Slováci majú na Andreja Hlinku zmiešané názory

3 minúty čítania 3 min

Vypočuť článok

Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ďalšie autorove články:

Kňaz Ján Buc Neraz balansujem na hrane

Za Dominikom Dukom Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať

Duchovné spektrum Noví lídri na čele cirkví: žena u anglikánov, černoch u amerických luteránov a ďalší deväťdesiatnik u mormónov

Andrej Hlinka, ktorého 80. výročie smrti si v tomto týždni pripomíname, vyvoláva v obyvateľoch Slovenskej republiky rozporuplné pocity.

Kým 22 percent Slovákov hodnotí Hlinku jednoznačne a skôr kladne, 27 percent má presne opačný názor. Až tretina respondentov ho hodnotí rovnako kladne ako záporne a 18 percent túto osobnosť nepozná alebo k nej nevie zaujať postoj.

Vyplýva to z výskumu, ktorý realizoval Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu Akademie věd ČR.

Zber dát na Slovensku uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 7. – 13. 3. 2018 na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V rámci výskumu dostali respondenti na posúdenie 35 osobností dejín 20. a 21. storočia. Najpozitívnejšie Slováci hodnotili M. R. Štefánika, A. Dubčeka a T. G. Masaryka. Najzápornejšie V. Mečiara, V. Biľaka a J. Tisa.

Andrej Hlinka sa spolu s Edvardom Benešom, Vavrom Šrobárom, Milanom Kňažkom či Ivanom Gašparovičom zaradil medzi ambivalentne hodnotené osobnosti.

Zaujímavosťou je, aké vysvedčenie mu vystavili obyvatelia Českej republiky. Len 7 percent z nich hodnotí Hlinku kladne, 34 percent záporne, 11 percent rovnako kladne ako záporne, no až 48 percent Čechov Hlinku nepozná alebo k nemu nevie zaujať postoj.

Na historické osobnosti sa Inštitút pre verejné otázky pýtal Slovákov aj pred jedenástimi rokmi. Zber údajov v dňoch 2. – 9. 10. 2007 zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1067 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V tomto prípade respondenti nedostali menoslov osobností, ale mali ich spontánne menovať. Najpozitívnejšie vtedy Slováci hodnotili A. Dubčeka (33,8 percenta), M. R. Štefánika (32,7) a Ľ. Štúra (20,6). Na štvrtom mieste sa ocitol Andrej Hlinka, na ktorého bolo hrdých 8,5 percenta oslovených.

Najzápornejšie hodnotenie dostali J. Tiso (21,6), G. Husák (8,8) a Andrej Hlinka (7,2).

Podporu obyvateľov pred jedenástimi rokmi nemal ani vtedy diskutovaný zákon o zásluhách A. Hlinku, ktorý parlament prijal koncom októbra 2007. Podporu zákonu vyjadrila štvrtina respondentov, proti by hlasovalo 52 percent a zvyšných 21 percent respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Foto - ruzomberok.sk