Jazyk v roku 2024 Každý a každá, všetci a všetky, progresívci a progresívky

Pred štyrmi rokmi vyšla kniha slovenských autorov o Číne pod názvom Superveľmoc, ktorá milo prekvapila kvalitou aj komplexným spracovaním. Ale na to, aby sa raz dala prečítať do konca, potrebuje druhé vydanie.

Je totiž nestráviteľné prechádzať staťami o zločinoch Mao Ce-tunga a jeho veľkej kultúrnej revolúcii a súčasne čítať jazyk akademikov, ktorí so zanietením rodových revolucionárov píšu o krajine, kde vládnu „komunisti a komunistky“, „nacionalisti a nacionalistky“ alebo „rodinní príslušníci a príslušníčky“.

To, čo v čase vydania tejto knihy bolo skôr knižnou kuriozitkou, je už v dnešných kultúrno-progresívnych kruhoch požiadavkou.

Na ochranu kultúry pred krokmi súčasnej ministerky sa sformovala platforma Otvorená kultúra!, ktorá kritizuje, že Martina Šimkovičová „odvoláva riadiacich pracovníkov*čky kultúrnych inštitúcií, (...) odvoláva expertov*tky, ktorí*é dlhodobo vykonávali profesionálnu prácu“. Ako sa dozvedáme z hlavnej stránky tejto platformy, už niet signatárov, ale „signatárstvo memoranda“, a kto má záujem, môže sa „pripojiť k signatárstvu“.

Iniciatíva na záchranu kultúry ohlasuje aktivity a protestné akcie napríklad takto: „Potvrdenými rečníkmi a rečníčkami sú zástupcovia a zástupkyne zamestnanectva Bibiany.“

Ešte stále máte chuť protestovať spolu so signatárstvom za zamestnanectvo proti tejto nekultúrnej ministerke?

Rodovo citlivý jazyk používali dosiaľ niektorí politici najmä v osloveniach, keď to plní trebárs apelatívnu funkciu: milé Bratislavčanky, milí Bratislavčania (Matúš Vallo), milí spoluobčania, milé spoluobčianky (prezidentské príhovory Zuzany Čaputovej), od prezidentky si to osvojil a pravidelne to používal aj prezidentský kandidát Ivan Korčok.

Ale až političky Progresívneho Slovenska odhodili zábrany a slovenskú gramatiku s generickým maskulínom nahradili novorečou, akej sa máme učiť, ak nechceme byť v tejto spoločnosti za patriarchálnych neokrôchancov (a neokrôchankyne).

Podpredsedníčka PS Lucia Plaváková sa neuspokojuje len s použitím maskulínového či femininálneho variantu, na svojom Facebooku vysvetľuje, ako poslanci a poslankyne na zasadnutí ústavnoprávneho výboru vypočúvajú „uchádzačstvo“.

Facebookové fanúšikovstvo poslankyne PS Beaty Jurík, straníckej špecialistky na rodovú rovnosť, je v znalosti písanej novoreči ešte pokročilejšie: „Brusel nemá byť smetným košom nepohodlných politikov*čiek.“ „A my všetci a všetky, ešte aj naše deti sa na to poskladáme.“ „Ďakujeme všetkým hostkám a hosťom.“

No aj Plaváková a Jurík musia pukať závisťou, keď teraz počúvajú, s akou nekompromisnosťou používa rodový jazyk nová progresívna posila na eurokandidátke Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Ostrihoňová púta oveľa väčšiu pozornosť než iné političky strany, na Instragrame ju sleduje 220-tisíc fanúšikov (a fanúšičiek), nedá sa ani vylúčiť, že zo štvrtého miesta preskočí jednotku kandidátky, expremiéra Ľudovíta Ódora.

Jej úvodný politický rozhovor na Startitupe si pozrelo takmer 80-tisíc ľudí a Veronika Ostrihoňová tu názorne predviedla všetky varianty rodovosti, ktoré sa vôbec netýkajú len podstatných mien. 

„Keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí sú odborníci a odborníčky v tejto oblasti“ alebo „Potom si aj bežný občan, občianka povie, že takto je to v poriadku“, to všetko je už známe, treba postúpiť ďalej: „Vážim si každého jedného a každú jednu.“ Rodovosť sa uplatňuje aj pri používaní slovies v minulom čase: „Naozaj si nechcel či nechcela...“

V novoreči číhajú viaceré nástrahy, keď jej použitie nie je na prvý pohľad vhodné, ako napríklad keď Ostrihoňová hovorí o téme znásilnení a premlčacích lehôt: „Obdivujem každú a každého, kto to dokázal nahlásiť.“

Ale ako správne podotýka kandidátka PS na inom mieste: „Nemusíme sa všetci a všetky tváriť, že sme zjedli múdrosť sveta.“

Z reakcií na Ostrihoňovej Instagrame sa zdá, že aj niektorí voliči (a voličky) PS cítia z rodového jazyka isté podráždenie, namietajú, že i oni (a ony) sú za rodovú rovnosť a toleranciu, ale v bežnom živote sa takto nehovorí a či by predsa len nebolo rozumnejšie používať plurál mužského rodu.

Ostrihoňová je však neúprosná, ani krátke a rýchle videá na Instagrame nepodriaďuje volaniu po starých poriadkoch:

„Ja si napríklad všetkých novinárov a novinárky, ktorí a ktoré vykonávajú svoju prácu poctivo a správne, veľmi vážim a mali by sme si ich vážiť všetci a všetky, pretože ich nutne potrebujeme.“

Na záver štyri stručné poznámky:

1. Vyjadrujem solidaritu so všetkými progresívcami, ktorí každodenne hľadajú správne slová v prítomnosti progresívok.

2. Smer dal toho roku na svoju eurokandidátku extrémnu zostavu: dvojkou je Ľuboš Blaha, marxista a neoľudák v jednej osobe, štvorkou Judita Laššáková, moderátorka spoločných debát s medzinárodne hľadaným náckom Bombicom. Keď si však trojka kandidátky Erik Kaliňák zmixuje do volebného videa ukážky jazyka opozície, ako to už, mimochodom, urobil tím hnedej Republiky, v Smere môžu zas kampaňovať ako držitelia zdravého rozumu.

3. Ako sa po novom správne povie „jeden za všetkých, všetci za jedného“?

4. Zaujímalo by ma napríklad, čo si o rodovom jazyku myslí Sajfa.