Ideologická ombudsmanka

Ombudsmanka Mária Patakyová v novoročnom rozhovore pre agentúru SITA si ako prioritu stanovila zvláštnu agendu: hovorí, že „dozrel čas, aby sme na Slovensku začali vecný a kultivovaný dialóg o problematike LGBTI komunity“, „úlohou racionálneho zákonodarcu by malo byť nachádzanie riešení pri akceptovaní spolužitia párov rovnakého pohlavia“, „budem veľmi šťastná, že sa ľuďom z tejto minority podarí realizovať ich právo na rodinu a sociálny život na úrovni štandardov, ktoré už platia vo väčšine štátov Európskej únie“. 

Inými slovami, ombudsmanka chce svoj úrad využívať na to, aby tlačila na prijatie registrovaných partnerstiev (čo už podľa súdov znamená de facto prijatie homosexuálnych manželstiev). To je však úplná ideologizácia úradu, ktorého úlohou je podľa ústavy „chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy“. Ak by teda orgány verejnej moci porušovali práva homosexuálnych osôb, diskriminovali ich pre sexuálnu orientáciu, bolo by psou povinnosťou ombudsmana nahlas sa ozvať.

Lenže presadzovať myšlienku, že páry osôb rovnakého pohlavia majú získať status porovnateľný s inštitúciou manželstva, ktoré aj tvorcovia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (podpísaným členskými štátmi Rady Európy v roku 1950) považovali za zväzok muža a ženy, nie je ochranou ľudských práv, ale presadzovaním ideologickej predstavy o predefinícii manželstva.

Áno, táto predefinícia postupne v posledných 15 rokoch na Západe triumfuje a zdá sa, že sa bude čoraz silnejšie presadzovať aj u nás – spor o definicíu manželstva je však vecou hodnotového súboja v politike. Určite nie vecou ombudsmanky, ktorá má podľa súčasného zákona ochraňovať základné práva a slobody občanov.    

Na snímke verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová reční na pochode Dúhový pride 2017. Bratislava 19. augusta 2017. FOTO TASR – Michal Svítok