Podnestersko žiada Moskvu o ochranu Pokus o triezve zhodnotenie rizika, že sa na hraniciach NATO rozpúta druhý front

Predvčerom sa z ničoho nič zišiel „VII. kongres poslancov všetkých úrovní“ odštiepeneckej proruskej Podnesterskej moldavskej republiky a požiadal Moskvu o ochranu pre „zvýšený tlak zo strany Moldavska“.

Keďže sa toto veľké zhromaždenie z poslancov parlamentu a delegátov všetkých samospráv stretáva obvykle iba vtedy, keď separatisti opäť žiadajú Ruskú federáciu, aby ich v 34. roku svojej existencie konečne anektovala, páchlo to vojnou.

Lebo Podnestersko má dlhú hranicu s vojnou zmietanou Ukrajinou. Lebo jeho materský štát Moldavsko hraničí s NATO. Lebo v Podnestersku je umiestnených približne 1 500 ruských „mierových síl“.

Dalo sa preto rátať s tým, že VII. kongres učiní niečo podobné ako „VI. kongres poslancov všetkých úrovní PMR“ v roku 2006: ten vyhlásil referendum, v ktorom 98,07 percenta voličov hlasovalo za nezávislosť od Moldavska a za následné pripojenie k Rusku.

Podnesterskí separatisti predvčerom napokon iba odsúhlasili vágnu a zdĺhavú deklaráciu, na ktorú prišla vágna a stručná odpoveď z Moskvy: „Obrana krajanov žijúcich v Podnestersku je jednou z priorít. Uviedlo to ruské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru RIA Novosti.“

V tejto republike, ktorú žiadny uznávaný štát na svete neuznáva, žije podľa ruských úradov viac ako 220-tisíc občanov Ruskej federácie. Ochrana jeho občanov bola zámienkou, s ktorou Kremeľ v roku 2008 legitimizoval ruskú intervenciu na strane odštiepeneckého Južného Osetska proti útoku gruzínskej armády.

Treba sa preto mať na pozore. O to viac, že Kremeľ od roku 2014 dvakrát „spontánne“ anektoval územia iného štátu.

Bližšie nedefinovanú ochranu nesľúbil ruskojazyčným Podnesterčanom samotný Putin.Zdieľať

Navštívil som Podnestersko počas posledných dvadsiatich rokov takmer každý rok. Náhodou som tam bol aj v deň, keď to na jar roka 2022 vyzeralo na otvorenie druhého (podnesterského) frontu ukrajinskej vojny, a chcem sa preto pokúsiť o triezve hodnotenie toho, čo sa tam asi deje.

Oficiálnu príčinu súčasnej krízy – ekonomickú blokádu Podnesterska moldavskými úradmi – nemôžem brať príliš vážne.

Odkedy v úrade moldavského prezidenta sedí zaryto prozápadná odchovankyňa Harvardu Maia Sanduová, separatisti určite narážajú na tvrdší oriešok ako predtým. Takýchto „blokád“ zo strany Moldavska a po Majdane aj zo strany Ukrajiny som však zažil niekoľko.

Tie blokády nepochybne spôsobili regiónu, v ktorom sa počas sovietskej éry vybudovalo ťažisko moldavského priemyslu, značné škody, ale napokon sa vždy našla nejaká dohoda – do ďalšej blokády.

Nechcem zľahčovať utrpenie Podnesterčanov, obyvateľstvo pseudoštátu sa od vyhlásenia nezávislosti v roku 1990 scvrklo na polovicu, bežný smrteľník tam v posledných rokoch už nemôže normálne žiť.

Je však zvláštne, že podnesterský režim, ktorý po vypuknutí veľkej ukrajinskej vojny ostal bokom a posielal do Moldavska a na Západ samé zmierlivé signály, zrazu takto búcha po stole.

Na základe osobných skúseností vychádzam z toho, že sa nápad na veľkolepý „VII. kongres“ nezrodil v čistučkom podnesterskom centre Tiraspole, ale v Moskve.

Naznačuje to predvčerajšie mediálne tremolo z Moskvy – obľúbený denník Putina Komsomolská Pravda dal na titulku článok s názvom „Posledné varovanie pre Moldavsko“ – kým pre noviny v samotnom Moldavsku bol tiraspolský kongres iba správou č. 3 alebo 4.

Možno chcel Kremeľ tri týždne pred ďalšou intronizáciou cára Vladimira prostredníctvom teraz už úplne nedemokratických volieb opäť vzbudiť rozpaky, zmätok a strach, no zo všetkých možností eskalácie si napokon vybral najnižší level:

Bližšie nedefinovanú ochranu nesľúbil skrz-naskrz ruskojazyčným Podnesterčanom samotný Putin, ktorý mal na to včera vo svojom veľkom vystúpení príležitosť, ale Podnestersko vôbec nespomenul.

Ochranu nesľúbil ani minister zahraničných vecí Lavrov, ani jeho všadeprítomná hovorkyňa Sacharová – ale anonymný kolektív.

Vyzerá to tak, že niekto sa tu chce ľahkovážne zahrávať s ohňom.

Ani Ukrajina teraz naozaj nemôže mať záujem o druhý front.Zdieľať

Keďže medzi Ruskom a Podnesterskom leží veľká nespriaznená obranyschopná krajina (Ukrajina), Rusko doteraz nemohlo mať záujem na vypuknutí skutočnej vojny o beznádejne vzdialené Podnestersko.

Rusi nemôžu pochodovať cez Ukrajinu a celkom nekontrolujú ani vzdušný priestor nad Ukrajinou, ani severozápadný breh Čierneho mora.

Nie každý vie, že vojaci z ruskej armády, ktorí chránia „mier“ na hraniciach Podnesterska, sú v skutočnosti zväčša miestni podnesterskí chalani s ruským pasom.

Ruský vojak z Ruska sa totiž už roky nemá ako dostať do izolovanej enklávy Podnestersko – Ukrajina a Moldavsko už roky pomerne účinne bránia rotáciám ruskej armády v Podnestersku.

Udalosti tohto týždňa minimálne svedčia o tom, že ruský agresor sa cíti byť viac na koni. Užíva si úpadok ukrajinskej morálky. A skúša, kde by mohol cez hybridné provokácie niečo zo situácie vytĺcť.

Ani Ukrajina, ktorá sa horko-ťažko bráni na takmer tisíckilometrovej frontovej línii, vlastne nemôže mať záujem o druhý front.

Ukrajinu trpiacu nedostatkom munície by v Podnestersku – konkrétne pri severnej dedine Kobasna – mohol lákať jedine najväčší sklad so sovietskou muníciou široko-ďaleko. Zopár kilometrov od ukrajinskej hranice je tam uskladnených 20-tisíc ton.

Samozrejme, Ukrajinci si za normálnych okolností nemôžu dovoliť porušiť územnú celistvosť Moldavskej republiky. Ak by však bez ich účasti niečo vypuklo, mohli by si zopár kusov z Kobasny vyzdvihnúť. Ja by som im to prial.

Najmenší záujem o vojnu majú, ako ich poznám, miestni.

Znova a znova ma prekvapuje mierumilovnosť bežných moldavských a podnesterských ľudí.

Vzťahy na medziľudskej úrovni medzi Moldavčanmi a Podnesterčanmi sú buď nulové, alebo dobré. Živelná nenávisť z vojny, ktorá sa skončila pred 32 rokmi, dávno opadla. Rozumejú si – v ruštine.

Tradične bol iba jeden štát na svete, kde sa Podnesterčania so svojimi medzinárodne neuznávanými evidenčnými číslami mohli slobodne prevážať – v Moldavsku.

Mnohí Podnesterčania naleteli na fejk: Sadli do auta a evakuovali sa.Zdieľať

Absencia nenávisti sa týka aj Ukrajiny. Raz ma prekvapila ukrajinská utečenkyňa z Odesy, ktorá robila čašníčku v reštaurácii najhonosnejšieho tiraspolského hotelu. Hotel sa volá „Rossija“ a Ukrajinka mala na sebe ukrajinskú vlajočku.

Tvrdila, že s proukrajinským postojom nemá žiadne problémy: „Starí tu sú všetci za Rusko. Ale asi 30 percent mladších v Tiraspoli, medzi ktorými sa pohybujem, sú za Ukrajinu.“

Náhodou som bol v Podnestersku v deň, keď bolo napätie najväčšie a vypuknutie druhého frontu blízke.

Vtedy, na jar roka 2022, boli zaznamenané koordinované výbuchy na podnesterskom „ministerstve bezpečnosti“ a na iných citlivých miestach PMR.

Nič z tých provokácií doteraz neznámych páchateľov nevzišlo, no zažil som neuveriteľný zmätok tohto dňa.

Keďže v Moldavsku ani v Podnestersku už nie sú dôveryhodné médiá, mnohí Podnesterčania naleteli na fejk: Sadli do auta a evakuovali sa.

Viete, kam sa evakuovali? Do Moldavska.

Teda do krajiny, od ktorej sa v roku 1992 za cenu takmer tisícky mŕtvych odštiepili.

Kolega Tomáš Baranec napísal správne, že „úrady separatistickej republiky desí strata faktickej nezávislosti a reintegrácia s Moldavskom, ku ktorým môže dôjsť bez jediného výstrelu“.

Odkedy zúri vojna na Ukrajine, viackrát som si v Podnestersku všimol náznaky toho, že tento scenár je možný. Teda že sa Podnestersko tichučko a bez jediného výstrelu reintegruje do Moldavska.

Minulé leto som sa vydal po opustenej štrkovej ceste do Podnesterska. Pri „hraničnom priechode“ Fîrlădeni/Gîsca bola roľnícka chalúpka, odkiaľ dvojica feťákov vyháňala hore do svahu dve-tri husi.

Mladí hraničiari boli totálne ožratí. Nemohli ma pustiť, lebo na tom priechode nebola IT na preclenie môjho auta, ale urobili pre mňa všetko, čo mohli.

V týchto dňoch sa možno nič nestane, strednodobo sa však ľahko môže niečo stať.Zdieľať

Informovali ma, že sa Podnestersko stále viac otvára, povinnosť registrácie na imigračnej polícii napríklad bola krátko predtým zrušená.

Áno, pokiaľ sa nám z Ruska každý týždeň vyhrážajú nejakou atómovou bombou, Podnestersko sa otvára Západu.

Hraničiari vycítili, že mám obavy z vypuknutia podnesterskej vojny, a upokojovali ma takým pekným spôsobom: „Nebojte sa, tu je pokoj. Pozrite sa, my hraničiari dokonca ani nemáme zbrane!“

Bavil som sa ešte s ruským mierotvorcom vo vedľajšom maskáčovom stane. Tiež mal v mladom veku už dokonalú tvár opilca a tiež mi chcel všetkými spôsobmi pomôcť. Samozrejme, nebol to Rus z Ruska. Pochádzal z neďalekej podnesterskej dediny.

Aby nedošlo k nedorozumeniam: Neuvádzam tieto milé pikošky, aby som budil dojem, že vojna v okolí Podnesterska je nepravdepodobná.

Žiaľ, nie je nepravdepodobná. V týchto dňoch sa možno nič nestane, strednodobo sa však ľahko môže niečo stať.

Spomínam si s bolesťou, že aj ľudia na južnej Ukrajine mi na mojej poslednej ceste krátko pred 24. februárom 2022 rozprávali podobne milé veci: Nechceli vojnu a nevedeli si ju predstaviť.

V prípade Podnesterska je množstvo objektívnych faktorov, ktoré hovoria v prospech nového krviprelievania.

Pre vzplanutie druhého frontu chýba už len jedno – rozbuška zo strany Kremľa.Zdieľať

Moldavsko už v roku 1992 prehralo vojnu, lebo okrem prorumunských policajtov z okresov v strednom Moldavsku takmer žiaden Moldavčan nechcel za ten štát bojovať.

Dnes Moldavsko nie je oveľa obranyschopnejšie, má podľa mojich informácií presne jedno (1) vojenské lietadlo.

Približne polovica obyvateľstva nezastáva len proruské názory, no aj sa cíti byť súčasťou ruského sveta. Ak vypukne nejaký ozbrojený konflikt, ktorý bezprostredne neohrozí ich rodinné domy, tak drvivá väčšina moldavských mužov podľa mňa zostane sedieť na zadku alebo utečie.

Zároveň žijú v okolí Podnesterska – v severnom aj južnom Moldavsku a v ukrajinskej časti juhozápadnej Besarábie – početné pravoslávne národnosti, ktoré tradične sympatizujú s Moskvou a rozprávajú po rusky. Gagauzi, Bulhari, Rusi, no aj rusofili moldavskej a dokonca ukrajinskej národnosti.

Ak sa títo ľudia, ktorí sídlia blízko pri hraniciach NATO, raz dajú do pohybu, môže vzniknúť namiesto malého veľké Podnestersko. Je medzi nich veľa Slovanov a budú medzi nimi dobrí bojovníci.

Pre vzplanutie druhého frontu chýba už len jedno – rozbuška zo strany Kremľa.

Ak si Rusi nájdu cestu, ako sa tam dostať, vojna bude.