Hodnotenie konzervatívcov | Akou hlavou štátu bola Zuzana Čaputová a akým prezidentom bude Peter Pellegrini?

Pri príležitosti inaugurácie Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky sme sa opýtali viacerých osobností z konzervatívneho a kresťanského sveta na ich hodnotenie funkčného obdobia prezidentky Zuzany Čaputovej a na ich očakávania od nového prezidenta. Položili sme im dve otázky:

Ako hodnotíte Zuzanu Čaputovú vo funkcii prezidentky?
Akým prezidentom bude Peter Pellegrini?

Foto: Postoj/Andrej Lojan

František Mikloško, poslanec KDH, bývalý disident

1. Zuzana Čaputová bola dobrá prezidentka. Robila dobré meno Slovensku v zahraničí, v neľahkej medzinárodnej situácii upevňovala postavenie Slovenska v západnej civilizácii a priniesla do svojho pôsobenia ľudskosť, ktorú môže priniesť len žena. Vo svojom úrade bola občiansky a hodnotovo vyvážená, čo sa prejavovalo aj pri udeľovaní štátnych vyznamenaní.

2. Peter Pellegrini bude chcieť byť prezidentom všetkých ľudí, svojimi gestami a vystúpeniami sa bude obracať na ľudí každého zamerania. Funkcia prezidenta je však aj politická a tu nemám odhad, ako sa bude pri rôznych politických rozhodnutiach správať. Na to si budeme musieť počkať.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Anton Ziolkovský, kňaz

1. Keď Zuzana Čaputová nastupovala do úradu prezidentky, mal som vážne obavy, že bude vo verejnom živote pretláčať progresivistické idey, ktoré sú často extrémizmom. Dnes konštatujem, že sa usilovala byť nadstraníckou, nesprávala sa ideologicky ani aktivisticky.

Oceňujem jej empatiu a ľudskosť, ktorú vniesla do úradu. Jej časté kontakty s pápežom Františkom, s ktorým si evidentne rozumela, dávajú jej prezidentovaniu akýsi duchovný rozmer. Nebola političkou v klasickom zmysle slova a podľa všetkého neuniesla ťarchu odvrátenej strany politického života, čo je škoda.

V niektorých situáciách mohla postupovať voči politikom razantnejšie. Na konci jej pôsobenia v úrade si trúfam povedať, že by sme vážne mali uvažovať o zavedení prezidentského systému. Ak niekto získa takú veľkú legitimitu v priamych prezidentských voľbách, mal by mať aj väčšie právomoci, aby nebol len ceremoniálnou postavičkou.

Ak by na to nebola politická vôľa, tak sa vráťme k voľbe prezidenta parlamentom. Súčasná hra na prezidenta ľudu, ktorý v skutočnosti veľa nezmôže, nie je dôstojná. Je to zbytočné míňanie energie spoločnosti (a peňazí) bez tomu zodpovedajúcemu prínosu.

2. To, akým prezidentom bude Peter Pellegrini, bude závisieť najmä od toho, či sa bude správať nadstranícky. Je ťažké predvídať, či to zvládne, lebo nadstraníckosť môže znamenať prísť do sporu s koaličnými stranami. Určite by sa mal správať ľudsky a empaticky ako jeho predchodkyňa. Tieto vlastnosti sú dôležité, ak chce prispieť k obrusovaniu hrán v spoločnosti, ktorá je taká polarizovaná.

Ak mu nebude chýbať proatlantická a proeurópska orientácia, správne namiešaný kokteil ráznosti a veľkodušnosti v prístupe k politickým otázkam, a ak v pozadí jeho rozhodovania bude prítomná pokora vyplývajúca z jeho katolíckej viery, ku ktorej sa hlási, mohol by byť dobrým prezidentom.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Sestra Hermana, rehoľníčka

1. Zuzana Čaputová bola okrem prezidentky hlavne žena a matka. To bolo cítiť a vidieť v jej aktivitách, spolucítení. Pre veľa žien na Slovensku sa stala vzorom odvahy a sily.

Stala sa prezidentkou, ktorá nemala politické skúsenosti. Len postupne sa stávala političkou. Z toho plynuli aj jej začiatočnícke chyby. Ale napriek chybám, ktoré urobila v úrade, sa stala možno nie významnou političkou, ale silnou osobnosťou, ktorá bude v mnohých ohľadoch vzorom pre mladšiu generáciu.

2. Peter Pellegrini sa pohybuje v politike od roku 2002 a je ostrieľaným politikom. Vždy bol v tieni veľkých politických hráčov.

Záleží na ňom, či ostane v tieni a bude z neho stále „ten druhý“ alebo úrad prezidenta prijme ako výzvu po dvoch občianskych aktivistoch a vyšperkuje tento post hodnotovo, morálne a politicky.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ivan Šimko, bývalý minister obrany a vnútra

1. Úlohu, ktorú prisudzuje hlave štátu ústava ako prvú, teda reprezentovať Slovenskú republiku navonok i dovnútra, si pani prezidentka Zuzana Čaputová plnila s eleganciou a dôslednosťou, na akú sme mohli byť právom hrdí.

Myslím si, že aj občania, ktorí majú mnohé na politické otázky odlišné názory, jej za túto reprezentáciu môžu byť vďační, lebo bola na prospech celej našej vlasti. Toto sa vzťahuje na výkon funkcie hlavy štátu prakticky v celom funkčnom období, pretože niet dňa, počas jeho trvania, keď by prezident, v tomto prípade prezidentka, nezastupoval či nezastupovala štát, na ktorého čele stojí.

Sú však chvíle, keď sa od hlavy štátu očakávajú aj vážne politické rozhodnutia. Nie je ich veľa, ale keď taká situácia nastane, tak tieto rozhodnutia môžu mať pre stabilitu a ďalší vývoj v štáte nesmierny vplyv. Stáva sa to vtedy, keď situáciu nemôžu alebo nedokážu riešiť ústavné orgány, ktoré sa v pluralitnom demokratickom režime utvárajú v štandardnom ústavnom zápase politických strán.

Pani prezidentka sa stala hlavou štátu bez predchádzajúcej skúsenosti so záludnosťami a tvrdosťou tohto zápasu. A preto sa ani nemožno čudovať, že to jej rozhodnutia v takýchto okamihoch poznačilo. Napokon aj jej rozhodnutie neuchádzať sa o druhé volebné obdobie bolo asi spôsobené tým, že neuniesla to, aký neľútostný politický zápas v štáte je.

Napriek tejto skúsenosti, veď nikto nie je dokonalý, som pani prezidentke za jej prácu vďačný, viem, že ľudsky to bol pre ňu ťažký kríž, a želám jej do budúcich rokov veľa síl a požehnania. A verím, že z verejného života neodíde a nájde si v ňom nové, dôstojné miesto.

2. Nikto dnes nemôže povedať, akým prezidentom bude Peter Pellegrini. Myslím si, že ani on sám. Všetko je otvorené. Spomeňme si na prvého demokraticky zvoleného prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Bol podpredsedom vládnej strany, blízkym spolupracovníkom vtedajšieho predsedu vlády a jedno z prvých jeho gest bolo, že navštívil stranícky snem svojej bývalej strany. Napriek tomu sa stal pilierom zápasu o demokraciu práve v konflikte so svojím bývalým straníckym šéfom. Zobral svoju ústavnú zodpovednosť vážne.

Peter Pellegrini má skúsenosť tak s vrcholovými ústavnými funkciami, ako aj so straníckym politickým zápasom. Dokázal sa postaviť i proti svojmu straníckemu predsedovi a neskôr aj sformovať vlastnú politickú stranu, ktorá sa vo voľbách dostala do parlamentu. Do najvyššej ústavnej funkcie preto neprichádza nepripravený.

Turbulentný politický zápas, ale aj problémy, ktoré prináša súčasný svet, vyžadujú však od hlavy štátu okrem skúsenosti aj také vlastnosti, akými sú politická odvaha, odolnosť voči tlakom a nepohode, zmysel pre pravdu a spravodlivosť, múdrosť spôsobilú rozpoznávať, čo je na prospech a čo nám môže škodiť, ako aj solidaritu s tými, ktorých vo svojom úrade zastupuje. Teda so všetkými občanmi. A iba konkrétne správanie sa prezidenta v búrkach verejného života preukáže, do akej miery je týmito vlastnosťami obdarený.

Nie je fér mu ich vopred upierať, ale ani fakt, že získal väčšinu hlasov vo voľbách, mu ich neprinesie. Ja mu ich želám v hojnosti, čo najväčšej, lebo to bude na prospech našej vlasti a nás všetkých.

Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Patrik Daniška, advokát, spoluzakladal Fórum života

1. Netrúfam si na celkové hodnotenie, no v otázkach rodinnej politiky, LGBT a genderu, žiaľ, pani prezidentka nedokázala prekročiť svoj tieň. Spomeňme napríklad obštrukcie okolo stiahnutia podpisu pod Istanbulským dohovorom, jej neochotu vyhovieť parlamentu, ktorý musel opakovane tento dokument odmietnuť.

Potom pani prezidentka zaslala Rade Európy list, ktorý nemal požadované právne účinky a do dnešného dňa nebola ochotná taký list odoslať. Tým si nesplnila svoju dôležitú ústavnú povinnosť zastupovať Slovenskú republiku navonok.

Za nešťastné považujem aj to, že pani prezidentka blokovala zákon, ktorý mal citeľne finančne pomôcť rodinám s deťmi. Naopak, aktívna bola pri podpore rôznych LGBT cieľov. Myslím si, že tieto veci prispeli k zníženiu jej šance na znovuzvolenie.

2. To sa uvidí, bude čeliť celkom novým tlakom zo zahraničia. Ak však bude chcieť byť znovuzvolený, mal by sa vyvarovať chýb, ktorých sa dopustila pani prezidentka Čaputová.

Foto: Postoj/Martin Krystýnek

František Trstenský, spišský katolícky biskup

1. Vážim si jej konkrétne prejavy ľudskej blízkosti – napríklad rodinám troch dievčat, ktoré prišli o život pri nešťastí, ale aj v mnohých iných prípadoch. V čase rozpadu predchádzajúcej vládnej koalície možno bola potrebná väčšia rozhodnosť pre upokojenie celkovej situácie smerom k predčasným voľbám.

2. Verím, že pán prezident bude človekom dialógu a spájania. Už to nie je totiž o jednotlivých stranách, ale o celej krajine. Želám mu v tom veľa odhodlania a vytrvalosti.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Štefan Bučko, herec

1. Pani prezidentka Zuzana Čaputová to vo svojom poslaní nemala ľahké. Už len to, že zažila päť premiérov, krízy, covidové obdobie a aj mnoho nenávistných prejavov voči sebe i svojej rodine. Napriek tomu sama nebola tá, ktorá by provokovala vášne, ale pôsobila upokojujúco. Bola rešpektovaná a oceňovaná aj v zahraničí ako prozápadná politička s kultivovaným prejavom a vystupovaním. Získala si aj Svätého Otca.

Jej noblesa bola neprehliadnuteľná. O to viac by som ako konzervatívec prijal aj jej angažovanosť pri ochrane života pred narodením a inštitútu manželstva.

2. Neviem, akým prezidentom bude Peter Pellegrini. Ale verím, že zodpovednosť za vysoký úrad môže v dobrom zmeniť človeka. Želám mu, aby pocítil tú becketovskú metanoiu, však so šťastným koncom pre neho a najmä priaznivým pre Slovensko.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Brat Filip, františkánsky kňaz

1. Čo sa týka Zuzany (prepáčte, že ju tak familiárne oslovujem, ale skúste si vyabstrahovať všetky ľudské tituly aj oslovenia – podobne ako to bolo pri pohrebných rituáloch vo viedenskej cisárskej kapucínskej hrobke – a ostane vám meno človeka, ostane podstata osoby).

Takže čo sa týka Zuzany, všimnite si, aké je dnes dôležité byť jednookým v krajine slepých. Celý jej úrad si pamätám, ako bol postavený na slušnosti a na úcte.

Odhliadnuc od toho, či jej rozhodnutia boli viac alebo menej správne, bola neústupná práve v tomto statuse slušnosti! Nuž a popritom ako sa zahusťoval náš celospoločenský priestor neslušnosťou a neúctou, tak tým samotným faktom, že Zuzana v tej nastúpenej slušnosti a úctivosti bola zanovitá, napokon slávila úspech.

Pretože vďaka prezidentskému úradu, ktorý zastávala, vnášala tento rozmer aj do spoločenskej atmosféry a tým zmierňovala tlaky. Za toto by som sa jej chcel úprimne poďakovať.

2. Čo sa týka Petra, keby sme teraz hrali asociácie, tak by som povedal, že jeho mandát bude v znamení nosenia rôznych tašiek. Ibaže v duchu hesla „dajme ľuďom druhú šancu“ si myslím, že aj napriek viacerým úskokom, ktorých sa dopustil v kampani, ešte stále môže milo prekvapiť.

Želal by som Petrovi, aby v sebe počas prezidentovania posilnil tie objektívne dobré vlastnosti, ktoré má, pretože ich Boh Stvoriteľ na začiatku do neho vložil. Nech ich teda zapája, bez toho aby musel robiť popritom dajakú neprirodzenú pózu…

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Richard Rybníček, primátor Trenčína, prezident Únie miest Slovenska

1. Nie je zložité byť úspešným politikom v dobrých časoch, ale skutočnou skúškou je, ako sa dokážete vyrovnať s realitou v horších dobách. Možno viac ako prezident Únie miest Slovenska než ako primátor Trenčína som sa s ňou pomerne často stretával, pretože pani prezidentka sa živo zajímala o postoje, stanoviská samosprávy v časoch, keď sme museli improvizovať, starať sa o našich obyvateľov, pomáhať si. Rozumela nám.

Rovnako ak sme mali výhrady voči vyslovene zlým zákonom, ktoré škodili samospráve, centralizovali moc, vždy sme jej ich tlmočili. Preto jej úloha nebola ani zďaleka iba reprezentatívna.

Veľmi oceňujem jej kultivovanosť, empatiu a to, ako nás, našu krajinu prostredníctvom svojej osoby, vystupovania vnímal svet a okolité štáty. Spôsobom výkonu politiky reprezentovala politickú kultúru, ktorá u nás v podstate neexistuje.

2. Petrovi Pellegrinimu želám veľa úspechov, no po odchode odchádzajúcej prezidentky to bude mať o niečo ťažšie. Poznám ho osobne ešte z čias, keď bol premiérom. Bol schopný a ochotný počúvať.

Nie som jeho voličom a on to asi vie. Napriek tomu som sa vždy verejne k nemu prihlásil, pochválil ho, ak dal na naše pripomienky, pochopil naše obavy, vedel sa zastať, pomôcť mestám a obciam, samospráve.

V tom je čaro komunálnej politiky, kde sme my konfrontovaní s reálnymi problémami, keď sa snažíme dostať do života svoje vízie, projekty, odhliadnuc od toho, aká strana či hnutie nás do verejného života priviedlo. Tu platí len jediné, buď to viete, alebo nie. Buď ste schopný, alebo nie.

Ja mu úprimne želám, aby patril medzi tých schopných, aby sa mu pre dobro a prosperitu nás všetkých darilo.