Gyimesiho stávka na Fica Ako vyzerá sólojazda jedného ambiciózneho politika

Podpredseda Maďarskej aliancie György Gyimesi formuloval tento týždeň svoju predstavu budúcnosti maďarskej straníckej politiky na Slovensku. Zároveň pomerne otvorene pomenoval aj to, ako si predstavuje vlastnú politickú budúcnosť.

Neúspech Maďarskej aliancie v parlamentných a európskych voľbách označil Gyimesi za koniec etnickej politiky, tak ako ju ľudia poznali tridsať rokov. Myslí si, že čisto maďarská etnická strana sa už do parlamentu nikdy nedostane.

Dôvodom je podľa neho to, že väčšina slovenských Maďarov nechodí voliť a približne tretina z nich volí slovenské strany podľa svojho ideologického presvedčenia.

Riešenie vidí Gyimesi v spolupráci so slovenskými stranami. Pokiaľ ide o neho osobne, má aj úplne jasno, s ktorými konkrétne. 

Na septembrovom sneme Maďarskej aliancie prebehne podľa neho súboj medzi liberálnym a konzervatívnym krídlom strany. Ak zvíťazia Gyimesiho konzervatívci, budú chcieť uskutočniť nasledujúci scenár. 

Pokúsia sa zastabilizovať preferencie strany na tri a pol percenta. Takúto stranu by následne ponúkli niektorej „národnej suverenistickej slovenskej strane“, ako napríklad Smeru či Hlasu, s ktorou by mohli ísť v nasledujúcich voľbách na spoločnej kandidátke alebo v koalícii.

Maďarská aliancia nie je v parlamente a ani Gyimesi už nie je takou mediálnou hviezdou, ako keď ešte vo farbách OĽaNO patril k najväčším spojencom Igora Matoviča. Jeho politický plán si však napriek tomu zaslúži niekoľko poznámok. 

Prvá, menej dôležitá má význam pre históriu. Ak Gyimesiho slová zachytil Béla Bugár, tak musí cítiť aspoň maličkú satisfakciu. 

Koľko sa tento doteraz najúspešnejší politik medzi slovenskými Maďarmi napočúval o svojej zrade. Tieto obvinenia zneli z Budapešti, ale aj z Komárna či Dunajskej Stredy. Vyčítali mu, že rozbil maďarskú politiku, keď do svojho projektu strany Most zapojil aj Slovákov.

Za zradu bolo považované aj to, keď po voľbách v roku 2016 vstúpil do vlády so Smerom. 

V tejto kritike nezaostával ani Gyimesi. Podľa neho Bugár „spáchal na Maďaroch zradu“ a vymenil národné témy za to, „aby mohli bezuzdne kradnúť spolu so Smerom“.

Dnes ten istý György Gyimesi hovorí, že spolupráca so slovenskými stranami je na politické prežitie našich Maďarov nutná. Zároveň ide vo svojich víziách ďaleko nad rámec koaličnej spolupráce vo vláde a Maďarskú alianciu by so Smerom alebo s Hlasom rovno spojil do jednej volebnej strany alebo koalície.

Budúcnosť Maďarskej aliancieGyimesi sa v strane už nevidí, udržal by ju na troch percentách a ponúkol Smeru či Hlasu

Lukáš Kekelák

Teraz však poďme k tomu podstatnejšiemu.

Maďarská menšina na Slovensku sa dlhodobo borí s viacerými problémami. Poukázalo na ne aj nedávne sčítanie ľudu, ktoré potvrdilo dlhodobý trend poklesu počtu obyvateľov maďarskej národnosti.

Komunita slovenských Maďarov zápasí s nepriaznivou demografiou spôsobenou nižšou pôrodnosťou a zápornou migráciou. Ďalším fenoménom je asimilácia, ktorá rýchlo napreduje najmä v mestskom prostredí a prostredníctvom zmiešaných manželstiev. 

Viaceré oblasti na juhu Slovenska zároveň patria k najchudobnejším regiónom v krajine s veľkým infraštruktúrnym dlhom. 

Akú politickú stratégiu zvoliť, aby sa tieto negatívne javy zmiernili? Ísť cestou budovania jednej etnickej strany alebo spolupráce so slovenskými subjektmi? Alebo rezignovať na parlamentnú politiku a sústrediť sa len na regionálnu a komunálnu úroveň?

Toto všetko sú pre maďarskú politiku na Slovensku dôležité otázky a odpovede na ne majú celoštátny význam. 

Toto však určite nie je ten moment, keď sa o tejto téme začína seriózna debata.

György Gyimesi rieši primárne svoju politickú budúcnosť. 

Záujem o neho majú ako v Smere, tak aj v Hlase. Hoci v niekdajšej Pellegriniho strane existuje aj skupina okolo ministra školstva Tomáša Druckera, ktorá z jeho eventuálneho príchodu až taká nadšená nie je. 

Zároveň platí nasledujúce. Viera v to, že úzka spolupráca, de facto integrácia so Smerom či s Hlasom je cestou k riešeniu problémov maďarskej menšiny, si vyžaduje značnú mieru politickej naivity a ignorácie historických faktov. 

Čo je vlastne ďalší dôkaz toho, že v tejto hre nejde o záujmy menšiny, ale len jedného jej politika.