ROZHOVOR: Vatikánske kľúče sú v slovenských rukách

Pavol Benedik ušiel počas komunizmu do Talianska. Keď vyštudoval teológiu, vstúpil do rehole augustiniánov. Tí sa už stáročia starajú o pápežovu kaplnku či vatikánsky poklad.

Odkedy ste v Taliansku?
Od roku 1984. Je to dosť, pol života som prežil v Taliansku.

A odkedy pracujete tu, vo Vatikáne?
Od 11. septembra 2006. Je to už môj štvrtý rok.

Ako sa oficiálne volá vaša pozícia?
V taliančine je to Custode del Sacrario Apostolico a v slovenčine správca posvätných apoštolských vecí - všetkého, čo je posvätné - veci k liturgii a kaplnky.

Čo to znamená byť kostolínkom alebo sakrestánom v kaplnke Svätého Otca?
Skôr sakrestánom ako kostolníkom (smiech). Znamená to starať sa o posvätné veci, ktoré sú potrebné k slúženiu liturgií, nielen omší, a potom starať sa o kaplnky, ktoré sú Svätého Otca, čiže pápežské kaplnky.

Spomínali ste, že do roku 1992 bol sakristárom vždy nejaký biskup.
Sakristán bol pôvodne vždy biskup, ale v roku 1992 nastali zmeny. Bol zároveň aj generálnym vikárom pre Vatikán. Teraz je generálny vikár arcikňaz baziliky, čiže kardinál.

Svätého Otca poznáme z fotiek, z obrázkov, z televízie. Aké je to stretávať sa s ním pravidelne osobne?
Je to trošku iné ako tá fotografia, ako televízor - stretnúť sa s veľmi príjemnou osobou. Svätý Otec je veľmi pokorný, veľmi milý a má záujem o človeka, s ktorým sa stretne. Keď som so Svätým Otcom, snažím sa ho čo najmenej vyrušovať. Veľmi sa mi na ňom páči, že sa vždy pozerá na človeka s ktorým hovorí, a že má záujem o každého, koho stretne.

Na stole máte veľké zväzky kľúčov. Aké to je mať kľúče od skoro všetkých dverí vo Vatikáne?
Povedal by som, že všetky brány sú otvorené. Je to jedna z vecí, ktoré sú potrebné k životu tu vo Vatikáne. O pápežské kaplnky (sixtínska paulínska redemptoris mater) sa treba starať, to čo chýba treba priniesť alebo opraviť, upraviť, čiže na to sú tie kľúče. Teraz ste náhodou v takej situácii, keď som sám, bez spolupracovníkov laikov. Niektoré veci neviem ani ja a je dobré sa poučiť, vedieť, kde čo je.

Stalo sa vám niekedy, že by ste stratili kľúče? Alebo čo by sa stalo, keby ste ich stratili?
Keby som stratil tieto kľúče, tak niekde možno náhrada je (smiech). Ale každopádne sa to nestáva, hoci ja a moji dvaja rodní bratia máme takú špecifickú rodinnú „chorobu“, že zabúdame kľúče. Dúfam, že sa to nestane.

Aký je váš bežný pracovný deň?
Ráno máme o 7.15 svätú omšu, ranné chvály, potom raňajky a od 8.30 sme v zamestnaní, v sakristii, do jednej. Neznamená to len pripravovať veci na omšu, ale popri tom aj úplne iné veci a v utorok a piatok aj poobede. Pracovný čas má a nemá ručičky - ako hodinky, majú a nemajú ručičky. Nejako si nesťažujem, keď prídem aj inokedy poobede.

Kde bývate vo Vatikáne?
Bývame v komunite traja bratia a v budove, kde býva Svätý Otec, je nás okolo sedemnásť ľudí. Je to tá budova, z okna ktorej dáva Svätý Otec požehnanie.

Všimli sme si, že keď ste nás viedli do Sixtínskej kaplnky, všetci členovia Švajčiarských gárd vás pozdravili a pustili ďalej.
Áno, švajčiarské gardy musia ako jednu z prvých vecí poznať, ktorí sú ľudia pri Svätom Otcovi, a týchto potom vždy pustia do priestorov, kde sa nachádza Sv. Otec.

Vy ste augustinián, zasvätená osoba. Čo je typické pre augustiniánov?
Typický je spoločný život, samozrejme, tak ako to majú ostatné rády. Spoločný život, zdieľanie vecí, ktoré sa žijú spolu ako aj tie, ktoré žije človek aj sám, lebo každý má svoju prácu. Ale aj vedieť rozprávať o tom, čo človek robí. Vlastne spoločné hľadanie Boha. To, čo robil sv. Augustín so svojimi prvými spoločníkmi, hľadal Boha, to je to dôležité.

Rehoľa augustiniánov je zároveň aj správcom pápežského pokladu. Čo je to pápežský poklad?
Pápežský poklad sú veci, ktoré sa zdedia po pápežoch z minulosti. Napríklad to, čo niekto zdedí po rodičoch. Nemusia byť len pekné, ale má k nim nejaký vzťah. Najlepšiu časť zobral preč Napoleon Bonaparte. Najviac vecí je tu od Pia IX., kalichy, monštrancie, Lev XIII. a ostatní pápeži až dodnes. Niečo je od Jána XXIII., potom Pavol VI. už menej, dosť vecí je tu po Jánovi Pavlovi II., mal dlhý pontifikát, ale najviac od Pia IX. a Leva XIII.

Kalichy, monštrancie, tiary, ktoré nenosia, pápežské štóly. Keď vidíte štólu, ktorú má Svätý Otec, tak to je od nás. Rúcha, všetko, čo je potrebné. Aj vzácnejšie veci. Kalich z roku 1854, keď vyhlásil dogmu Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý dal pápež Pius IX. urobiť z konského sedla, ktoré mu daroval jeden turecký šejk. Bolo vybité drahými kameňmi, diamantmi. A zaujímavý dar je napríklad viečko od sardiniek a pohár na pitie, ktoré slúžili kadrinálovi Beranovi pre slúženie svätých omší vo väzení, a ktoré potom daroval Pápežovi Pavlovi VI.

Sme tu s vami asi hodinu a za tú hodinu za vami prišlo veľa ľudí, ktorí pýtajú kľúče, radu, pomoc. Čo vám pomáha zostávať pokojný a zachovať si pokoj v takom zaneprázdnení?
Môže to byť viera. Svoju prácu beriem ako súčasť svojho života. Rehoľníci, ale aj kňazi máme niekedy problém - môj čas je môj čas a čas pre veriacich je čas pre veriacich. Ja by som to nikdy tak nebral a ani to tak nemôžem robiť. Môj čas, keďže som zasvätený, som dal Bohu. Čiže môj osobný čas je čas na štúdium, na modlitbu, na čítanie, ale to neznamená, že ho budem deliť na čas „môj“ a „pre iných“.

Odkiaľ zo Slovenska pochádzate?
Narodil som sa v Trebišove. Niekedy sa smejem, že mám modrú krv, lebo som sa narodil v kaštieli, vtedy tam bola pôrodnica (smiech). Ale som z jednoduchej roľníckej rodiny.

Stretávate sa s inými Slovákmi, ktorí žijú vo Vatikáne?
Áno, z času na čas sa stretnem s rodákmi zo Slovenska. Napríklad Cyril Vasiľ, ktorého ste dnes stretli, s ním sa poznáme z našich emigrantských čias.

Ako ste sa dostali z vašej rehole až sem do Vatikánu?
Vôbec som nečakal, že sa sem dostanem. Zavolal si ma otec generál, či by som zastúpil jedného brata na jeden rok. Že by som mal robiť robotu, ktorú robia bratia, nie kňazi. Reku dobre, zoberiem, uvidím, čo to bude.

A zastupujete už ako dlho?
No, robím to už štvrtý rok (smiech). Takže neviem dokedy. Ale je to veľmi zaujímavá práca, prichádzam do styku s mnohými ľuďmi. Starám sa aj o veci, ktoré treba opraviť. Napríklad teraz u nás bolo na oprave antipendium, na Slovensku sú to tie plachty na oltári, tu sa to volá paliotto. Opravila sa aj Matka Perla ako perla, slonovina, korytnačka a 10. januára bola táto v Sixtínskej kaplnke vystavená priamo pred oltárom.

Sú vo Vatikáne bankomaty na peniaze?
V celom Vatikáne je iba jeden jediný bankomat na peniaze. Ľudia vo Vatikáne používajú aj špeciálnu Vatikánsku kreditnú kartu.

Ondrej Sočuvka
Foto: Mária Leitnerová

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo