Ódorova Ľudova krčma Chce sa rozprávať o všetkom a získať aj konzervatívcov. No hodnotové otázky mu ani v krčme klásť nemôžete

„Povedzme si pravdu. Zašlo to priďaleko. Nie sme žiadnym štátom dezolátov, katolibancov, liberálnych fašistov alebo nebezpečných progresívcov. Nechali sme sa rozhádať, rozdeliť, a pritom tu všetci žijeme spolu jeden vedľa druhého. Môžeme spolu nesúhlasiť, môžeme sa sporiť, ale hlavne, mali by sme sa vedieť slušne rozprávať. Pozývam vás preto do Ľudovej krčmy, kde sa môžeme o všetkom porozprávať,“ hovorí vo videu Ľudovít Ódor a pozýva na sériu diskusií, ktorá chce byť protikladom „bratislavskej kaviarne“.

Do novozámockej reštaurácie La Gustoso prišla minulú stredu volebná jednotka progresívcov do eurovolieb so svojou dvojkou na kandidátke Ľubicou Karvašovou a šestkou Luciou Yar.

Karvašová bola Ódorovou poradkyňou na Úrade vlády a pred ním radila Eduardovi Hegerovi aj Igorovi Matovičovi. Lucia Yar je zas bývalou novinárkou portálu Euractiv, ktorý sa venuje dianiu v Európskej únii.

Koncept Ľudovej krčmy má dve časti. Najskôr ľudia kladú otázky verejne na mikrofón, a potom si Ľudovít Ódor sadne s pivom medzi nich. Za stolom sa ho môžu pýtať ďalej. Takto sa kandidát na europoslanca zhováral so svojimi sympatizantmi až do pol desiatej večer.

Líder kandidátky PS v rozhovore s ľuďmi. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Expremiér je uvoľnený a na otázky odpovedá v slovenskom aj maďarskom jazyku. Vopred vraví, že mu ľudia za stolom môžu aj vynadať. Nie preto však nazval svoju sériu mítingov Ľudova krčma.

„Tiež som vyrastal na dedine, nie v kaviarni, preto krčma,“ odpovedá expremiér jednej panej, hoci od diskusie v krčme má formát ďaleko. Ľudia sú slušní a polemické či kritické politické otázky ani nemajú.

Do Bruselu neuteká, testuje svoj politický potenciál

„To vás dobre ten Soros platí, lebo ešte som nič nepovedal, už tlieskate. Som rád, že jeho pazúry dočiahnu aj do Nových Zámkov,“ vtipkuje po svojom predstavení líder kandidátky progresívcov s narážkou na amerického miliardára maďarského pôvodu Georgea Sorosa, ktorého pri útoku na opozíciu zvyknú skloňovať viacerí politici vládnej koalície.

Do Ódorovej „krčmy“ prišla takmer stovka ľudí, z ktorých početnú skupinu tvoria aj seniori. Sú to zjavne fanúšikovia Ľudovíta Ódora, slová chvály znejú často.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Škoda, že ste tam neboli štyri roky,“ hovorí bývalému predsedovi prezidentkinej vlády jedna zo starších dám. „Keď ste sa objavili, pýtala som sa, kde bol tento človek doteraz. Takého sme potrebovali!“ lichotila mu ďalšia. 

Viaceré z nich sa hneď ponúkli, že roznesú po meste propagačné letáky, ktoré tu po akcii ostali. „Ja som mala plnú garáž Korčoka, budem ju mať teraz plnú PS-ka,“ pochválila sa jedna z nich.

Od expremiéra chceli nielen ony počuť, či by Slovensku nemali namiesto politikov vládnuť len odborníci. „Milujem otázky, ktoré sú už odpovede,“ odvetil Ódor.

Mnohých, ktorí s ním prišli diskutovať, zaráža, prečo uteká zo Slovenska do Bruselu. Boli by radšej, keby zostal doma a bol lídrom kandidátky PS do parlamentných volieb, aby sa v prípade ich úspechu mohol stať opäť premiérom. Podľa Ódora však nejde o nezlučiteľné cesty.

„Potrebujem zistiť, či takýto divný typ politika má nejakú podporu na Slovensku, preto idem aj cez tieto voľby. Ale nič nebráni tomu, aby som o dva-tri roky kandidoval aj v parlamentných voľbách,“ hovorí muž, ktorý vedie eurokandidátku progresívcov.

Prospekt volebnej eurojednotky. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ódor otvorene povedal, že je pre neho dôležité zistiť, aký má politický potenciál a či má o kariére politika vôbec uvažovať, na čo ľudia odpovedali potleskom.

Keď sa ho pýtali, či sa neobáva neúspechu vo voľbách, keďže z atentátu na premiéra Roberta Fica vládna koalícia viní aj aktivity Progresívneho Slovenska, Ódor bol už sebavedomejší. „Nerád robím zbytočné veci a myslím si, že toto vôbec nie je zbytočné.“

Možnosť, že by sa do europarlamentu nedostal, vraj neexistuje. „Ekonómovia sú racionálni optimisti. Keby bola nulová šanca na úspech, tak by tu nestáli.“

Recept na porážku Smeru? Odborníci, spájanie, regióny a posun do stredu

Prítomných európske témy veľmi nezaujímajú, najviac ich trápi, ako chce PS po atentáte na premiéra poraziť Smer a či vôbec majú šancu.

„Poraziť také veľké zlo, ktoré teraz pred sebou vidíme, sa úplne demokraticky nedá,“ zhodnotil v otázke pre Ódora jeden pán po šesťdesiatke. Keďže predpokladá, že súčasná garnitúra sa na viacerých pozíciách „nedemokraticky zabetónuje“, je skeptický voči tomu, či demokratické spôsoby budú opozícii v boji s ňou stačiť.

Ľudovít Ódor na to jasne neodpovedal, no predpokladá, že pre opozíciu to bude oveľa náročnejšie ako v roku 1998. Vidí len štyri cesty, ako môže opozícia vymeniť súčasnú vládu.

Prvou je spájanie a hľadanie prienikov, aj preto sa vraj pridal práve k progresívcom.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Aj my prodemokratickí ľudia vieme niečo budovať. Treba dať egá preč, netreba ďalších osem strán,“ a sťažoval sa, že každý trochu známejší človek si zakladá vlastnú politickú stranu. „Keď prídu ešte dvaja-traja silní odborníci alebo niektorí, ktorí vedia hovoriť s ľuďmi aj v regiónoch hocikde po Slovensku, bude to lepšie.“

Úspech môžu podľa Ódora dosiahnuť len strany so zastúpením a štruktúrami v regiónoch. Za kľúčové však pokladá aj posunutie progresívcov do stredu.

Šimečka pokračuje, Plaváková končíProgresívci chcú prevziať „konzervatívnu rolu“ a robiť ústupky v programe

Jana Holubčíková

Podľa Ódora dnes viac hľadáme témy, ktoré nás rozdeľujú, a menej tie, ktoré spájajú. „Aj preto som prišiel naspäť do politiky. Ak chceme mať úspech, treba budovať širšiu stredovú stranu a prísť aj s témami, ktoré sú bližšie k ľuďom. Osloviť tých, ktorí stoja v strede, alebo dokonca aj mierne konzervatívnych,“ vyhlásil Ódor s tým, že PS by malo prinášať aj „chlebové témy“.

A v neposlednom rade by malo PS osloviť aj sklamaných voličov vládnej koalície, ktorých bude podľa jeho slov pribúdať.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Nehovorím, že budú voliť nás, ale minimálne nepôjdu voliť. Ak tam bude nejaké slabnutie a my budeme na tejto strane politického spektra robiť spájaciu politiku, regionálnejšiu a s lepšími témami, je tam šanca,“ povedal Ódor, na čo sa ozval rozpačitý potlesk. Akoby ani prítomní neverili, že táto stratégia má šancu na úspech.

Od seniorov padali aj výhrady, že PS oslovuje prioritne mladých a na starších voličov, z ktorých mnohí volia strany vládnej koalície, sa dostatočne nezameriava.

Nadávať nebude, radšej by ľudí vozil do Ruska

Keď Ľudovít Ódor s ľuďmi diskutoval za stolom, niektorí ho nabádali k väčšiemu vymedzovaniu sa a razancii voči Smeru. Len tak sa dá vraj poraziť koalícia, ktorá „klame a maľuje strašiakov“.

Ódor na to ľuďom odpovedal, že to nie je jeho štýl. „Mohol by som v politike nadávať, ale nemám na to gény.“

To, že by v tom nebol autentický, si uvedomuje aj jeho marketingový tím, ktorý ho na sociálnych sieťach radšej promuje ako politika, ktorý má rád „suché veci“.

Podľa jednotky PS do eurovolieb by sa mali politici rozprávať bez toho, aby sa pohádali. Súčasnú generáciu politikov označil za hašterivú, ktorá sa vo veciach veľmi nevyzná a robí politiku, ktorá rozdeľuje.

Ódorova Ľudova krčma v novozámockej reštaurácii La Gustoso. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Čo však s tými, ktorí si myslia, že v Rusku sa žije lepšie ako v Európskej únii? Tých by Ódor najradšej zobral na zájazd do Ruska.

„Neviem, či by sme nemali objednať autobusy a zobrať tých ľudí na zájazd do Ruska. Myslím, že v Čechách to vidieť menej ako tu,“ uviedol Ódor na margo výsledkov prieskumov verejnej mienky. Tiež ho mrzí, že ľudia si nevšímajú žalostný stav slovenského zdravotníctva.

Napriek tomu ľudí svojsky nabádal, aby nad krajinou nezlomili palicu a neprepadli frustrácii.

„Príležitostí vidieť svetlo na konci tunela je tu strašne veľa, lebo za tých 30 rokov sme urobili toľko tunelov na Slovensku, že keď už len na konci jedného z nich uvidíme nejaké svetlo, bude to fajn.“ Po dvoch prehratých voľbách pokladá za dôležité predlžovať „ducha nádeje v spoločnosti“.

Chce osloviť aj konzervatívcov, no progresívcom sa s nimi rozprávať nechce

V Ľudovej krčme sa budúci voliči Ódora pýtali aj na to, s kým chce vládnucich politikov vymeniť. Viacerí mali výhrady napríklad voči KDH. Expremiér však hovoril aj o nutnosti spolupracovať aj s kresťanskými demokratmi, ktorých označil za miernych konzervatívcov.

Hoci KDH s PS spolupracovalo pri opozičných protestoch proti prijatiu novely trestných kódexov, kresťanskí demokrati otvorene hovoria, že majú problém s hodnotovým programom PS, v ktorom progresívci píšu napríklad o možnosti tranzície iba na princípe „sebaurčenia“ a namiesto tehotných žien používajú termín „tehotné osoby“.

Jazyk v roku 2024Každý a každá, všetci a všetky, progresívci a progresívky

Martin Hanus

Ako chce PS prekonať podobné hodnotové rozdiely v opozícii, sa nezisťuje ľahko. Politici a političky PS dlhodobo odmietajú ponuky viesť rozhovory s denníkom Postoj. Dokonca aj Ľudovít Ódor.

Prečo to tak je, na mítingu nevedel vysvetliť ani Ódor, ktorý pritom tvrdí, že s Postojom problém nemá.

Progresívne Slovensko pritom kritizuje, že politici vládnej koalície odmietajú odpovedať na otázky kritických liberálnych médií ako Denník N či denník SME.

„Akoby chceme nálepkovať novinárov, že ten je náš, lebo sa nás nepýta nejaké nepríjemné otázky, a ten je ich, lebo sa nás spýta nepríjemné otázky. Ale to je ich robota, pýtať od nás odpovede na nepríjemné otázky a ja som s tým osobne nikdy nemal problém. A budem prvý, ktorý sa postaví za tých novinárov, aby sme uchránili demokraciu na Slovensku,“ povedal Ľudovít Ódor v predvolebnej diskusii Denníka N.

Ľudovít Ódor. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ódor aj vo svojej ďalšej kampaňovej pozvánke do Ľudovej krčmy tvrdí, že „musíme byť otvorení, nebáť sa povedať svoj názor a neuzatvárať sa do svojich malých svetov“. Pokladá za dôležité vedieť sa počúvať, aj keď sa naše názory líšia. Ale keď denník Postoj chcel počas mítingu lídrovi kandidátky PS položiť pár otázok, bol to problém.

Kampaňový tím Progresívneho Slovenska najskôr zisťoval, aké otázky chcú redaktori klásť, neskôr po komunikácii s Ľudovítom Ódorom dovolil osloviť ho na pár minút až po skončení celého mítingu s podmienkou, že sa redaktori nebudú pýtať na konkrétne kultúrno-etické témy.

Ide pritom aj o jednu z aktuálnych európskych tém, keďže europoslanci nedávno odhlasovali, aby sa právo na potrat zaviedlo do Charty základných práv EÚ.

Kultúrno-etické otázky podľa Ódora nepatria na európsku úroveň

Líder eurokandidátky opakovane hovorí, že PS by sa malo posunúť viac do stredu, no priamu odpoveď na otázku, či by strana v takom prípade nemala prehodnotiť časť svojej hodnotovej agendy, ktorá rozdeľuje aj strany opozície, nemá.

Ľudovít Ódor tvrdí, že hodnotové otázky nerieši práve preto, aby ďalej nerozdeľoval spoločnosť. Prečo ich potom riešia jeho spolukandidáti?

Hoci denníku Postoj nebolo umožnené klásť priame kultúrno-etické otázky, Ódor Denníku N na tému ukotvenia práva na potrat do Charty EÚ odpovedal.

„Som presvedčený, že je veľmi malá šanca ísť v Európe nejako výrazne dopredu v kultúrno-etických otázkach. To je národná vec, nech si krajiny rozhodujú, to nepatrí na európsku úroveň. Samozrejme, základné ľudské práva áno, ale tam sa to niekde končí,“ povedal počas diskusie.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Dodal, že presadzuje status quo. „Ja som za status quo, nevidím tam žiadny priestor na zmeny. (...) Ja nemám problém s tým, aby to, čo je teraz v charte, tam aj zostalo tak, ako to je,“ povedal.

Keď však od moderátora dostal otázku, či by ako úradujúci europoslanec takéto uznesenie podporil, nevyjadril sa jasne. Zdôvodnil to tým, že nevie presne, čo je v uznesení napísané. „Ale keď sme sa o tom bavili, čo je náš program do budúcnosti, tak sme sa zhodli na tom, že chceme status quo.“ 

Ódor: Hodnotové otázky neriešim, aby som ďalej nerozdeľoval spoločnosť

Krátky rozhovor s Ľudovítom Ódorom, ktorý vznikol počas jeho predvolebnej akcie Ľudova krčma.

Motív svojej kampane ste postavili na tom, že sa nemáme uzatvárať do svojich malých svetov, ale je dôležité komunikovať aj naprieč názorovými spektrami, aby sme sa naučili počúvať a rozprávať sa, aj keď spolu nesúhlasíme.

Presne tak.

Prečo je potom pre Progresívne Slovensko problém komunikovať s Konzervatívnym denníkom Postoj?

To ja neviem, nie som členom Progresívneho Slovenska. V denníku Postoj som mal niekoľko rozhovorov, aj ako premiér, dokonca som sa dostal aj do vašej knihy rozhovorov. Nemám nič negatívne voči Postoju, dokonca veľmi dobre poznám aj jeho zakladateľa Fera Múčku.

Nemám problém rozprávať sa s kýmkoľvek. Aj táto krčma je o tom, že sa spolu rozprávame. Žiadosti o rozhovor aj odpovede na otázky rieši mediálne oddelenie strany, a keďže nie som jej členom, neviem presne, aký je ten proces.

Je pravda, že v minulosti ste dali denníku Postoj viacero rozhovorov. Ale keď sme vás oslovili na rozhovor pred eurovoľbami už ako kandidáta PS, najprv mala centrála strany problém s výberom redaktora. Ústretovo sme navrhli iné riešenie a následne sme ani nedostali odpoveď. Kde je problém, ak tvrdíte, že u vás nie?

To vôbec neviem. Žiadostí o rozhovor je teraz veľmi veľa a kampaňujeme po celom Slovensku, ale ja sa rozhovoru určite nevyhýbam.

Progresívne Slovensko dlhodobo odmieta žiadosti denníka Postoj o rozhovor. Spravili tak už viacerí oslovení politici. Hoci kritizujete, že koalícia nekomunikuje s kritickými médiami, nerobíte v princípe to isté, keď máte problém odpovedať na kritické otázky z iného názorového spektra?

Neviem. Ja som takýto problém nikdy nemal. Som veľmi otvorený voči všetkým médiám a z môjho osobného pohľadu v komunikácii s vami nevidím žiaden problém.

Počas mítingu ste kritizovali politikov, že robia politiku rozdeľovania. Neplatí to aj pre Progresívne Slovensko? 

Povedzte mi, ktoré otázky z programu do eurovolieb ľudí rozdeľujú.

Niektorí môžu mať problém s vašou podporou Green Dealu, iní s nadužívaním rodovo citlivého jazyka či s postojom v hodnotových otázkach, keďže vaša spolukandidátka Veronika Cifrová Ostrihoňová podporuje zavedenie práva na potrat do Charty základných práv EÚ, za toto právo hlasovali aj europoslanci PS.

Ja hodnotové otázky neriešim práve preto, aby som ďalej nerozdeľoval spoločnosť. Čo sa týka Green Dealu, nevnímam ho ako niečo, čo má spoločnosť rozdeľovať, ale niečo, čo má spoločnosť v konečnom dôsledku spájať, aby sme rozumne vedeli prejsť na zelené technológie.

Vždy som bol v ekonomických témach za to, aby sme boli pragmatickí a vyhodnotili si, čo je pre nás dôležité. Samozrejme, môžeme ľudí rozdeľovať, keďže niekto neuznáva klimatické zmeny, ale to je, ako keď niekto neuznáva, že fajčenie škodí zdraviu.

Nemal by sa Green Deal prehodnotiť? Kritici mu vyčítajú jeho negatívny vplyv na priemysel, podnikanie, ale aj bývanie, ktoré sa môže stať nedostupnejším. Vy ste ekonóm, nevidíte v tom problém?

Môžeme mať na to rôzne názory, ale je to len iný názor na rýchlosť prechodu na zelenú ekonomiku. Ja dúfam, že zvíťazí zdravý rozum. Veď nikto nechce priemysel na Slovensku zničiť. Aj pri spaľovacích motoroch bude v roku 2026 priestor na prehodnotenie.

Ja som veľký zástanca „hodnoty za peniaze“, vždy zvažujem, čo dostávame a o čo prichádzame. A takto budem pristupovať pri všetkom.

Odo mňa ste asi nikdy ani nepočuli kategorické vyhlásenie. Som pragmatik a aj ekonomické otázky sa snažím riešiť z pohľadu, čo je najlepšie pre našu ekonomiku. Nevnímam to tak, že tieto ekonomické otázky sú niečím radikálnym, čo spoločnosť rozdeľuje.

Preto som spomenul aj iné. Viackrát ste počas mítingu zopakovali, že ste stredový človek. Hovorili ste aj o tom, že ak chce Progresívne Slovensko poraziť vládnu koalíciu, malo by sa posúvať viac do stredu a sám ste sa označili za príklad tohto posunu. Malo by sa PS posunúť do stredu aj v hodnotových otázkach?

V ekonomických otázkach treba určite hovoriť o otázkach, ktoré sú bližšie stredu, pretože ten akcent bol viac na ľavicový typ politík. Nemyslím si, že by sa PS malo niekam posúvať, malo by mať širší záber v strede.

Ja chcem spájať, preto by som bol rád, keby boli v PS zastúpené aj iné než ľavicovo ladené názory. Ja som dôkazom tohto snaženia, pretože sa nepovažujem za ľavicového ekonóma.

Prečo ste teda kandidátom Progresívneho Slovenska?

Práve preto, že už dosť bolo rozdeľovania. Skúsme urobiť niečo, čo funguje v strede a vie osloviť širšie spektrum voličov. Nemusíme sa v tom širšom spektre na všetkom zhodnúť, len si skúsme už uvedomiť, že naše malé nezhody sú banálne oproti tomu, čomu čelíme v súčasnosti. Preto budem rád, ak budeme vedieť nájsť spoločný hlas aj so všetkými prodemokratickými stranami.

Už delenie na demokratické a nedemokratické strany spoločnosť rozdeľuje. Ak chcete nájsť spoločný hlas so stranami opozície, nie je cestou zanechať časť radikálnej hodnotovej agendy PS, ktorá je napríklad pre KDH problematická?

Ja ako osoba o hodnotových otázkach veľmi málo komunikujem, pretože vnímam, že to je naozaj téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť, a v tomto duchu budem aj pokračovať.