Vy útočíte, my sa musíme brániť

Toto leto je strašné. V podstate neminie deň, aby sme sa z médií nedozvedeli ďalšiu správu o novom teroristickom útoku. To pritom noviny v našich zemepisných šírkach venujú len okrajovú pozornosť útokom v Mogadiši či Kábule, ktoré majú desiatky obetí.

O poslednom útoku vo francúzskom kostole toho zatiaľ nie je veľa známe. Obeťou je 84-ročný katolícky kňaz a ďalší rukojemníci bojujú o život. A ak sa potvrdia informácie francúzskych médií, že útočníci pri vstupe do kostola kričali „Daesh“, tak je zrejmý aj motív.

Reakcia politickej triedy na teroristické útoky má opakujúci sa scenár. Politici dorazia na miesto, čin odsúdia a vyslovia sústrasť rodinám obetí. To však už nestačí. Treba si priznať zlyhanie a vyvodiť z toho dôsledky.

Politika otvorenej náruče voči utečencom, symbolizovaná najmä nemeckou kancelárkou, nefunguje. Do Európy prichádzajú milióny ľudí, o ktorých nič nevieme. Skoro všetci síce majú mobilný telefón, ale len málokto doklady. Ukazuje sa, že táto masa predstavuje oveľa väčšie bezpečnostné riziko, ako nám ešte pred rokom prezentovali niektorí politici.

Je zrejmé, že zlyháva aj integrácia ľudí, ktorí do Európy prichádzajú z veľmi odlišných kultúrnych prostredí. Nielen vo Francúzsku, ale aj v Nemecku, o ktorom sme si dlho mysleli, že to môže zvládnuť.

Je čas zmeniť stratégiu. Ako? Jednoducho pritvrdiť a začať rozmýšľať aj o riešeniach, ktoré by nám ešte pred rokom prišli neštandardné alebo na hrane.Zdieľať

Na kontinent sa rôznymi cestami vracajú žoldnieri, ktorí v Sýrii a Iraku bojovali pod zástavou Islamského štátu. Podľa odhadov Europolu ich môže byť okolo dvetisíc. Každý predstavuje obrovské bezpečnostné riziko.

Po nedávnom vojenskom prevrate sa definitívne rúca aj európska stávka na Turecko. Existuje ešte niekto, kto verí, že Turci môžu mať bezvízový styk s Európu? Dá sa spoliehať, že Erdogan bude spoľahlivým a ústretovým partnerom, ak za to nedostane to, čo chce?!

Toto leto ukázalo, že to, čomu mnohí európski lídri verili, nefunguje. Je čas zmeniť stratégiu. Ako? Jednoducho pritvrdiť a začať rozmýšľať aj o riešeniach, ktoré by nám ešte pred rokom prišli neštandardné alebo na hrane. Situácia začína byť natoľko vážna, že pud sebazáchovy a zdravý rozum už nemôžu byť v debate o hľadaní riešenia riedené lacným humanitárnym klišé. Je to prosté. Vy útočíte, my sa musíme brániť. A to aj za cenu toho, že na to doplatia aj nevinní ľudia. Tak to je, žiaľ, v každej vojne.

Lebo inak budeme v očiach salafistických bláznov už definitívne len spolkom slabochov. Neschopným ochrániť svoje deti a kultúru.

Na zmenu prístupu majú európski lídri ešte jeden dobrý dôvod. Vlastné prežitie. Inak ich z kresiel vyženú extrémisti.

Foto: TASR/AP