Veľký balík z USA Ukrajincom pomôže munícia, rakety a možno aj ruské miliardy

Americká Snemovňa reprezentantov koncom minulého týždňa schválila novú vojenskú pomoc Ukrajine, Izraelu a Taiwanu, pričom Ukrajina získa pomoc v objeme 61 miliárd eur.

Za pomoc Kyjevu hlasovalo 310 poslancov, proti bolo 112 zástupcov, jeden sa zdržal. Zákon síce ešte musí schváliť Senát, jeho súhlas je však veľmi pravdepodobný.

Pomoc USA je dôležitá nielen svojím objemom, ale aj preto, že Spojené štáty majú vojenské spôsobilosti, ktorými nedisponuje žiaden iný štát.

Aj keď Ukrajina nikdy nedostane tie najcitlivejšie technológie, ako napríklad stíhačky F-22, žiaden iný štát jej nedokáže v rovnakom objeme poskytnúť napríklad muníciu do systémov protivzdušnej obrany (PVO) Patriot, ktorá je účinná, ale drahá a ktorá sa vyrába v USA.

Washington dokonca zvažuje vyslanie vojenských poradcov na Ukrajinu.

Nedostatok pomoci mal vážne následky v ostatných mesiacoch. Ruské letectvo výrazne zintenzívnilo nálety na ukrajinské pozície aj raketové útoky na ukrajinské mestá. Pri včasnejšej americkej pomoci by Rusi nemuseli postúpiť tak ďaleko, ako dokázali v ostatných týždňoch.

Keby mali Ukrajinci viac delostreleckej munície a dostatok rakiet, nebol by zrejme nevyhnutný ani pád Avdijivky.

Rusi sa chystajú na Charkov

Nový balík pomoci pomôže Ukrajincom prečkať najkritickejšiu fázu vojny v tomto roku. Ruská vojenská výroba dosiahla relatívne maximum, zatiaľ čo Ukrajinci stále čakajú na navýšenie výroby, ktoré Západ dosiahne začiatkom budúceho roka.

Prvé dodávky by na Ukrajinu podľa Pentagónu mohli doraziť už v priebehu ďalších dní, väčšina pomoci však dorazí v priebehu mnohých mesiacov.

Okrem krátkodobých účinkov, ako pomoci pri vážnom nedostatku delostreleckej munície aj PVO, nový balík umožní USA prispieť aj k výcviku nových jednotiek, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje. Jedným z najvážnejších problémov pre Ukrajincov je nedostatok pechoty.

Spolu s ukrajinskou mobilizáciou môže americká pomoc tento problém v horizonte niekoľkých mesiacov vyriešiť, no pokiaľ ide o očakávanú májovú ofenzívu Rusov, bude to už neskoro.

Od novej pomoci preto netreba očakávať prudký zvrat na fronte a už vôbec nie nejaký ukrajinský prielom – aspoň krátkodobo si Rusko nepochybne udrží napríklad prevahu na poli delostreleckej munície, i keď už nie v pomere šesť alebo sedem k jednej.

Je však šanca, že nová pomoc výrazne oslabí schopnosť Rusov ďalej postupovať a najmä zlepšuje vyhliadky do druhej polovice roka.

To je o to dôležitejšie, pretože Rusko naďalej útočí a dokonca si robí zálusk aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Ruské vyhlásenia, podľa ktorých je na rade Charkov, treba síce aspoň krátkodobo brať s rezervou – podľa analytika Michaela Kofmana slúžia zrejme tomu, aby Ukrajinci časť svojich záloh viazali pri Charkove a nemohli tak posilniť Donbas.

Dlhodobo však jasne ukazujú utopickosť predstavy, že by sa Ukrajina s Ruskom mohla dohodnúť na nových, záväzných hraniciach. Ruské požiadavky sú úplne arbitrárne, nezodpovedajú žiadnej historickej, geografickej, etnickej ani jazykovej hranici a nemajú teda logický koncový bod. 

V konečnom dôsledku bude nová hranica – aspoň de facto, i keď nie de iure – tam, kde skôr či neskôr zamrzne front. A čím viac pomoci Ukrajina dostane, tým viac územia si udrží.

60 miliárd dolárov z USAKresťanskí pastori presvedčili predsedu snemovne, aby dal hlasovať o pomoci Ukrajine

Jana Ray-Tutková

Rozdelení republikáni

Smutný pohľad pre každého stredoeurópskeho konzervatívca ponúka morálny a ideologický úpadok Reaganovej strany.

Aj keď 101 poslancov, respektíve necelá polovica republikánov hlasovala proti pozícii Donalda Trumpa a jeho krídla – za čo si zaslúžia hlasný potlesk –, šokujúco veľká časť bola ochotná podkopať bezpečnostnopolitické záujmy svojich spojencov aj vlastného štátu len preto, aby zaujali opak pozície Bidenovej administratívy.

Demokrati v tejto otázke republikánom nemajú veľmi čo vyčítať, keďže ich prístup v minulosti takisto neraz pripomínal postoj „čím horšie, tým lepšie“, ale pre budúcnosť americkej demokracie sú to tristné vyhliadky.

Zbytočné šesťmesačné otáľanie pri prijímaní nového balíka nepochybne predĺžilo vojnu o dlhé mesiace. Dodalo totiž Putinovi novú nádej, že Západ je slabý a rozdelený a v behu na dlhú trať Rusko napokon zvíťazí.

Ďalšie miliardy pre Ukrajinu?

Ale ani Putin si nemôže byť príliš istý, Rusku hrozí nový problém.

Dôležitým precedensom nového zákona totiž je, že po novom môžu USA siahnuť na ruské aktíva v zahraničí. Doteraz platilo pravidlo, že sankcionované prostriedky sú zamrazené, ale ich vlastníkom zostáva Rusko.

Priamy dosah síce bude striedmy – v amerických bankách sa nachádza len majetok v hodnote šesť miliárd dolárov, zatiaľ čo drvivá väčšina zamrazených prostriedkov (vyše 270 miliárd) sa nachádza mimo USA, prevažne v Európe.

Krok Američanov by však mohol popchnúť aj Európu, aby konečne pristúpila na obdobnú politiku.

Legalita takéhoto kroku bola v posledných dvoch rokoch predmetom sporov. Kým jeho prívrženci argumentujú, že Rusko hrubo porušilo medzinárodné právo a je teda povinné škody Ukrajine uhradiť – precedensom by bolo napríklad aj zhabanie nemeckého majetku v zahraničí počas druhej svetovej vojny –, odporcovia namietajú, že na rozdiel od nemeckého prípadu Západ nie je v priamej vojne s Ruskom.

Okrem právnych prekážok časť Európanov nechcela siahnuť na ruské peniaze ani z iných dôvodov. Napríklad Nemci sa obávajú o osud svojich investícií predošlých desaťročí v Rusku, zatiaľ čo štáty ako Luxembursko, ktoré doteraz ťažili z atraktivity svojho finančného sektora pre často pofidérnych klientov, sa boja, že by odplašili iných investorov.

Za menší, ale právne istejší krok sa považuje zhabanie zisku z ruských aktív, ktoré sa nachádzajú v európskych bankách. Na tento príjem by európske štáty mohli pomerne jednoducho a úplne legálne zaviesť mimoriadnu daň, trebárs aj vo výške (takmer) 100 percent.

„Investovanie držby ruskej hotovosti do päťročných nemeckých dlhopisov by vynieslo 3,3 miliardy eur ročne, čo je dosť na obsluhu európskeho dlhu vo výške približne 116 miliárd eur pri rovnakej splatnosti,“ píše napríklad Economist.

Inými slovami – len výnosy z reinvestovaných peňazí by dokázali splácať úroky za pôžičku vo výške vyše 100 miliárd eur.

Aj keď na legálny spôsob, ako konfiškovať zamrazené prostriedky, budú musieť prísť právnici, konfiškácia by vyriešila otázku, ako dlhodobo pomáhať Ukrajine bez toho, aby záťaž namiesto vinníka vojny niesli európski daňoví poplatníci.

Takmer tristo miliárd dolárov, ktoré ležia v západných bankách, by dokázalo financovať Ukrajinu na dlhé roky. A keďže je takmer vylúčené, že by Rusko dobrovoľne pristúpilo na reparácie, ktoré Ukrajine morálne aj právne nepochybne prislúchajú, ide o jediný spôsob, ako vymôcť tento dlh.