Útoky v zemi hôr Dvadsať mŕtvych na severnom Kaukaze, útočníci cielene išli po polícii

Útočníci s pravdepodobne islamistickou motiváciou napadli v meste Derbent synagógu a pravoslávny kostol, v susednom meste Machačkala v rovnakom čase ďalší kostol a policajnú základňu. Medzi obeťami sa nachádza aj 15 policajtov a pravoslávny kňaz Nikolaj Kotelnikov. Útočníci podpálili synagógu a v kostole jednu z ikon. V obci Sergokala bol v prestrelke navyše zranený ďalší policajt, dohromady počet ranených dosahuje 46 osôb.

Páchateľmi boli piati alebo šiesti (ruské zdroje sa tu zatiaľ nezhodujú) miestni muži, prinajmenšom dvaja z nich boli darginského pôvodu.

Darginci patria k jedným z mnohých malých národov, ktoré obývajú trojmiliónovú republiku Dagestan. Spolu s najväčšou etnickou skupinou Avarov (30 % obyvateľstva) patria Darginci (17 %), Lezginci (13 %), Lakci (5 %) a Tabasaránci (4 %) k etnikám, ktoré hovoria severovýchodokaukazským jazykom (teda jazykmi vzdialene príbuznými s čečenským jazykom). Asi pätina obyvateľstva zas patrí k jednému z turkických národov – Kumykom (16 %), Azerbajdžancom (4 %) alebo Nogajcom (1 %).

Etnickí Rusi, ktorí túto časť Kaukazu dobyli až v druhej polovici 19. storočia, dnes tvoria asi tri percentá obyvateľstva.

Severovýchodnokaukazské jazyky. Zdroj: Wikimedia

Pre ruské štátne zložky musí byť obzvlášť znepokojivé, že útočníci, ktorí vystupovali chladnokrvne a profesionálne, zjavne cielene útočili nielen na kresťanov a Židov, ale aj silové zložky štátu.

Nová vlna násilia

Je to už druhýkrát v priebehu roka, čo sa Dagestan dostáva na titulky médií. Veľkú pozornosť vzbudil aj (neúspešný) pogrom v októbri, keď rozzúrený dav vtrhol na letisko v Machačkale a hľadal Židov. O antisemitských nepokojoch v Dagestane vtedy Postoj podrobnejšie informoval na tomto mieste.

Hoci sa incident, našťastie, zaobišiel bez obetí na životoch, útočníci dosiahli svoje. Napríklad hotely v Chasaviurte informovali, že Židia u nich majú vstup prísne zakázaný.

Časť ruských komentátorov začala z najnovšieho útoku, rovnako ako v októbri, inštinktívne viniť Ukrajinu a Západ. To sa však nestretlo len s pozitívnou odozvou ruského vedenia. Ak Rusko bude z každého problému viniť „machinácie Ukrajiny a NATO, privedie nás táto ružová hmla k veľkým problémom“, varoval ruský senátor Dmitrij Rogozin, ktorý pôsobí v okupovanej Záporožskej oblasti Ukrajiny.

Pritom Rusko na severnom Kaukaze čelí vážnym problémom – takmer polovica Čečencov vyjadruje sympatie k Islamskému štátu a nízka schopnosť silových zložiek odlišovať medzi džihádistami a vahhábistami znamená, že „tento nedostatok citlivosti robí z pravidelných návštevníkov mešít hlavných podozrivých z terorizmu“.

Podľa portálu Riddle Russia to má neblahé následky: „Tieto činy silovikov zbavujú ľudí možnosti mierumilovne praktizovať svoje náboženstvo napriek zárukám podľa článku 28 ústavy Ruskej federácie. Iróniou v tomto prípade je, že úrady tým, že prenasledujú mierumilovných občanov, pomáhajú dotlačiť ich k radikálnym postojom.“

Vilájet Kaukaz

Hoci Dagestan susedí s Čečenskom, v dôsledku pestrého národnostného zloženia sa región v 90. rokoch nedokázal tak ako Čečenci zjednotiť okolo spoločného hnutia za nezávislosť. Dagestanská politika sa organizuje okolo tradičných rodinných zväzov a jednotlivých malých etník, a keďže tieto doslova nevedia nájsť spoločnú reč, v praxi funguje ruština ako spoločná lingua franca.

To však neznamená, že je situácia v Dagestane stabilná – podporu získali rôzne islamistické hnutia, ktorých najradikálnejšie krídla páchali aj útoky na ruských vládnych predstaviteľov aj umiernených moslimov.

Práve islamizmus je preto pre ruský štát a ruské bezpečnostné zložky omnoho nebezpečnejší než malé severokaukazské nacionalizmy, pretože len islamisti (aspoň teoreticky) dokážu zjednotiť rôzne dagestanské národy v boji proti Rusom.

Napríklad v roku 2005 pri bombovom útoku v Machačkale prišlo o život jedenásť ruských vojakov a v rovnakom roku zahynul aj viceminister vnútra generál Magomed Omarov, keď ho zastrelila skupinka útočníkov. V roku 2008 prišiel v Dagestane pri atentáte o život generál Valerij Lipinskij, údaje za rok 2009 hovorili o 58 mŕtvych policajtoch, ktorí prišli o život v boji proti islamistom.

Dagestanskí teroristi pritom operovali aj za hranicami svojej republiky, na svedomí mali napríklad aj bombový útok v moskovskom metre v roku 2010, pri ktorom prišlo o život vyše 40 ľudí. V spolupráci s džihádistami z Čečenska sa označovali za Emirát Kaukaz, než vyhlásili svoju lojalitu Islamskému štátu.

Ten má od roku 2015 aj miestnu odnož, vilájet (provinciu) Kaukaz (Qawqaz wilayah), ktorá žiada nezávislosť regiónu od Ruska a zriadenie kalifátu, a mnohí ruskí moslimovia vycestovali do Sýrie a Iraku, kde sa pridali k Islamskému štátu.

Aj keď sa zatiaľ nikto k najnovším útokom oficiálne neprihlásil, podľa odborníkov sa doposiaľ javí IS-VK ako najpravdepodobnejší páchateľ.

Čakajú Rusko ďalšie problémy?

Najnovší útok v Dagestane znovu raz potvrdzuje varovania odborníkov, podľa ktorých ruské bezpečnostné služby pre vojnu na Ukrajine a uprednostňovaniu represií politických oponentov režimu zanedbávajú boj proti islamizmu.

Hoci ani takýto útok ešte nepredstavuje vážnejšiu hrozbu pre teritoriálnu integritu Ruska, ďalší rozsiahly útok po nedávnom útoku Islamského štátu–Chorasán v Moskve, pri ktorom zahynulo 147 ľudí, jasne ukazuje nedostatky ruských bezpečnostných zložiek.

Sčasti tento problém súvisí aj s finančnými suchotami Kremľa – keďže momentálne každý rubeľ tečie do vojenstva, Moskva nemá dostatok peňazí, aby naďalej štedro dotovala severokaukazské republiky.

Tie však pred začiatkom vojny na vyše 80 percent svojho rozpočtu záviseli od Moskvy. Záujem Moskvy bol jednoduchý, týmto spôsobom si vo volatilnom moslimskom regióne kupovala stabilitu. Putin preto až do začiatku vojny ignoroval hlasy mnohých Rusov, ktorí kritizovali „kŕmenie“ severného Kaukazu.

Napriek tomu však severný Kaukaz zostal najchudobnejšou časťou Ruska, kde tretina zamestnancov zarába menej než 20-tisíc rubľov za mesiac (asi 212 eur).

Pre vojnu na Ukrajine je však pre Kremeľ čoraz ťažšie ďalej investovať do vnútorného rozvoja, nieto ešte dotovať chudobné regióny.

Menej peňazí pre Kaukaz však znamená aj viac sociálnych nepokojov a perspektívne viac politického extrémizmu. Pre Putina, ale ani pre severný Kaukaz to nie sú príjemné vyhliadky.