvidácii kľúčových antimafiánskych inštitúcií a zákonov sa zapojila aj Zuzana Čaputová.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu totiž čelila aj oprávnenej kritike, že nie vždy bola dostatočne aktívna, konala neskoro alebo vôbec. Aj teraz to vyzeralo, že si dáva načas, výsledok však príjemne prekvapil.

Legitimizácia zla

Prezidentka rozobrala v parlamente Ficov valec z poľovníckej chaty na súčiastky. Argumentačne najsilnejšie boli pasáže, kde spochybňovala údajné masívne porušovanie ľudských práv obvinených našich ľudí.

Presvedčivo rozporovala aj nezmyselnosť znižovania trestných sadzieb. Pomáhala si aj príkladmi zo zahraničia, na ktoré sa často odvoláva koalícia – akurát ich interpretuje účelovo či dokonca v úplnom rozpore s realitou.

Plnou váhou sa tiež zastala špeciálnej prokuratúry. Diplomatickým jazykom zároveň naznačila, o čo ide koalícii. To znamená, že namiesto argumentov koná mocensky v duchu hesla: víťaz volieb môže všetko.

Prejav Zuzany Čaputovej nezvráti demontáž právneho štátu na Slovensku. Byť ticho alebo nerobiť nič by sa však rovnalo legitimizácii zla. Dejiny si budú pamätať, kto sa v kritických chvíľach postavil na akú stranu.