Eurofondy v médiách

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Vypočuť článok

Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.

Ďalšie autorove články:

Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzity Podozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu

Na Slovensko príde populizátor teológie tela Môžu ju žiť aj slobodní. Úplne nás môže naplniť len večné manželstvo, tvrdí Christopher West

Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo Frankfurte Cirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať

Médiá často kritizujú eurofondy, ako krivia podnikateľské prostredie na Slovensku, respektíve charakter verejného života. No mnohé ochotne načiahli ruku po peniazoch z EÚ, keď štátne úrady rozdali na inzercii vlani 20 miliónov eur. Spočítali to ľudia z Transparency International Slovensko.

Grafy Gabriela Šípoša ukazujú, že štát zadáva inzerciu v TV a rádiách so zvláštnou logikou. Napríklad televízia J&T, teda JOJ, dostala vlani skoro trikrát viac euroinzercie než sledovanejšia Markíza. Dokonca malá TA3 mala o 1,2 milióna eur viac ako trhový líder a tiež viac ako RTVS – televízia.

Podobné disproporcie vidno aj pri rádiách. Kollárovo Fun Rádio na reklamných eurospotoch zarobilo o polovicu viac ako počúvanejšie Rádio Slovensko a ostatné okruhy Slovenského rozhlasu.

Inzercia o eurofondoch tiekla do médií najmä ku koncu roka. Vládne spoty o eurofondoch sa valili na ľudí už cez Vianoce. Zmluvy s vysielateľmi uzavrel úrad vlády začiatkom decembra. Reklama išla aj do denníkov a časopisov.

Ako pripomínajú viacerí, problém takéhoto „výpredaja“ euroinzercie je najmä v tom, že o jej zadávaní rozhodujú politici. A dokonca pred voľbami.