Manželia Arťom a Anna Dulcevovci prileteli do Slovinska na argentínske pasy (nebudú predsa cestovať na ruské!) ako María Rosa Mayerová Muñosová a Ludwig Gisch, argentínski manželia, ktorí z Buenos Aires odišli po tom, čo Maríu údajne prepadol miestny ozbrojený gang, keď stála na križovatke na červenú.
Najprv sa manželia v roku 2012 skutočne prisťahovali do Argentíny (po zdĺhavej ceste autobusom cez Mexiko a Uruguaj), kde zlepšovali svoju španielčinu a splodili spolu dve deti.
Medzičasom cibrili svoje budúce identity, dokonca sa v Argentíne znova zobrali.
Po piatich rokoch v Argentíne sa už s novou identitou presunuli do Slovinska. V oboch krajinách žili stredostavovským životom v upravených domoch na predmestí, v Slovinsku spravovali IT startup a online umeleckú galériu, boli veľmi zdvorilí, vždy včas platili dane a triedili odpad, deti posielali do medzinárodnej školy.
Nikdy za dvanásť rokov v Argentíne a Slovinsku nedostali ani pokutu. Obaja manželia hovoria bez prízvuku po anglicky, nemecky a španielsky, ruštinu nikdy verejne nepoužívali.
Gischovo skutočné meno je Arťom Viktorovič Dulcev, narodil sa v Baškirskej republike. Mayerová Muñosová je Anna Valerijevna Dulcevová, má vyššiu hodnosť ako jej partner a je z Nižného Novgorodu.
Ich počítače obsahovali hardvér na bezpečnú komunikáciu s riadiacimi pracovníkmi v Moskve, ktorý bol taký zašifrovaný, že ho slovinskí ani americkí technici doteraz nedokázali rozlúštiť.
Za chladničkou v ich dome sa nachádzal zabezpečený trezor s peniazmi.
Zo Slovinska potom Dulcevovci cestovali po celej Európe. Poučili aj svoje dve malé deti, ktorým povedali, že mama a otec môžu byť jedného dňa chytení a ako majú prípadne (ne)vypovedať.
Obe deti sú momentálne u slovinských pestúnov a odmietajú komunikovať inak ako medzi sebou, prípadne so svojimi rodičmi pri návštevách v ústave na výkon väzby.
Príbeh Dulcevovcov sa začína v roku 2012 cestou autobusom cez uruguajskú hranicu s Argentínou. Gisch vstúpil do krajiny na turistické vízum z Uruguaja a Mayerová Muñosová krátko nato prišla z Mexika.
Manželia potom začali zhromažďovať dokumenty – mnohé z nich boli pritom falošné – na získanie občianstva. Gisch podľa svojich dokumentov uvádzal, že je rakúskym občanom narodeným v Namíbii argentínskej matke, čo mu umožnilo získať občianstvo rýchlejšie. Mayerová Muñosová tvrdila, že je Mexičanka, a predložila rodný list, podľa ktorého sa narodila v Grécku.
Manželia sa presťahovali do argentínskeho hlavného mesta a začali budovať svoju legendu: žili v stredostavovskej štvrti Belgrano a nevzbudzovali pozornosť. Mayerová Muñosová navštevovala kurz vzťahov s verejnosťou a absolvovala ho s najlepším prospechom.
Gisch si otvoril účty v Banco Galicia a Banco Macro. Susedia a miestni obyvatelia ich opisovali ako nenápadný pár. Vrátnik ich vídal prichádzať a odchádzať v obvyklom čase, Gisch často nosil kravatu.
Už v roku 2012 Gisch požiadal o argentínske občianstvo, Mayerová Muñosová o rok neskôr. V roku 2013 sa manželom narodila dcéra s medzinárodným menom Sophie.
„Boli veľmi zdvorilí, úctiví,“ uviedol majiteľ neďalekého lahôdkarstva Jamonería del Virrey, kde si manželia kupovali šunku a syr. „Vždy platili v hotovosti.“
Mayerová Muñosová získala občianstvo už v novembri 2014 a v auguste 2015 sa im narodil syn, takisto s medzinárodným menom Daniel.
O mesiac neskôr sa manželia vzali na miestnej matrike pri malom obrade, ktorému sa prizerali len dvaja kolumbijskí občania ako svedkovia. Gisch bol uvedený ako obchodník, Mayerová Muñosová ako organizátorka eventov. V skutočnosti sa Arťom a Anna Dulcevovci zobrali už v Rusku.
Rok po ich argentínskom sobáši bola v sobášnom liste vykonaná zmena, ktorá zmenila štátnu príslušnosť matky Mayerovej Muñosovej z rakúskej na mexickú. Rodina sa mala presťahovať do Európy, kde by previerky rakúskej vlády mohli odhaliť dieru v ich príbehu.
Keď sa pripravovali na odchod, Gisch vybral peniaze zo svojho účtu v Banco Galicia, pričom posledný výpis ukazoval zostatok 18 784 argentínskych pesos, teda iba 21 dolárov.
Rodina pristála v Slovinsku na turistické víza v lete 2017, aby sa vydala na ďalšie dejstvo svojho dvojakého života, tentoraz v Európskej únii.
Gisch založil spoločnosť DSM&IT, online IT firmu predávajúcu domény a cloudový hosting. Spoločnosť mala na sieti X troch sledujúcich vrátane účtu firmy jeho manželky, Art Gallery 5’14, online spoločnosti nakupujúcej a predávajúcej prevažne moderné umenie.
Galéria tvrdila, že spolupracuje s 90 umelcami, a mala živé účty na sociálnych sieťach, kde takmer denne zverejňovala obrázky. Gisch jazdil na bicykli na krátku vzdialenosť z ich štvrti Črnuča do centra Ľubľany, zatiaľ čo jeho žena riadila nevýstredné rodinné auto Kia Ceed.
V roku 2019 dostali slovinské povolenie na pobyt a nastúpili na cestu k občianstvu.
Mayerová Muñosová využívala Ľubľanu ako základňu na cestovanie po Európe a zverejňovala fotografie z umeleckých veľtrhov a výstav zo Záhrebu alebo z Edinburghu. Na fotografii z umeleckého veľtrhu v Záhrebe v roku 2019 ju vidieť, ako upravuje obrazy, ale bez tváre.
V roku 2020 usporiadala galéria 5’14 online fotografickú súťaž Život v karanténe s finančnou odmenou 500 eur. Na žiadnej zo stoviek fotografií na sociálnych sieťach nebolo zreteľne vidieť Mayerovú Muñosovú ani Gischa, ale jedna snímka zverejnená na Facebooku v decembri 2020 sa zdá zhotovená pri vstupnej bráne ich domu a ukazuje štyri rúška visiace zo šnúry.
„Vždy mala dobrú náladu a bola veselá a spoločne s ostatnými umelcami sa veľmi bavila,“ hovorí Marko Milić z Chorvátska, ktorý sa s Mayerovou Muñosovou stretol na záhrebskom veľtrhu umenia.
Obe spoločnosti priťahovali len malú pozornosť. Boli zaregistrované v nevýraznej budove na okraji Ľubľany spolu s desiatkami ďalších fyzických osôb, ako sú prekladatelia, účtovníci a finanční poradcovia. Podľa slovinských firemných záznamov manželia podávali každoročné daňové priznania a riadne platili dane. Art Gallery 5’14 v roku 2021 uviedla, že má príjmy vo výške 25 220 eur, zatiaľ čo IT spoločnosť vykázala 43 785 eur. Ani jeden z nich nedostal verejné financovanie ani nerokoval so subjektmi v daňových rajoch, čo mohlo vzbudiť podozrenie slovinských úradov.
Susedia uviedli, že manželia hovorili aj so synom a s dcérou po španielsky. Ich susedka Majda Kvasová, ktorá má 93 rokov a väčšinu času sa zdržiava doma, povedala, že u nich nikdy nevidela žiadnu návštevu, ale že niekoľkokrát organizovali rodinný piknik v záhrade.
Dvadsiateho štvrtého februára 2022, v deň invázie, boli manželia späť v Argentíne, kde požiadali o expresné vybavenie nového, čiže čistého pasu, a potom sa okamžite vrátili cez Frankfurt do Slovinska.
O niekoľko mesiacov neskôr dostala slovinská kontrarozviedka SOVA tip od spojeneckej agentúry: mali by sa pozrieť na Gischa a Mayerovú Muñosovú. Postupne začali rozoberať krytie manželov, čo si vyžadovalo koordinovanú medzinárodnú prácu.
Sledovali ich pohyb v Ľubľane, Buenos Aires a po celej Európe, nasadili na nich odpočúvanie, zhromažďovali textové správy a ďalšie údaje, podľa ktorých sa stretávali so svojimi zdrojmi v európskych krajinách. Odhalili, že ich spoločnosti sú zásterky financované z hotovosti od ich nadriadených a peňazí z predplatených kariet, rovnako ako z transakcií medzi oboma firmami, ktoré mali vyvolať dojem toku peňazí.
V Argentíne polícia navštívila mesto, ktoré Gisch uviedol v žiadosti o pas, a zistila, že tam nikdy nežil. Na adresách, ktoré uviedli Kolumbijčania, ktorí boli svedkami svadby páru, o nich nikto nepočul.
Slovinsko si od Interpolu vyžiadalo odtlačky prstov Arťoma a Anny Dulcevovcov a potom ich poslalo do Argentíny na porovnanie s odtlačkami Gischa a Mayerovej Muñosovej. Zhodovali sa.
Dvojica medzitým začala špionáž aj v Slovinsku: zamerala sa na Agentúru pre spoluprácu energetických regulačných orgánov alebo ACER, jediný významný orgán EÚ so sídlom v Ľubľane, ktorý v rámci bloku koordinuje regulačné opatrenia v oblasti elektriny a zemného plynu. Sídlo agentúry sa nachádzalo asi len päť kilometrov od slovinského domova manželov.
Piateho decembra 2022 prišli po polnoci maskovaní policajti v taktickej výstroji, preskočili plot a rozostavili sa pod okná. Keď manželia roztiahli okenice, policajti vtrhli dovnútra a zatkli ich. Gisch a Mayerová Muñosová odmietli vyšetrovateľom od svojho zatknutia oznámiť akékoľvek informácie.
Ich deti – teraz 11-ročná Sophia a 8-ročný Daniel – boli zverené do starostlivosti štátu a premiestnené do inej školy. Majú povolené pravidelné návštevy svojich rodičov vo väzení.
Po zatknutí manželov nadviazalo Rusko kontakt, uznalo, že obaja pracovali pre SVR, a uviedlo, že ich chce späť. Slovinsko bolo ochotné vykonať rýchlu výmenu, ale dohodu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Slovinskí predstavitelia sa „modlia, aby sa ich zbavili“, uviedol jeden z vysokých úradníkov.
Rozhovory vedie za ruskú stranu Nikolaj Patrušev a Rusko je možno ochotné vymeniť za nich aj amerických občanov Evana Gerškoviča či Paula Whelana. Situácia je citlivá vzhľadom na deti.
Odhalenie Dulcevovcov viedlo aj k úspešnému úteku ďalších dvoch sledovaných ruských agentov, ženy a muža s gréckym a brazílskym pasom.
Tí okamžite opustili svoje životy v Aténach a Riu de Janeiro, a to vrátane podnikov, ktoré viedli, a milencov, ktorí vraj nemali tušenie o ich skutočnej identite.
Dvojica mala pri sebe pasy, ktoré ich identifikovali ako Mariu Callovú a Gerharda Camposa Witticha. Pravdepodobne utiekli na pokyn svojich nadriadených v okamihu, keď polícia ešte len zatýkala Dulcevovcov. Teraz sa už najskôr nachádzajú na území Ruskej federácie.
Pôvodný text: Skuteční ruští agenti. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.