Nová kniha Autorská bibliografia Andreja Hlinku

Osobnosť kňaza a politika Andreja Hlinku (1864 – 1938) a jeho autorská tvorba je predmetom novej publikácie Andrej Hlinka, autorská bibliografia (PostScriptum, 2022) od Róberta Letza a Pavla Makynu.

Černovský rodák Hlinka už ako kaplán a farár spoznával presvedčenie a mentalitu slovenského ľudu. K človeku sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom, Slovákom chcel slúžiť a tlmočiť ich požiadavky. Preto, podľa autorov, veľa cestoval a navštevoval aj menej významné obce. Aby si Hlinka zachoval osobnú integritu v čase Uhorska, ako aj počas prvej ČSR, často vyjadroval svoje myšlienky a názory „na papier“.

Jeho zmýšľanie a postoje verne odzrkadľovali prejavy a články, ktoré počas života publikoval. Uvedomoval si význam tlače a jej vplyvu na spoločnosť, lebo tlač predstavovala v tom čase najdôležitejšie masové médium. Preto sa usiloval pravidelne prispievať do rôznych novín, časopisov a kalendárov.

Ako konštatovali autori zoznamu Hlinkových článkov, prvý známy príspevok mu publikovali Národnie noviny 10. januára 1893, posledný vyšiel posmrtne 4. septembra 1938 v novinách Slovák týždenník. Celkovo teda tvoril 45 rokov, počas ktorých publikoval 2022 autorských príspevkov. Vydávať začal ako 29-ročný, keď bol farárom v Troch Sliačoch.

Zostavenú bibliografiu Andreja Hlinku možno rozčleniť na sedem samostatných tematických častí: I. Samostatné publikácie (bolo ich 21), II. Príspevky v samostatných publikáciách (22), III. Preklady (8), IV. Články (1097), V. Prejavy (743), VI. Interview (111), VII. Publikované pramene (20). Všetky Hlinkove diela autori spísali na stranách 13 – 121. Najviac bolo článkov a prejavov, hlavne mnoho kázní.

Vysoký počet rozhovorov s ním dosvedčuje celospoločenský význam jeho osobnosti, no štvrtinu z nich prekvapivo vytvorili maďarskí novinári (od niektorých sa dištancoval).

Autori bibliografie museli vyexcerpovať veľký počet domácich a zahraničných novín a časopisov. Museli tiež prehľadať rôzne kalendáre, almanachy, ročenky, výročné správy a podobne. Pomohlo im aj bádanie v archívnych fondoch Slovenského národného archívu, v Osobnom fonde Andreja Hlinku, Osobnom fonde Karola Sidora a v Národnom archíve Českej republiky, vo fonde Výstrižkový archív ministerstva zahraničných vecí.

Autori bibliografie pripojili na koniec knihy chronologicky zostavené Kalendárium života A. Hlinku, Zoznam excerpovaných prameňov, Zoznam použitej literatúry, Menný register, Miestny register a cudzojazyčné resumé. Zvlášť kalendárium Hlinkovho života (s. 123 – 145) a registre obsiahnutých mien a miest (s. 155 – 164) sú praktickou pomôckou pre laických čitateľov.

Zaujímavou skutočnosťou bol Hlinkov preklad Biblie z latinskej Vulgáty do spisovnej slovenčiny. Preklad celej Biblie vydával Spolok sv. Vojtecha v rokoch 1913 – 1926, on sám bol v roku 1908 reálne poverený prekladom Starého zákona. Preložil devätnásť kníh Starého zákona s výnimkou piatich Mojžišových kníh a Knihy Jozue. Preklad Hlinkových častí vyšiel v rokoch 1923 – 1925. Translácia textov Biblie dokladala vysokú teologickú a filologickú erudíciu tohto černovského rodáka.

Na záver treba pozitívne oceniť vydanú publikáciu, ktorú môže využiť nielen historická veda pri spracovaní osobnosti Andreja Hlinku alebo politických pomerov konca 19. a prvej polovice 20. storočia, ale i laickí čitatelia zaujímajúci sa o slovenskú národnú minulosť.

LETZ, Róbert – MAKYNA, Pavol: Andrej Hlinka, autorská bibliografia. Bratislava: Post Scriptum, 2022, 164 s. ISBN 978-80-8218-048-3