Historický podcast Ako vyzerala stredoveká Bratislava

Ako vyzerala stredoveká Bratislava

V našom hlavnom meste sa odohrávali veľké dejiny počas celého stredoveku. So Žofiou Lysou sa naň však pozrieme cez optiku menšej histórie a priblížime si jeho rozvoj, obyvateľov, ich prácu a spôsoby, ako si organizovali život.

Každé mesto sa vyvíja počas celej svojej existencie, ale zároveň sa vyvíja v určitom priestore, ktorý ho značne determinuje. Preto sa v úvode podcastu pozrieme na prírodné podmienky a faktory, ktoré viedli k vzniku Bratislavy. Príroda určila urbanizmus Bratislavy hneď pri jej vzniku a zanechala svoju dlhú pečať až do súčasnosti. Kľúčovými boli voda a kopce.

Dunaj v praveku a stredoveku vytváral deltu po prerezaní sa medzi Karpatami, takže z juhu a čiastočne z východu bolo mesto obkolesené ramenami a močiarmi a jeho kolorit dotvárali ostrovy, z ktorých niektoré boli obývané. Druhým prvkom boli Malé Karpaty, ktoré ľudia využívali na pestovanie viniča a ako zdroj dreva a kameňa. Voda, vinič, drevo a kameň boli dobrým základom pre rozvoj mesta.

Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil vznik a rozvoj mesta, bola existencia starých kupeckých trás. Jedna viedla po Dunaji a druhá, tzv. Jantárová cesta prichádzala z Baltu a išla do Itálie. Cez Bratislavu prechádzala, lebo Dunaj bol aspoň časť roku priechodný cez brod, ktorý vznikol vďaka spomaleniu rieky a jej rozliatiu sa do množstva ramien.

Aj vďaka prírodným podmienkam a existencii kupeckých trás sa v Bratislave odohrávali veľké dejiny, ale podcast je zameraný na tie menšie. V druhej časti sa pozrieme na rozvoj mesta od 11. po 14. storočie, keď sa definitívne dotvorilo Staré Mesto a predmestia.

Pôvodná Bratislava sa rozkladala na hrade a východnom úpätí hradného kopca, kde bola kupecká osada okolo Kostola sv. Mikuláša. Existovalo ešte niekoľko osád, ktoré poznáme podľa patrocínií kostolov a ktorých obyvatelia mali rôzne hospodárske funkcie. Na jednom z dunajských ostrovov žili rybári okolo Kostola sv. Ondreja. Dole pod hradom okolo Kostola sv. Martina a hore na susednom kopci okolo Kostola sv. Michala boli ďalšie dve osídlenia. V priestore Námestia SNP a Kamenného námestia existovala Osada sv. Vavrinca a na konci dnešnej Obchodnej ulice okolo Kostola sv. Gotharda bola osada vinohradníkov.

Bratislava z úpätia hradného kopca rástla dole k Dunaju a východným smerom. Postupne sa priestor zastaval okolo Kapitulskej ulice, potom smerom k dnešnému Hlavnému námestiu a okolo dvoch hlavných ulíc Michalskej a Laurinskej, ktoré boli akoby vnútornými mestskými časťami starých obchodných ciest.

V 13. a na začiatku 14. storočia okolo jadra vystavali hradby a časť existujúcich osád sa zmenila na predmestia. Od západu pod hradným kopcom, kde sa nachádzal riečny prístav, postavili Vodnú vežu, čo bol malý hrad chrániaci prístup do mesta zo západu. Vzniklo relatívne veľké mesto s viacerými kostolmi a dvomi námestiami. Mestský kolorit dotvárali aj školy pri jednotlivých kostoloch, kúpele a špitál. Neskôr sa už opevňovali aj predmestia a vznikol druhý prstenec hradieb.

Každé mesto však tvoria ľudia a už spomenuté podmienky predznamenali, kto žil v Bratislave. V tretej časti sa dozvieme, že viac ako 50 percent ľudí vlastnilo vinice a ďalší pracovali vo viniciach alebo vo výčapoch. Mestskou elitou boli obchodníci, ktorí tvorili asi 10 percent obyvateľov, lebo Bratislava bola centrom regionálneho a medzinárodného obchodu. Bola západnou bránou do Uhorska. K elite patrili aj niektorí najvýznamnejší a najbohatší remeselníci. Stať sa cechovým majstrom v Bratislave si nemohol dovoliť každý, lebo na to potreboval veľa peňazí. Ďalší remeselníci, mnohí z nich strední a malí, zas zabezpečovali potreby obyvateľov ako jedlo, oblečenie, nástroje, ale našli sa aj zriedkavé remeslá, ktoré dodávali na trh šperky, zbrane a sladkosti.

Vo štvrtej časti nám Žofia Lysá porozpráva o politickom živote v meste, ako sa kreovala politická moc, o úlohách richtárov, mestskej rady, súdnych právomociach a zločine. Dotkneme sa aj tém trestov a tiež mučenia a popráv. Boli popravy bežnou súčasťou života alebo skôr výnimočné a ľudia siahali po iných formách trestania? Na záver sa ešte krátko pozrieme na dedičstvo stredoveku, ktoré dodnes v pomyselnom dlhom trvaní tej epochy existuje v Bratislave.

Žofia Lysá, PhD., pôsobí v Historickom ústave SAV, kde sa venuje stredovekému mestskému právu, dejinám miest a sociálnej štruktúre Bratislavy. Absolvovala niekoľko výskumných pobytov v zahraničí, participovala na viacerých výskumných úlohách a na svojom konte má približne štyri desiatky publikačných jednotiek. Patrila k zostavovateľom dvoch zborníkov a publikovala monografiu Bratislava na ceste k privilégiu 1291. Štúdie k dejinám Bratislavy v 13. storočí (2014).