Ovládnutie RTVS koalíciou Konzervatívci by od zápasu o štátnu televíziu nemali očakávať priveľa

Vládna koalícia sa snaží ovládnuť Rozhlas a televíziu Slovenska. Robí to ako všetko: chvatne, brachiálne a valcom. Zvlášť neférové je to voči súčasnému riaditeľovi Ľubošovi Machajovi, ktorého sa koalícia chce zbaviť čo najrýchlejšie, hoci jeho mandát mal trvať až do roku 2027.

Ak chce parlamentná opozícia na tomto zápase mobilizovať svojich voličov, netreba ju od toho odhovárať. Po rozhodnutí Ústavného súdu o trestnoprávnej novele sa zápas o RTVS ponúka ako ďalšia dobrá politická téma, na ktorej možno demonštrovať snahu koalície podmaniť si celú krajinu.

Akurát konzervatívci by od svojej obhajoby RTVS nemali očakávať priveľa. Do debaty sa umelo vnáša veľa falošných tónov. Napríklad že vládna koalícia chce „verejnoprávne“ médium pretvoriť na „štátne“. V podmienkach Slovenska je však rozdiel medzi týmito pojmami odjakživa len čisto teoretický.

RTVS existuje zo zákona – teda z vôle štátu. Z veľkej časti je financovaná zo štátom vynútených platieb od občanov. Dlho nimi boli popri bežných daniach aj zvláštne dane, nazývané „koncesionárske poplatky“. V súčasnosti sú už, našťastie, minulosťou. Aj keď sa to nepáči Dušanovi Jarjabkovi zo Smeru ani mnohým progresívnym publicistom z ľavicovoliberálnych denníkov. V tomto je medzi nimi dojemná zhoda.

V každom prípade, slovíčko „verejnoprávny“ má túto podstatu RTVS ako odjakživa štátneho média len šikovne zakrývať: Sme štátni, ale tak nejako od štátu predsa len nezávislí a v našej práci vedení vyššími ideami...

Čo na tom, že politické zásahy aktuálnych mocných do vysielania „verejnoprávnej“ televízie sa diali skoro vždy. Aj v časoch niektorých manažérsky zdatnejších riaditeľov.

Na toto môžu namietnuť zástancovia mýtického konceptu „verejnoprávnosti“, že fajn, na Slovensku to vždy bol len nedokonale napĺňaný ideál. No tam niekde v cudzine, za hranicami našej krajinky, predsa verejnoprávnosť existuje, je pri živote a zdravá.

No ak sledujete napríklad britskú debatu o tamojšej BBC alebo nemeckú debatu o ich verejnoprávnych médiách, taktiež narazíte na množstvo kritiky: od neprimerane tvrdého postupu voči ľuďom, ktorí sa zdráhajú platiť, až po ľavicovoprogresívnu zaujatosť v spravodajstve, keď sa redaktori a reportéri menia skôr na „mediálnych osvetových pracovníkov“.

Verejnoprávne médiá vzala v západnej Európe útokom progresívna ľavica. Na Slovensku hrozí, že nato, aby sa podobnému vývoju predišlo, nanominuje si tam koalícia hviezdy dezinfoscény, ktoré ešte dostanú niekoľkotisícové platy z peňazí nás všetkých.

Mnohí varujú, že ak si vládna koalícia podmaní RTVS, jej spravodajstvo sa môže zmeniť na pochlebovanie Smeru, Hlasu a SNS. V najhoršom prípade to môže začať vyzerať ako v Slovenskej televízii za Mečiara, možno ešte okorenené preberaním správ z Russia Today.

Dlhodobo sa nám teda ponúkajú dve možnosti: buď postupná premena RTVS na progresívne štátne propagandistické médium, ako sa to stalo viacerým verejnoprávnym médiám na Západe, alebo jej prerobenie na národnosocialistické propagandistické médium v službe aktuálnej moci. Čo si má vybrať slovenský konzervatívec?

Možno je správna cesta ignorovať takzvané verejnoprávne médiá a staviť na budovanie vlastného mediálneho ekosystému, nezávislého od štátu.

Tu by nejaký konzervatívec mohol namietnuť: A čo Poľsko?! Neukázala nám poľská vláda za čias PiS, že verejnoprávna televízia môže vychádzať v ústrety konzervatívnemu divákovi?

V skutočnosti ani poľský príklad nie je ideálny. Naši poľskí konzervatívni kamaráti sa nám neraz priznali, že sa cítia až trápne, s akou primitívnou jednostrannosťou štátne médiá kontrolované stranou PiS informovali.

Niektorí namietnu, že RTVS je stále relevantná, pretože mnohí ľudia, najmä starší, sledujú jej spravodajstvo. No na volebné správanie staršej generácie bude mať zrejme väčší dosah práve prebiehajúca premena spravodajstva Markízy na zmes čiernej kroniky a noviniek z bratislavskej zoo.

Ak sa spravodajstvo RTVS zmení na primitívnu provládnu propagandu, ostatné nesmerácke médiá na to s radosťou poukážu. Prílišné pochlebovanie z televízie sa pre koalíciu môže ukázať aj ako kontraproduktívne.

Nad RTVS však netreba úplne lámať palicu. V niečom je naozaj nezastupiteľná: napríklad keď si chcete pozrieť stú reprízu seriálu Alžbetin dvor či nejakú normalizačnú inscenáciu, v ktorej sú všetci starí alebo mŕtvi herci ešte živí a mladí; občas nejaký zahraničný dokument o sopkách; prípadne raz za týždeň slušný európsky film v pôvodnom znení s titulkami...

Toto vedela RTVS (či jej predchodkyňa STV) robiť za každého riaditeľa a každej vlády. Toto zostane jej silnou stránkou aj po zglajchšaltovaní vládnou koalíciou.