Ďalší krok smerom k anexii Venezuela zriadila novú provinciu na guyanskom území s veľkými ložiskami ropy

Ide o územie známe ako Guayana Esequiba alebo aj Essequibo, v ktorom sa nachádzajú významné ložiská ropy. Sporné územie má trojnásobnú rozlohu Slovenska.

Podľa nového zákona sa územie má stať 24. federálnym štátom Venezuely, aj keď sa v realite naďalej nachádza pod guyanskou kontrolou. „Rozhodnutie, ktoré venezuelský ľud prijal v referende, bude plne implementované. S týmto zákonom budeme brániť Venezuelu na medzinárodnej scéne,“ vyhlásil venezuelský prezident Nicolás Maduro.

Začiatok sporu siaha ešte do koloniálnych čias, keď hranice medzi holandským (a neskôr britským) a španielskym územím neboli jasne vytýčené, a tento spor zdedila po svojej nezávislosti aj Venezuela. Arbitráž z roku 1899 väčšinu územia prisúdila Britom, Venezuela si zaistila aspoň kontrolu nad strategicky dôležitým ústím rieky Orinoco. 

Odvtedy spor podriemkaval, ale Venezuela v roku 1962 odmietla ďalej uznávať platnosť arbitráže.

S Guyanou sa krátko pred jej nezávislosťou v roku 1966 zhodla na mierovom riešení sporu, ale k vyriešeniu otázky odvtedy nedošlo. Obe strany totiž očakávajú, že mierovým riešením má byť prijatie ich videnia konfliktu. Zatiaľ čo Guyana naďalej trvá na hranici určenej v roku 1899, Venezuela tvrdí, že dohodou z roku 1966 sa arbitrážna hranica stáva nulitnou. O pozadí napätia v regióne písal Postoj podrobnejšie v decembri.

Teritoriálne ambície VenezuelyLatinskej Amerike hrozí v mene ropy a národnej hrdosti nová vojna

Christian Heitmann

Maduro mení hru

Význam územného sporu prudko vzrástol v posledných rokoch, keď pred pobrežím Guyany boli nájdené obrovské ložiská ropy. Vďaka nim sa malý juhoamerický štát odrazu ocitol na zozname dvadsiatky štátov s najväčšími náleziskami tejto suroviny. Okrem ropy je riedko osídlené územie Guayany Esequiby aj bohaté na zlato a diamanty.

Niet divu, že finančne a hospodársky vyčerpaná Venezuela si robí zálusk na bohatú, ale ľahkú korisť.

Guyana preto v roku 2018 spor predniesla pred Medzinárodný súdny dvor. Že sa mu podarí spor rozuzliť, je však málo pravdepodobné, Venezuela totiž odmieta uznať jeho jurisdikciu. Odmietnutie súdu bolo aj jednou z otázok referenda o anexiii susedného regiónu, ktorý venezuelský líder Maduro predložil voličom v decembri minulého roka.

Šance Venezuely na úspech pred súdom sú totiž nižšie, ako keď 30-miliónová Venezuela s maličkou Guyanou rokuje priamo. Už samotné referendum súd síce explicitne nezakázal, ale Venezuele nariadil „zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zmenilo situáciu, ktorá v súčasnosti prevláda“. Posledných 125 rokov sa územie Guayany Esequiby nachádza pod kontrolou britskej a neskôr nezávislej Guyany a mapy OSN ho ukazujú ako patriace Guyane.

Guyana varovala, že referendum, v ktorom Venezuelčania hlasovali aj o zriadení novej provincie a udelení venezuelského občianstva jej obyvateľom, môže byť krokom k „jednostrannému a ilegálnemu“ zabratiu regiónu Venezuelou.

Po referende vodca venezuelských socialistov tvrdil, že jeho výsledky sú porážkou „guyanskej vlády, Exxon Mobilu a impéria USA“.

Mapa severnej časti Južnej Ameriky. Venezuela je vyznačená oranžovou farbou, Guyana zelenou, pričom Guayana Esequiba je svetlozelená. Foto: wikimedia.org

Podpora zvonku

V prípade venezuelskej invázie by Guyana nemala veľa možností, ako sa ubrániť. S len 600-tisíc obyvateľmi je jej najlepšou ochranou hustá džungľa, ktorá sa rozprestiera na väčšine sporného územia. Oba štáty v súčasnosti nespája jediná cesta.

Venezuela by preto na rýchle obsadenie regiónu musela postupovať buď cez brazílske územie, alebo pozdĺž pobrežia. Brazília však odmietla, že by Venezuele poskytla právo využiť svoje teritórium, a do pohraničia presúva vojakov, ktorí majú odstrašiť Venezuelu od bleskovej operácie cez jej územie.

Aj Spojené štáty a Veľká Británia sa postavili za Guyanu a oba štáty podnikli spoločné cvičenia s guyanskými ozbrojenými silami, ktoré majú len hŕstku vojakov. Maduro preto obvinil USA, že na území Essequiba prevádzkuje „tajné základne“.

Guyanu podporuje aj väčšina štátov v regióne vrátane Jamajky a Organizácie karibských štátov.

Neúspešné rokovania

Pozorovatelia si nakrátko vydýchli, keď sa 15. decembra venezuelský prezident Maduro a guyanský prezident Ali dohodli, že konflikt má byť vyriešený mierovou cestou. 

Ale už krátko nato sa objavili pochybnosti o úprimnosti Caracasu, keď satelitné snímky vo februári odhalili zhromažďovanie venezuelských jednotiek v pohraničí. K plánovanému ďalšiemu stretnutiu prezidentov v horizonte troch mesiacov už nedošlo.

Podľa odborníkov sa Maduro snaží rozdúchať spor o Essequibo najmä z vnútropolitických dôvodov, aby sa ukázal ako obhajca národných záujmov pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. To však neznamená, že teritoriálny konflikt s menším susedom nemyslí vážne.

Venezuelské správanie viackrát kritizovala Organizácia amerických štátov (OAS), naposledy začiatkom apríla.

„Mier a bezpečnosť v regióne závisia od toho, či sa venezuelskému režimu zabráni v presadzovaní týchto hrozivých cieľov. Medzinárodné právo odsudzuje zločin agresie, odsudzuje hrozbu agresie, odsudzuje jednostranné kroky na riešenie bilaterálnych problémov, odsudzuje nedodržiavanie a porušovanie súčasných arbitrážnych rozhodnutí a ako medzinárodné spoločenstvo musíme odsúdiť bojovné postoje a zastrašovanie krajín a medzinárodných aktérov,“ vyhlásila organizácia a vyzvala Venezuelu, aby spor vyriešila pred Medzinárodným súdnym dvorom.