Šéfka Fóra života Marcela Dobešová Pro-life hnutie sa zúžilo len na tému zákazu potratov, nevidíme v tom cestu

Marcela Dobešová je spoluzakladateľkou pro-life združenia Fórum života a od jeho vzniku jeho predsedníčkou. V decembri 2023 oslávilo dvadsať rokov existencie.

V rozhovore reflektuje uplynulé dve dekády tejto organizácie, ako aj plány do budúcnosti. Rozprávali sme sa aj o slovenskom pro-life hnutí ako takom, o pochodoch za život a o tom, prečo je pro-life scéna na Slovensku rozdelená.

Dobešová sa vyjadruje aj k tomu, ako by mala vyzerať legislatívna ochrana života a či je podľa nej reálne, že v blízkej budúcnosti budú potraty zakázané.

Fórum života v decembri 2023 oslávilo dvadsať rokov od vzniku. Ako by ste zhodnotili tieto dve dekády existencie vášho občianskeho združenia?

Osobne som v pro-life hnutí už viac ako dvadsať rokov, začala som v združení Áno pre život, kde vznikla myšlienka pomáhať ženám aj dieťaťu narodiť sa, ako aj v tom, aby žena i dieťa mali príležitosť ďalej sa rozvíjať.

Ideme stále touto cestou a zistili sme, že keď chceme pomáhať, nestačí len jedna organizácia. Preto vzniklo Fórum života ako platforma, v ktorej cez našich členov pomáhame od počatia po prirodzenú smrť. Takto máme zadefinované, čo pre nás znamená pro-life. S odstupom času sa javí, že organizovaná platforma mala v občianskej spoločnosti veľkú silu a legislatívna situácia v prospech pro-life politiky na Slovensku je relatívne dobrá. Máme v ústave definíciu manželstva medzi mužom a ženou, Istanbulský dohovor je odložený v zásuvke na neurčito.

Vo Fóre života pomáhame vo viacerých oblastiach. V samom začiatku v oblasti advokácie, v oblasti prevencie a prostredníctvom konkrétnej pomoci. Stále treba brániť slabších, treba predvídať, hovoriť o tom, rozprávať sa a kriticky myslieť o hodnote a zmysle života.

Myslíte, že sme sa z hľadiska verejnej diskusie o ochrane života niekam ako spoločnosť posunuli?

Je to iné. Pred dvadsiatimi rokmi sme ešte diskutovali o tom, či sa život začína počatím alebo až od niektorého týždňa po počatí. Teraz sa tu skôr bijú dve práva: právo na život dieťaťa s právom slobodného rozhodnutia matky.

Takisto aj pro-life hnutie sa akoby zúžilo len na tému zákazu potratov a myslím, že sa pro-life scéna zradikalizovala. Naše témy preberajú nacionalisti, dokonca strany s fašistickým pozadím. Aj napríklad v Amerike je pro-life hnutie vyslovene zamerané len na počatý život – v niektorých štátoch sa dokonca deti môžu zabíjať až do konca tehotenstva – a pro-choice hnutie len na možnosť voľby matky.

Náš postoj je taký, že odmietame potraty a zabíjanie počatého života hocijakou formou. Ale pokiaľ neochránime matku, tak neochránime ani dieťa. 

Dosiahli sa za uplynulých dvadsať rokov nejaké úspechy z hľadiska vplývania na verejnú mienku?

Štatistiky hovoria, že umelé potraty sa oproti času, keď sme začínali, znížili na jednu štvrtinu. Ale treba zdôrazniť, že sa rozšírili iné formy zabránenia počatiu, ako aj tabletky po, čo nemáme štatisticky podchytené.

Ako vnímate skutočnosť, že klesajúci trend umelých potratov sa otočil a v roku 2022 došlo k nárastu oproti roku 2021?

Sú to štatistiky, ktoré reflektujú neistú dobu. Zároveň už niekoľko rokov je spontánnych potratov viac ako umelých. Myslím si, že časť spontánnych potratov môže byť spôsobená tým, že ženy užívajú abortívne prostriedky. Pozrite sa na Poľsko, kde sa zakázali potraty. Vtedy tam enormne narástli spontánne potraty a aj na demografii Poľska vidno, že sa zákazmi potratov nezvýšila pôrodnosť. Zákaz potratov nefungoval.

Myslím si, že je dôležitejšie hľadať cesty, ako vnútorne prijať život a mať k nemu úctu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aké má Fórum života plány na najbližšie obdobie?

Pripravujeme sa na Deň počatého dieťaťa, ktorý je každoročne 25. marca. Scitlivujeme spoločnosť, zameriavame sa najmä na mladých, aby si uvedomili, že aj oni boli počatí, a aby tak vnímali hodnotu človeka. Mať dieťa je čím ďalej, tým väčšou vzácnosťou, keďže je veľa neplodných párov. Toto môže byť spojivom so sekulárnou spoločnosťou.

Týždeň pred Dňom počatého dieťaťa chceme každý deň odprezentovať jedno z práv počatého dieťaťa podľa Deklarácie práv počatého dieťaťa, ktorú pred dvadsiatimi piatimi rokmi predstavilo päť slovenských pro-life organizácií.

Táto deklarácia sa odvoláva na medzinárodnú i na slovenskú legislatívu, podľa ktorej má každé dieťa právo na život. Ochranu si zaslúži aj matka a takisto aj počaté zdravotne znevýhodnené deti.

Máte s touto deklaráciou nejaké ďalšie plány?

Vnímame, že nám okrem medzinárodných dohovorov o právach dieťaťa chýba dokument o právach počatého nenarodeného dieťaťa. My ako občianske združenia ich nijako ratifikovať nemôžeme, ale môžeme vyvinúť iniciatívu, aby sme sa na takejto deklarácii mohli dohodnúť v rámci medzinárodného práva.

Chceme túto deklaráciu po dvadsiatich piatich rokoch oživiť a aktualizovať a prizvať do dialógu aj medzinárodné organizácie. V apríli budeme organizovať konferenciu Vyber si život na tému práv nenarodeného dieťaťa, kde chceme vytvoriť priestor na diskusie o právach počatého dieťaťa a rozobrať ich z právneho, medicínskeho a bioetického hľadiska. Chceme zároveň aj pripomenúť iné formy, ktoré ničia dôstojnosť ľudského života pri počatí, ako je napríklad surogácia (náhradné materstvo).

Taktiež máme záujem odprezentovať, aká je verejná mienka na Slovensku, a to na základe prieskumu, ktorý sme si dali v týchto dňoch spracovať.

Čo hovoríte na to, že podľa prieskumu z roku 2023 si 44 percent Slovákov myslí, že potraty by mali byť legálne v každom prípade, a 35 percent si myslí, že by mali byť legálne vo väčšine prípadov, no iba 21 percent si myslí, že by mali byť nelegálne v každom alebo vo väčšine prípadov?

My robíme každých päť rokov prieskumy s rovnakými otázkami, naposledy v roku 2019, keď sa čísla vyvíjali pozitívne v prospech života. Situácia sa pravdepodobne zmenila. Je to odraz doby a spoločnosti. Téma potratov sa na Slovensku veľmi spolitizovala a zradikalizovala. Uvidíme, čo nám ukáže prieskum, ktorý aktuálne realizujeme.

Organizujete kampaň Sviečka za nenarodené deti, mnohí isto vedia, že túto sviečku si môžu okolo Dušičiek kúpiť pri kostoloch. Hodnotíte túto kampaň ako úspešnú?

Neviem, či sa nám to podarilo dobre odprezentovať, lebo aj vy ste to zarámcovali ako kupovanie si sviečky. Máme to spojené s fundraisingom, ale to je až na poslednom mieste. V prvom rade chceme robiť osvetu o tom, že život je hodný ochrany a treba si ho vážiť.

Preto sme začali s inou komunikáciou, že nám nejde len o deti potratené umelým potratom, ale spomíname aj na tie, ktoré sa nenarodili z dôvodu akéhokoľvek potratu, aj spontánneho. Prostredníctvom umenia sa snažíme osloviť aj sekulárny svet a komunikovať pozitívne. Pred pár rokmi tancom, teraz prostredníctvom výtvarného umenia.

Druhý rozmer, ktorý tomu dávame, je duchovný – rozmer večnosti. Tretí rozmer je fundraising, teda robíme verejnú zbierku, kde ľudia môžu kúpou sviečky podporiť naše aktivity, osvetu o ochrane života a konkrétnu pomoc. Máme neinvestičný fond, cez ktorý pomáhame aj ďalším organizáciám.

Myslím, že zmena našej komunikácie prináša výsledky, vidíme to napríklad aj na sociálnych sieťach, keď nás ľudia oveľa viac zdieľali, pozitívne komentovali. Spomínali s nami na nenarodené deti bez ohľadu na svoj svetonázor.

V septembri tohto roka sa má konať Národný pochod za život. Ste doň zapojení?

Neboli sme oslovení. Národný pochod za život má svoj zmysel, ak sú jasné ciele. Uvidíme, aké budú. Teraz mi to pripadá skôr ako iniciatíva referenda o rodine, keď sme dopredu nepoznali otázky a nakoniec vyznievali proti LGBTI a nie za manželstvo. Urobíme všetko pre to, aby bol pochod za život a nie proti niekomu a niečomu.

Od posledného Národného pochodu za život v roku 2019 sme sa dištancovali, pretože sme nesúhlasili s vyhláseniami hovorcu pochodu, že máme spoločné ciele s Kotlebovou stranou.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Otázky v referende za rodinu sa týkali definície manželstva, adopcií a sexuálnej výchovy. V čom ste videli problém?

Ľudí to znechutilo. K referendu prišlo iba dvadsať percent ľudí, takže niečo sa urobilo zle. Pravdepodobne bol problém v komunikácii s verejnosťou a aj to, že časť ľavicovoliberálne orientovanej spoločnosti z nás urobila tých zloduchov, ktorí sú proti LGBTI. 

Prosili sme o to, aby sa zmenila komunikácia, ale už bolo neskoro a neboli sme na to pripravení. Uvidíme, ako to bude teraz v prípade pochodu a potratov. Nechceme, aby sa robili potraty, ale nevidíme cestu v ich politickom zákaze. Pokiaľ neurobíme podmienky na to, aby si žena mohla dieťa nechať, nemôžeme potraty zakázať. Nemôžeme oddeľovať ženu od dieťaťa a stavať ich proti sebe.

S témou ochrany života sú úzko späté aj verejné služby pre matku a dieťa, pre rodinu, ktoré by mal štát zabezpečovať a financovať.

Fórum života je stále uvedené ako partnerská organizácia Národného pochodu za život. Z vašej strany to naďalej platí?

Boli tri Národné pochody za život, prvý malo organizovať Fórum života spolu s Deťmi svätej Alžbety. Potom prišla informácia, že to bude organizovať Konferencia biskupov Slovenska a my budeme partneri. To sme prijali, ale neboli sme prizvaní k tvorbe deklarácie, a keď sme mali pripomienky, nikdy neboli zohľadnené. Formálne sme partneri, ale bez možnosti ovplyvňovať požiadavky pochodu.

Naposledy sa pochod za život konal v septembri 2023 pod názvom Bratislava za život, na čom sa Fórum života nezúčastnilo. Čo sa stalo?

Neboli sme oslovení. Zároveň sa nám nepáčilo, že sa deje v čase vrcholiacej politickej kampane. Bol ľahko zneužitý politikmi, ktorým ide o hlasy kresťanských a konzervatívnych voličov viac než o skutočnú ochranu života. Nebolo správne robiť takýto pochod týždeň pred voľbami.

Prečo?

Ochrana života nemôže byť prostriedkom na nejaké zviditeľnenie sa. Vnímame, že, žiaľ, na Slovensku, ale aj v zahraničí sa pro-life téma ochrany počatého života stáva prostriedkom k politickej kariére jednotlivcov. A v tom vidím zamieňanie si prostriedkov za ciele.

Bratislava za život Pochody za nenarodené deti sú tu od 90. rokov, masovými sú len poslednú dekádu

Jakub Lipták

Do Bratislavy sa po štyroch rokoch vracia pochod za život. Organizátori chcú priniesť tému pro-life aj do predvolebného obdobia.

Kto sa na pochode zviditeľnil? Na tom podujatí žiadni politici nevystúpili.

Nejde o to, či sa niekto zviditeľnil v zmysle, že dostal priestor na pódiu, ale že sa to dialo veľmi krátky čas pred voľbami. Na pochode si politici mohli robiť kampaň už len svojou účasťou a tak akoby kradnúť občianskej spoločnosti pro-life tému ochrany života. Táto téma sa za posledné roky veľmi spolitizovala, čo potom zradikalizovalo celú debatu, a nám sa teraz oveľa ťažšie šíri pozitívna osveta. Ideme jeden proti druhému a zabíjame sa nenávisťou namiesto otvoreného a úprimného dialógu.

Zámer organizátorov bol predsa taký, že v predvolebnom čase treba hovoriť aj o pro-life téme. Nemáte pocit, že práve vtedy je správny čas, keď treba myšlienku ochrany života dostať do verejného diskurzu?

Myslím si, že myšlienka ochrany života by sa mala do verejnej diskusie dostávať zdola, od ľudí, z občianskej spoločnosti a nie cez politiku. Ide o citlivú tému, hodnotovú otázku plnú emócií. Hovoríme tu o ťažkých rozhodnutiach žien, ich zdraví, psychike, strachu, o živote dieťaťa, jeho potenciáli.

Najskôr si to musíme teda vyriešiť na občianskej úrovni a až potom to tlačiť do zákonov. Inak sa neposunieme za hádky o zákaze alebo dovolení potratov a nič nevyriešime. Pre spolitizovanie a radikalizáciu pro-life tém napokon neprešiel ani dobrý zákon o pomoci tehotným ženám. Pro-life je o dieťati aj žene. Nedajú sa oddeliť. 

Pro-life je však podľa mňa aj o demokracii, korupcii… Nekončí sa pri ochrane života počatého dieťaťa. Keď sa chcem rozvíjať v každom štádiu života, nemôžeme byť upätí a nestačí, že sa život narodí. Treba mu dávať zmysel. Čo veľmi škodí ochrane života, je aj biznis, ktorý sa stal zo zdravotníctva a prestal byť verejnou službou.

Bratislava za život mala svoj manifest, kde sa hovorilo o podpore legislatívnej ochrany života, podpore sociálnej pomoci matkám v núdzi, podpore pro-life politikov, lekárov, podnikateľov či o podpore pro-life vzdelávania. Nie sú to dôležité témy, o ktorých sa malo hovoriť aj pred voľbami?

Boli to tézy, ktoré vieme konkrétne rozmeniť? Fórum života zriadilo dve gynekologické ambulancie a vieme, ako to funguje. Skutky hovoria, nie slová. O manifeste hovoríme už viac ako desať rokov. Čo sa dosiahlo?

Spomínate pro-life politikov. Čo je to pro-life politika? Zakázať potraty? V tom vo Fóre života nevidíme cestu.

Právnik Patrik Daniška Ženu proti dieťaťu stavia potrat, nie jeho zákaz. Dnešný stav je nespravodlivý

Jakub Lipták

„Nenarodené deti si zaslúžia rovnakú ochranu ako každý iný,“ hovorí právnik a odborník na pro-life tematiku Patrik Daniška.

Potraty upravuje zákon z roku 1986 o umelom prerušení tehotenstva. Myslíte si, že je dostatočný alebo ho treba prepracovať?

Dnes sú úplne iné formy zabíjania, nemáme vyriešenú surogáciu, umelé oplodnenie. Potrebujeme teda nový komplexný zákon o ochrane ľudského života. Myslím, že v budúcnosti budú mnohé krajiny pristupovať k ochrane života zodpovedne kvôli demografii. A verím, že to príde aj k nám.

Nepokúšalo sa Fórum života navrhnúť, ako by takýto nový zákon mohol vyzerať?

Rozprávala som sa na túto tému s mnohými právnikmi. Ale myslím, že navrhovať zákony nie je našou úlohou ako občianskeho združenia, ale politikov a dohromady to musia dať právnici. My nemáme financie na navrhovanie zákonov.

Čo by v takom zákone malo byť?

Napríklad aj nové formy zabíjania ľudských embryí, manipulácia a obchodovanie so životom a podobne. Nie som právnička ani politička. Chcem od politikov počuť, čo by v takom zákone malo byť. My ho potom môžeme ako občianske združenie pripomienkovať podľa našich skúseností a know-how. Formulovať ho musia právnici a politici.

Ktorí politici? Boli by ste spokojná, keby takýto nový zákon pripravilo napríklad Progresívne Slovensko?

Aj Progresívne Slovensko má svoje hodnoty, hoci iné. Zákon by mal byť pre všetkých a mal by byť postavený na prirodzenom práve.

Čo to znamená?

Ochrana života.

Problém je v tom, že ochranu života si každý predstavuje ináč. Progresívne Slovensko asi inak ako vy. Pýtam sa, či ochrana života, ktorú spomínate, by v zákone vyzerala tak, že žena nemôže legálne ísť na umelý potrat alebo by za nejakých okolností mohla, respektíve mohla by ísť na potrat na požiadanie.

Momentálne nie je v prvom trimestri ochrana života taká, aká by mala byť. No v prvom rade treba urobiť všetko pre to, aby žena na potrat nešla. Treba ju sprevádzať zo psychickej aj z materiálnej stránky, aby to vydržala.

Sú aj ženy, ktoré nemajú záujem o iné možnosti a na potrat chcú ísť. Ako by sa mal nový zákon stavať k tomu, keď žena chce ísť na potrat?

Stále ma týmito otázkami do niečoho tlačíte. Hovorím vám, že potraty klesajú, ale stúpajú napríklad tabletky po, ktoré nie sú regulované. Nový zákon by mal zohľadňovať všetky aspekty. Aj umelé oplodnenie, surogáciu, manipuláciu s bunkami...

Ak chce žena ísť v prvom trimestri na potrat, máme jej to umožniť alebo nie?

Osobne by som chcela, aby sa zakázali potraty. Želám si, že sa nebudú robiť a zakážu sa, ale nedožijem sa toho. Je to nereálne. Pozerajte na realitu, nikdy sa to neprijme. Musí na to byť parlament, musí na to byť politická vôľa. Čiže je to utópia. Urobte o tom referendum a uvidíte, koľko ľudí príde. Predchádzať tomu musia zákony týkajúce sa ochrany ženy, rodiny, aby mohli dieťa za každých okolností prijať.

Vám teda na pochodoch za život prekáža, že žiadajú, aby sa zakázali potraty, a podľa vás by to nemali robiť?

Áno. Zákazmi a radikálnymi závermi, keď označujeme ženy za vrahyne, ak idú na potrat, staviame ženu proti dieťaťu. To nesmieme robiť. Ak chceme zakázať potraty, musíme najskôr urobiť všetko pre to, aby sa žena sama rozhodla pre dieťa. Aj najväčšie liberálky hovoria, že ony osobne by nešli na potrat, len nechávajú právo na to rozhodnutie žene. Teraz zakázať potraty je utópia. Verím však, že v budúcnosti sa to stane.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Momentálne sa hovorí o potratovej tabletke, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková povedala, že ju čakajú posledné stretnutia s odborníkmi pred tým, než podpíše predmetnú vyhlášku. Čo hovoríte na to, že táto tabletka sa má sprístupniť?

Stále ide o zabitie dieťaťa, čiže je úplne jedno, či to bude fyzicky alebo chemicky. Nie som na to odborníčka, aby som vedela zhodnotiť, čo je šetrnejší spôsob. Či je to zákonné alebo nie, je vecou lekárskych postupov. Dali sme k tomu spraviť právnu analýzu.

Nevyzvalo Fórum života pani ministerku, aby túto vyhlášku nepodpísala?

Nie, lebo si myslíme, že je úplne jedno, ako sa zabíjajú deti. Osobne si myslím, že tomu nezabránime, podstata je tá istá - usmrtenie dieťaťa.

Nejde o ešte väčšiu liberalizáciu potratov, keď budú takto dostupnejšie?

Dostupnejšie to je, žena má možnosť voľby a my robíme všetko pre to, aby na potrat nešla. Ponúkame jej iné možnosti. Ale to rozhodnutie bude na nej a je jedno, či je to dostupnejšie alebo nie. Jej musíme pomáhať a chápať jej strach z tehotenstva, z ďalšieho dieťaťa. Zakazovať, prikazovať, kázať nebude fungovať. 

Vo svojom článku na Postoji ste napísali: „Kým budeme tolerovať násilie a bezcitnosť na tých, ktorí sa nevedia brániť, nečudujme sa, že tolerujeme silných, ktorí majú moc a peniaze.“ Chcete tým povedať, že násilie na tých nenarodených by sme nemali tolerovať. Ako by to malo vyzerať v praxi?

Umelý potrat je násilie, ktoré sa pácha nielen na dieťati, ale aj na žene. V praxi máme skúsenosti s takýmito ženami. Keď ochránime ženu, ochránime aj dieťa. Aj ona je v tomto prípade bezradná. Pomáhame, keď už si nevie rady, obráti sa na nás a my jej ponúkneme všetky možné spôsoby od možnosti utajeného pôrodu cez adopciu až po finančnú pomoc. Rešpektujeme teda jej slobodu a voľbu. 

Vychovávate si vo Fóre života nástupcov, ktorí by prevzali štafetu po staršej pro-life generácii?

Som predsedníčkou dvadsať rokov. Už som ňou ani nechcela byť, ale presvedčili ma práve mladí. Všetci naši deviati zamestnanci sú mladí ľudia, skúšame nové veci, napríklad máme novú prepracovanú stratégiu komunikácie. Momentálne som zvolená na tri roky a verím, že budem mať nástupcu.