Prekvapivo skoré parlamentné voľby v Británii Labouristi môžu získať až 479 poslancov, konzervatívci iba okolo 90

Keď britský premiér Rishi Sunak vyhlásil minulú stredu parlamentné voľby na 4. júla, prekvapil tým nielen všetkých novinárov a politických oponentov, ale aj svoju vlastnú stranu. 

Podľa britských zákonov sa totiž mali voľby uskutočniť najneskôr niekedy na konci roku 2024, resp. začiatkom roku 2025, a tak ich väčšina politikov a novinárov očakávala niekedy v priebehu jesene. 

Sunak však vyhlásil termín volieb už o niečo vyše mesiac, čo bude znamenať jednu z najkratších kampaní v modernej histórii Veľkej Británie. Aké boli dôvody jeho rozhodnutia a čo zatiaľ napovedajú prieskumy o výsledku?

Prepad britských konzervatívcov 

Konzervatívna strana sa už od roku 2022 nachádza v katastrofálnom stave a za vedúcimi labouristami zaostáva v prieskumoch o vyše 20 %. A pritom v parlamentných voľbách v roku 2019 získali konzervatívci najlepší výsledok od roku 1987 a mali väčšinu o viac ako 80 poslancov. 

Konzervatívci s postupnými škandálmi Borisa Johnsona počas pandémie a katastrofálnym výkonom jeho nasledovníčky Liz Trussovej začali rýchlo padať v prieskumoch až na dnešných 23 percent.

Mnohí politickí komentátori predpokladali, že labouristom bude trvať viac ako dekádu, kým budú schopní znovu pomýšľať na víťazstvo. Avšak s postupnými škandálmi Borisa Johnsona počas pandémie a katastrofálnym výkonom jeho nasledovníčky Liz Trussovej začali rýchlo padať v prieskumoch až na dnešných 23 percent.

Premiér Rishi Sunak, ktorý nastúpil po Trussovej a dlhodobo patrí k stredovému krídlu Konzervatívnej strany, chcel získať späť dôveru voličov svojím technokratickejším štýlom. Ako sa však ukazuje, konzervatívcom to neprinieslo žiadnych nových voličov. 

Práve naopak, od začiatku jeho výkonu funkcie prehrali konzervatívci sedem čiastkových volieb. Naposledy na začiatku mája zároveň utŕžili zdrvujúcu prehru v lokálnych voľbách, v ktorých stratili takmer 400 kresiel a získali menej lokálnych poslancov ako liberálni demokrati. 

Po tejto prehre sa v Konzervatívnej strane spustila panika a poslanecké kreslá v žiadnych obvodoch, ani v tých, ktoré vyhrávajú už desiatky rokov, sa nemôžu považovať za isté.

Vývoj preferencií britských politických strán za posledných 7 rokov. Zdroj: Statista

Premyslený plán alebo spontánne rozhodnutie?

Sunakovo rozhodnutie vyhlásiť voľby pravdepodobne vyplýva z dvoch kľúčových politických úspechov počas apríla a mája. 

V deň vyhlásenia volieb totiž Britský štatistický úrad oznámil, že inflácia sa začína blížiť k 2 percentám, ktoré predstavujú hlavný cieľ monetárnej politiky centrálnej banky. Ide o prvú veľkú pozitívnu ekonomickú správu za posledné mesiace. 

V parlamente bol zároveň koncom apríla prijatý sporný zákon o vyhosťovaní nelegálnych imigrantov do Rwandy. Prijatím tohto zákona môže Sunak ukázať, že rieši otázku nelegálnej imigrácie, a čeliť tak útokom sprava, hlavne zo strany Reform UK. Tieto dva politické úspechy teda umožňujú Sunakovi ísť do volieb s výsledkami, nielen so sľubmi.

Za Sunakovým rozhodnutím však pravdepodobne stojí aj pragmatické zhodnotenie situácie a pokus o využitie momentu prekvapenia. Je veľmi nepravdepodobné, že by mu situácia na jeseň priala viac ako v súčasnosti. Práve naopak, napriek vyhosťovaciemu zákonu bude nelegálna migrácia cez La Manche pokračovať ďalej. Aj preto môže byť pre neho výhodnejšie uskutočniť voľby čo najskôr.  

Zo Sunakovej strany však môže ísť aj o úplne spontánne rozhodnutie. Ako totiž ukazujú mnohé rozhovory s konzervatívnymi poslancami a ministrami, drvivá väčšina z nich nemala o vyhlásení volieb ani tušenia. Mnohí ministri sa sťažovali, že teraz môžu svoje rozrobené projekty akurát „skartovať“ a Sunak ich držal v nevedomosti až do takej miery, že im bol rozposlaný falošný program vlády na stredu poobede. 

Čo však vzbudzuje obavy v rámci strany, je fakt, že proti letnému termínu volieb dlhodobo argumentoval hlavný volebný stratég konzervatívcov Isaac Levido, ktorý povedie aj ich nastávajúcu kampaň.

79 konzervatívnych poslancov už nechce kandidovať

Pre krátkosť času bude kampaň veľmi rýchla. Zatiaľ strany nestihli zverejniť svoje programy a je otázne, koľko predvolebných diskusií lídri strán stihnú. 

Poznateľnosť súčasného poslanca či ministra pri voľbe výrazne zaváži. Aj preto je takýto obrovský počet odchodov a nutnosť postaviť nových, zatiaľ neznámych kandidátov veľkou nevýhodou.

Súčasné prieskumy predpovedajú drvivé víťazstvo labouristov, ktorí by mohli získať až 44 percent hlasov, čo by im zabezpečilo jednu z najväčších výhier v histórii. Podľa volebných modelov by tak získali až 479 poslancov z celkových 650.

Konzervatívci by s 23 percentami získali iba okolo 90 poslancov, liberálni demokrati s 9 percentami približne 44 poslancov, škótski nacionalisti 12 poslancov a ostatné strany by si rozdelili zvyšných 20 až 30 kresiel. 

Konzervatívcom v tomto smere veľmi škodí strana Reform UK, ktorú založil pred niekoľkými rokmi Nigel Farage a ktorá má v prieskumoch okolo 12 percent. V posledných mesiacoch rýchlo rastie a mohla by tak získať zopár poslancov. Jej hlavný vplyv na konečný výsledok však v britskom volebnom systéme bude v tom, že odčerpá hlasy konzervatívcom, ktorí tak môžu stratiť mnoho svojich „istých“ poslancov.

Konzervatívci sa aspoň môžu utešovať, že vo voľbách nakoniec nebude kandidovať samotný Nigel Farage, čo by pravicových voličov ešte viac namotivovalo voliť Reform UK. 

Konzervatívcom rastie súperPrekreslí strana Reform UK britskú politickú mapu?

Ján Cipár 

Naopak, ich veľkou slabinou bude, že uchádzať sa o kreslo nebudú ani mnohí ich vlastní dlhoroční poslanci a ministri. Takéto rozhodnutie oznámilo až 79 súčasných konzervatívnych poslancov, čo veľa napovedá o celkovej viere strany vo svoje možné víťazstvo. Kandidovať nebude viacnásobný minister a kľúčový zástanca Brexitu Michael Gove či bývalý minister Dominic Raab. 

Keďže voľby vo Veľkej Británii sa uskutočňujú v 650 obvodoch, poznateľnosť súčasného poslanca či ministra pri voľbe výrazne zaváži. Aj preto je takýto obrovský počet odchodov a nutnosť postaviť nových, zatiaľ neznámych kandidátov veľkou nevýhodou.

Starmer posunul labouristov do stredu

Labouristi sa v súčasnosti snažia hlavne nespraviť žiadnu chybu. Ich líder Keir Starmer sa za posledné roky snaží posunúť stranu do stredu, pričom kľúčovú rolu v budúcej potenciálnej vláde môžu hrať ľudia z blízkosti bývalých labouristických premiérov Tonyho Blaira a Gordona Browna. 

Starmer chce napodobniť ich víťazstvo z roku 1997 a s týmto cieľom čoraz viac vytláča radikálnu ľavicu zo strany. Bývalý líder labouristov a socialista Jeremy Corbyn napríklad už za labouristov v nadchádzajúcich voľbách nemôže kandidovať a musí ísť ako nezávislý kandidát.

Pokiaľ chce Sunak aspoň zmierniť finálnu prehru, bude potrebovať skvelý výkon v televíznych debatách a maximálnu kampaňovú mobilizáciu celej strany.

Starmer v posledných týždňoch zároveň prijal dvoch bývalých konzervatívnych poslancov do svojich radov a začal budovať vzťahy s biznisovými lídrami. Jeho zahraničná politika je čoraz pragmatickejšia – v posledných týždňoch vyhlásil, že bude spolupracovať s kýmkoľvek, kto vyhrá americké prezidentské voľby, vrátane Donalda Trumpa. 

Za tento svoj postoj a mnohé ďalšie, ktoré sú považované u labouristov za „pravicové“, síce zožal kritiku od ľavičiarov a aj od primátora Londýna Sadiqa Khana, avšak to ho nemusí veľmi zaujímať. Za posledných 5 rokov dokonale ovládol stranu a väčšinu nových kandidátov do nadchádzajúcich volieb vybral z politického stredu.

Pokiaľ sa v nasledujúcich týždňoch nič veľké neudeje, Veľká Británia bude mať po 14 rokoch na svojom čele labouristického premiéra. Konzervatívci budú hrať o svoje prežitie. Na severe Anglicka a v okolí Londýna ich budú ohrozovať labouristi, v bohatých vidieckych oblastiach na juhu Anglicka zase liberálni demokrati. 

Pokiaľ chce Sunak ešte aspoň zmierniť finálnu prehru, bude potrebovať skvelý výkon v televíznych debatách a maximálnu kampaňovú mobilizáciu celej strany.