matka tereza - FAZ

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa vo svojej analýze bližšie pozrel na kritiku, ktorá zaznieva na Matku Terezu z protichodných strán, od militantných ateistov, ale aj od katolíckych tradicionalistov. FAZ najskôr opisuje, čo všetko táto drobná rehoľníčka robila, ako sa venovala najskôr bezdomovcom a chorým na lepru, ako ju bol v roku 1968 navštíviť britský novinár Malcolm Muggeridge do Kalkaty a natočil o nej dokumentárny film, na základe ktorého sa stala svetoznámou. Bývalého komunistu a ateistu Muggeridga to, čo videl, zasiahlo natoľko, že počas nakrúcania dokumentu konvertoval na kresťanstvo.

Nemecký denník o žene, ktorú liberálne slovenské denníky v týchto dňoch vykreslili ako fanatičku, ktorá sebe zverených chudobných úmyselne držala v utrpení a biede, tiež uvádza, ako sprostredkúvala adopcie detí z najchudobnejších oblastí do rodín na bohatom Západe, do New Yorku či Londýna.  Alebo v roku 1982 prišla do Bejrútu, zničeného občianskou vojnou, odkiaľ osobne evakuovala duševne postihnuté deti do bezpečného sveta.

FAZ píše, že dlho nenarušený obraz Matky Terezy sa začal meniť v 90. rokoch. Rehoľníčka z Kalkaty totiž opakovane hovorila o potratoch ako o „vražde“, „najväčšom ničení našej súčasnosti“, rovnako vehementne kritizovala na Západe čoraz väčšmi rozšírenú prax rozvodov a antikoncepcie. Tieto jej postoje, ktoré počas desaťročí nijako nemenila a nezrieďovala, jej zrazu vyniesli povesť čudáčky odtrhnutej od reálneho sveta. Hlavným a dnes najcitovanejším kritikom sa stal Christopher Hitchens, pre ktorého bola fanatičkou a podvodníčkou. FAZ píše, že Hitchensova agresivita, s akou sa jej venoval vo viacerých knihách a esejach, bola extrémom a viac vypovedala o ňom samotnom než o rehoľníčke. Rovnako sa dnes často cituje štúdia kanadských sociológov, ktorí takisto ako Hitchens vyčítajú jej hospicom a nemocniciam zlú starostlivosť – FAZ však píše, že ani jeden z tých sociológov sa tam nebol pozrieť osobne.  

FAZ sa rovnako vysmieva aj kritikom zo strany niektorých katolíckych tradicionalistov, ktorí považovali Matku Terezu na základe niektorých jej vyjadrení za relativistku, ktorá nerozlišuje medzi náboženstvami, pričom si neuvedomovali, že jej ide o absolútnu lásku ku každému človeku, aj k inovercom. A potom je tu ešte ďalší rozmer, ktorý mnohých zneisťuje – počas procesu svätorečenia boli zverejnené jej osobné listy a poznámky, v ktorých Matka Tereza vyjadruje svoje pocity samoty, pochybností o Bohu a vlastnej viere, svoju bolesť, zúfalstvo a miestami prázdnotu. Pochybujúca rehoľníčka nepasuje do obrazu ani agresívnych ateistov, ktorým je pohodlné zosmiešňovať ju ako fanatičku, ale ani tým „jediným pravoverným“, ktorí chcú mať vždy vo všetkom jasno.

Aj pre Frankfurter Allgemeine Zeitung je Matka Tereza extrémistkou – „extrémistkou lásky k blížnemu“.  

Foto: TASR/AP. MatkaTereza (vpravo) žehná krátko pred svojou smrťou svoju nástupkyňu sestru Nirmalu na tlačovej konferencii v indickej Kalkate.