Drony vs. stíhačky F-35 Súboj o vzdušné pobrežie

Už roky nemám účty na sociálnych sieťach, ale moje články tam aj tak presakujú cez rôznych dobrovoľníkov, ktorí tam ešte sú. Občas sa mi preto donesie, čo sa tam strhlo.

Za dva články, ktoré vyšli v júli 2022 (odkaz 1, odkaz 2), som to vraj schytal veľmi radikálne; ako sprostý tajný pomocník Putina či čo. Taká tá klasická idiocia od ľudí, ktorých základnou životnou inšpiráciou je Kladivo na čarodejnice.

Hádky na sociálnych sieťach zásadne neriešim, ale na incident som nezabudol. A tak ma teší, že pred pár dňami sa na serveri War on the Rocks vynoril článok Drony na vzdušnom pobreží alebo hroziaca bezvýznamnosť amerického letectva, ktorý argumentuje veľmi podobne, len mu, samozrejme, ide o americké ozbrojené sily, nie o tie české.

War on the Rocks je magazín vydávaný zmesou bývalých vojakov, dôstojníkov, špiónov atď. a o jeho príslušnosti k západnej strane frontu niet pochýb. Avšak práve preto, že sú to len bývalí štátni zamestnanci, môžu si dovoliť občas zabiť nejakú tú posvätnú kravu eráru.

War on the Rocks kritizuje americkú Air Force za to, že sa príliš „zasekla“ vo sfére veľkých, krásnych a drahých lietadiel ako F-35A, ktorá bola predtým (veľmi dôležité slovo) garantom prevahy na bojisku. Americké letectvo ich stále plánuje nakúpiť viac ako 1700 kusov, pričom odhadované náklady na nákup a prevádzku jedného stroja sú takmer 500 miliónov dolárov. Vynásobte si to 1700 kusmi a získate sumu, ktorú si už normálny človek ani nevie predstaviť.

Lenže zodpovednosťou letectva nie sú len mnohokilometrové výšky, v ktorých sa pohybujú prúdové stíhačky. Patrí doň aj „vzdušné pobrežie“ (air littoral), zóna siahajúca od samotnej zeme do výšky asi jedného až dvoch kilometrov. Po väčšinu dejín letectva sa v rámci „vzdušného pobrežia“ nič zaujímavé nedialo, takže základným inštinktom dlhoročných insiderov je zanedbávať ho aj naďalej.

Bohužiaľ, teraz sa toho deje, a veľa. Autori z War on the Rocks upozorňujú na nedávnu smrť troch amerických vojakov na základni v Jordánsku, ktorých zabil dron, hoci základňa sa nachádzala pod „ochranným dáždnikom“ US Air Force. Inými slovami, preukázalo sa, že „vzdušné pobrežie“ nie je súčasným americkým letectvom dostatočne chránené – bez ohľadu na to, koľko peňazí do tých lietadiel napadalo. Pritom drony nad nimi ani tak priamo nevíťazia, ako ich skôr obchádzajú.

Miesto vrtuľníkov stíhačkyKaliňák mení plány, odborníci hovoria o pištoľníckom správaní

Christian Heitmann

Paradoxne ten, kto sa o „vzdušné pobrežie“ zaujíma viac, je pozemná armáda, pretože sú to koniec koncov jej vojaci a jej technika, kto sa v tejto zóne pohybuje, a teda občas aj niečo schytá.

Vo februári 2024 navrhla americká armáda zrušiť projekt prieskumnej helikoptéry budúcnosti, pretože pomery na bojisku sa fundamentálne zmenili a (na rozdiel od letectva) nie sú pozemní velitelia otrokmi žiadnej mnohoročnej tradície, ktorá by im bránila všimnúť si to.

Toľko War on the Rocks a situácia v zámorí. Zásadná otázka: kedy si to všimneme my?

Vojna na Ukrajine zúri už viac ako dva roky a veľké stíhačky sa v nej zatiaľ prejavujú len okrajovo, napríklad zvrhávaním kĺzavých bômb zo značnej vzdialenosti za frontom. Naproti tomu drony, tie sú úplne všadeprítomné a dokážu na oboch stranách napáchať nesmierne množstvo škôd.

V ríši dronov nastala v posledných dvoch rokoch naozajstná evolučná explózia – asi ako pri cicavcoch hneď potom, čo vymreli dinosaury a životný priestor sa uvoľnil.

V súčasnosti križujú „vzdušné pobrežie“ nad východnou Európou desiatky rôznych typov bezpilotných lietadiel – od drobných „lietajúcich mín“, ktoré stačia tak na jedného až dvoch vojakov, cez „lietajúce delostrelecké granáty“, ktoré si poradia s bežným BVP či tankom, až po diaľkové lietadlá s doletom stoviek kilometrov, ktoré v poslednom čase zapaľujú rôzne priemyselné zariadenia hlboko v ruskom tyle.

Už tento rok najskôr na oboch stranách prevýši počet vyrobených a nasadených dronov počet živých vojakov v boji a technický vývoj, samozrejme, zďaleka nie je na konci. Hovorí sa o umelej inteligencii, ktorá by definitívne pretrhla prepojenie medzi operátorom a strojom a umožnila dronu, aby si vyhľadával svoje terče sám.

Ak sa pozerám na český projekt nákupu F-35, ktorý je už podpísaný, myslím si, že robíme vážnu chybu. Pripravujeme sa na minulú vojnu, ale budúcnosť je inde.

Na rozdiel od skorého 15. storočia, keď Žižka a jeho kolegovia včas podchytili nástup palných zbraní a úpadok ťažkého rytierstva, rozhodli sme sa vývoj nepochopiť. Stovky miliárd, ktoré nás budú F-35 stáť, sa dali minúť lepšie. Napríklad práve na výskum a vývoj vo veci ochrany „vzdušného pobrežia“, ktorého máme, na rozdiel od toho morského, naozaj veľa – a nachádzajú sa v ňom skoro všetky kritické kusy našej infraštruktúry.

A pritom množina potenciálnych nepriateľov je oveľa väčšia. Veľké stroje ako stíhačky si môžu kupovať jedine štáty. Ale zamoriť protivníkovo „vzdušné pobrežie“ dronmi – to zvládne vari aj zradikalizovaný spolok pestovateľov halal paradajok.

Žiadna ťažká veda to nie je; príslušné súčiastky bez problémov nakúpite na svetovom trhu a v rámci dnešnej politiky globálneho rozosielania vám ich možno hocikedy niekto dodá aj zadarmo, len aby niekde inde spôsobil problémy.

Neviem, k akému problému musí dôjsť, aby sme priority v utrácaní prehodnotili.

Pôvodný text: Souboj o vzdušné pobřeží. Uverejnené so súhlasom autora.