Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
09. február 2024

Zelenskyj odvolal šéfa ZSU

Zosadenie Zalužného považujú kritici za hazard, nástupca Syrskyj budí rozpaky

S koncom Zalužného ako najvyššie postaveného ukrajinského vojaka preberá prezident Zelenskyj nielen viac kontroly, ale aj viac zodpovednosti za ďalší vývoj vojny.

Zosadenie Zalužného považujú kritici za hazard, nástupca Syrskyj budí rozpaky

Valerij Zalužnyj. Foto: TASR/AP

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (ZSU) Valerija Zalužného.

Zelenskyj generálovi poďakoval za dva roky obrany Ukrajiny a napísal, že dúfa, že zostane „súčasťou tímu“.

„Diskutovali sme o obnove, ktorú si Ozbrojené sily Ukrajiny vyžadujú. Diskutovali sme aj o tom, kto by mohol byť súčasťou obnoveného vedenia Ozbrojených síl Ukrajiny,“ oznámil Zelenskyj cez sociálne médiá.

Ukrajinské zdroje minulý týždeň tvrdili, že Zelenskyj generálovi ponúkol miesto veľvyslanca v jednom z európskych štátov. Túto ponuku údajne Zalužnyj vtedy ešte odmietol.

Ako písal Postoj minulý týždeň, pnutie medzi Zelenským a jeho najvyšším veliteľom sa nezačalo predvčerom, ale siaha viac než rok späť. Podnecujú ho nielen občasné nezhody vo vojenskej stratégii – napríklad dlhotrvajúca obrana Bachmutu, pri ktorej Ukrajinci stratili mnohých dobre vycvičených vojakov a ktorú pravdepodobne Zelenskyj nariadil proti Zalužného vôli –, ale aj veľká popularita generála, ktorého Zelenskyj vníma aj ako politického rivala.

Reakcie v Kyjeve sú zatiaľ rozpačité, novinárka Olga Tokariuk píše: „Je to veľmi kontroverzné rozhodnutie. Väčšina Ukrajincov Zalužného obdivuje a podporuje. Na sociálnych sieťach je teraz veľké sklamanie.“

Čo chcel Zalužnyj

Rozhodnutie vymeniť Zalužného za Olexandra Syrského pravdepodobne znamená, že rozhodnutia v Kyjeve budú viac než doteraz podliehať politickému kalkulu Zelenského a jeho okolia.

„Syrskyj ako vrchný veliteľ znamená, že táto vojna bude ešte viac kontrolovaná politickými cieľmi namiesto najlepších vojenských stratégií. Celý čas som bol proti politickej angažovanosti z Kyjeva, myslím si, že armáda by mala byť ponechaná na pokoji, aby robila svoju vec,“ tvrdí známy analytik vystupujúci pod pseudonymom Def Mon.

Zalužnyj v uplynulých mesiacoch viackrát načrtol, že vojna sa nachádza v bode, v ktorom sa obe strany zakopali a nevedia prelomiť nepriateľské línie. Ukrajinský veliteľ to dával za vinu najmä technologickému vývoju.

„V súčasnosti je dobre známe, že ústrednou hybnou silou tejto vojny je vývoj bezpilotných zbraňových systémov,“ napísal Zalužnyj prednedávnom v texte pre CNN, pričom vyzdvihol, že drony pomáhajú znížiť ľudské straty.

„Rozhodujúce je, že práve tieto bezpilotné systémy – ako sú bezpilotné lietadlá – spolu s inými typmi pokročilých zbraní poskytujú Ukrajine najlepší spôsob, ako sa vyhnúť zatiahnutiu do pozičnej vojny, v ktorej nemáme výhodu. Aj keď je zvládnutie takýchto technológií kľúčové, nie je to jediný faktor ovplyvňujúci súčasnú stratégiu. Musíme sa vyrovnať so znížením vojenskej podpory zo strany kľúčových spojencov, ktorí zápasia so svojím vlastným politickým napätím,“ nabádal.

Práve tu však videl problémy: „(...) Brzdia nás nedokonalosti regulačného rámca v našej krajine, ako aj čiastočná monopolizácia obranného priemyslu. To vedie k prekážkam vo výrobe – napríklad pri munícii –, čo ešte viac prehlbuje závislosť Ukrajiny od jej spojencov v dodávkach.“

Aj keď zo strany niektorých neveľmi spoľahlivých ruských zdrojov počuť informácie, že Zelenskyj odvolal svojho šéfa armády pre jeho údajnú ochotu rokovať s Ruskom, Zalužnyj sa týmto spôsobom nikdy nevyjadroval a, naopak, požadoval ešte rozsiahlejšiu mobilizáciu.

Snímka Volodymyra Zelenského a Valerija Zalužného zverejnená kanceláriou ukrajnského prezidenta vo štvrtok 8. februára 2024. Foto: TASR/AP

Mobilizácia

Najdôležitejšou otázkou v súčasnosti pre Ukrajincov – okrem debaty o vojenskej podpore zo strany USA – je to, ako nahradiť ľudské straty z uplynulých dvoch rokov.

Zalužnyj žiadal mobilizáciu dodatočných 500-tisíc vojakov, zatiaľ čo Zelenskyj ju spochybňoval z ekonomických a finančných dôvodov a argumentoval, že Ukrajina nemá ani dostatok uniforiem a výzbroje, aby toľkých dodatočných vojakov vyzbrojila.

V očiach Zalužného však takáto mobilizácia bola nutná nielen kvôli potrebe nahradiť straty, ktoré utrpeli jednotky bojujúce už takmer dva roky na fronte, ale aj pre obavu, že Rusko po marcových voľbách vyhlási mobilizáciu ďalších 400-tisíc vojakov.

Časť odborníkov varuje, že odkladanie mobilizácie bude znamenať, že dodatočných vojakov bude skôr či neskôr potrebné mobilizovať tak či tak. Neskoršia mobilizácia však znamená, že im zostane menej času na výcvik, čo spôsobí nielen nižšiu efektivitu vojakov, ale povedie aj k zbytočným stratám.

Na druhej strane však mobilizácia bude znamenať, že dotyční muži nebudú k dispozícii pre potreby hospodárstva – či už pre zbrojný priemysel, alebo ako obyčajní zamestnanci a daňoví poplatníci. Navyše ich Ukrajina bude musieť platiť ako vojakov. Ukrajinská Rada bola z nových mobilizačných plánov všetko, len nie nadšená.

Parlament návrh odmietol

„V súčasnosti existuje debata o návrhu Zelenského, ktorý hovoril, že generálny štáb požaduje 450- až 500-tisíc mužov. Ide o veľmi veľké číslo. Zákon o mobilizácii bol v prvom čítaní zamietnutý ukrajinským parlamentom. Je to jednou z kľúčových otázok, zatiaľ čo Západ diskutuje o munícii, Ukrajina diskutuje o ľudskej sile.

Vek mužov v ukrajinskej armáde stúpa až po štyridsiatnikov. Ukrajina dvadsiatnikov nemobilizovala, pretože sú veľmi malou časťou populácie a budúcnosťou Ukrajiny. Ak sa pozriete na ukrajinskú demografiu, rýchlo zistíte, že je takmer štvornásobne viac štyridsiatnikov ako dvadsiatnikov, a to vám napovie, prečo majú túto politiku,“ vysvetľuje analytik Michael Kofman.

„Sme v situácii so sliepkou a s vajcom. Ukrajina musí mobilizovať už len preto, aby doplnila sily na nastávajúci rok, ale potrebuje vedieť, koľko zdrojov dostane zo Západu. Nemusia ich mobilizovať, ak nebudú mať zdroje, aby ich vycvičili a vyzbrojili,“ opisuje dilemu, pred ktorou Kyjev stojí.

Inzercia

Na druhej strane však Kofman varuje, že otáľanie sa nevypláca. „Môžete dosiahnuť omnoho viac, keď sa nebudete usilovať vycvičiť celé brigády za tri mesiace,“ hovorí vzhľadom na neúspešnú letnú protiofenzívu.

Rok 2023 považuje za rok „zmeškaných príležitostí“. Za najväčší úspech považuje ukrajinské údery na ruskú Čiernomorskú flotilu, vďaka ktorým od novembra výrazne narástol počet lodí, ktoré dokázali kotviť v Odese, a podarilo sa obnoviť obchod medzi Ukrajinou a jej zákazníkmi, najmä s obilím.

Zalužného nahradí kontroverzný Syrskyj

Kritiku zo strany časti ukrajinskej verejnosti aj rady pozorovateľov si vyslúžilo nielen rozhodnutie odvolať Zalužného, ale aj meno jeho nástupcu. Má ním byť súčasný veliteľ ukrajinského vojska Olexandr Syrskyj.

Istotne nie je taký neschopný, ako niektorí jeho kritici radi tvrdia, na jeho konto ide úspešná obrana Kyjeva na začiatku vojny aj úspešná protiofenzíva pri Charkove a Kupiansku na jeseň 2022. Odvtedy však nadobudol povesť veliteľa, ktorý je málo citlivý na vlastné straty a vojakov necháva útočiť aj vtedy, keď vo výhľade nie sú žiadne významnejšie zisky.

Práve tento nedobrý imidž je vážnym problémom. „Bože, dúfam, že nie. Nikto v armáde nemá rád Syrského,“ reagoval veliteľ ukrajinského prápora Olexandr prednedávnom pre denník Washington Post na správu, že Zalužného odvolajú. „Je to katastrofálny krok. Keď sa to stane oficiálnym, sme v háji. Morálka armády aj spoločnosti výrazne klesne,“ varoval vtedy ukrajinský dôstojník.

Aj novinár Michael Weiss priznáva prekvapenie: „Bývalý vysoký ukrajinský spravodajský dôstojník mi povedal, že odloženie vyhodenia Zalužného súvisí so strachom zo vzbury, takým populárnym je generál v armáde. Za predpokladu, že Zelenskyj sa v tomto zmysle upokojil, sa mi vymenovanie Syrského na miesto Zalužného zdá bizarné.“

Olexandr Syrskyj. Foto: wikimedia.org

Bude to pre Ukrajincov šanca?

Odchod Zalužného by napriek všetkým rizikám a problémom mohol znamenať pre Ukrajincov šancu. Ak Zelenskyj vskutku v poslednom roku prestal dôverovať svojmu veliteľovi ozbrojených síl a prehnane často intervenoval do vojenských rozhodnutí, tak nahradenie Zalužného niekým, komu Zelenskyj dôveruje, môže znamenať, že Zelenskyj nového veliteľa a armádu nechá robiť svoju prácu.

To však predpokladá, že Syrskyj (alebo prípadne niekto po ňom) bude ochotný raziť vlastnú líniu a prípadne ísť so Zelenským aj do sporu, ak to bude potrebné.

Práve tu je na škodu nepopulárnosť Syrského. Pre svoj pošramotený imidž sa o armádu nemôže veľmi opierať, čo je pre Zelenského síce z pohľadu mocenskej politiky výhodné, keďže slabý veliteľ armády len ťažko zorganizuje puč (niežeby sa Zalužnyj o čosi také pokúšal, ale v mocenskom kalkule vojnového štátu takéto úvahy vždy hrajú svoju rolu), na druhej strane však bude chýbať protiváha proti rozhodnutiam, ktoré motivuje politický kalkul a nie triezva vojenská stratégia.

V demokracii sú na najvyššom mieste politici

Americký odborník na stratégiu Eliot A. Cohen pre magazín The Atlantic pripomína, že aj v americkej občianskej vojne Lincoln odvolal mnohých generálov, hoci viacerí z nich mali imidž vojnových hrdinov a na konte niekoľko úspechov.

„Rovnako ako v prípade Zelenského a Zalužného sa občas ozvalo pobúrenie, najmä keď prezident odvolal generálmajora Georgea McClellana, veliteľa Potomacskej armády, nie raz, ale dvakrát – naposledy po zrejmom víťazstve pri Antietame v roku 1862,“ píše Cohen.

„Tá epizóda je poučná. Lincoln ocenil McClellanovu skutočne brilantnú prácu ako organizátora a cvičiteľa: v skutočnosti práve on prispel ku konečnému víťazstvu Únie, keď vytvoril armádu, ktorá mohla opakovane čeliť Konfederačnej armáde Severnej Virgínie so skvelým poľným vedením Roberta E. Leeho. McClellan však nevnímal vojnu tak ako Lincoln a nedokázal sa prispôsobiť stratégii, ktorá bola potrebná a spočívala v neúnavnom vedení opotrebovávacej vojny proti početne nižším konfederátom za cenu životov mnohých mužov z Únie. Lincoln v neho stratil dôveru a prepustil ho rovnako ako ďalších.“

Podľa Cohena pnutie medzi vojenským a civilným velením nie je žiadnou tragédiou, ale bežnou súčasťou každej vojny. Zalužného odchod je preto prirodzený, „pretože vo fungujúcej liberálnej demokracii je najvyššie velenie pevne v rukách civilnej moci“.

Vojna je psychológia

Či sa Zelenského rozhodnutie ukáže chybou alebo, naopak, bude sláviť úspech, je otázkou, ktorú zodpovedia najbližšie mesiace.

V najhoršom možnom scenári nastane to, čoho sa obávajú najväčší kritici. V ukrajinskej armáde sa pre nedostatok munície, odvolanie Zalužného a nedôveru voči Syrskému zosype morálka, stúpne počet dezercií a celé jednotky prestanú plniť rozkazy.

Skôr či neskôr sa to prejaví aj na frontovej línii, ukrajinská armáda bude menej schopná odrážať ruské útoky a Rusi začnú opäť vo veľkom postupovať. Takýto scenár síce nie je veľmi pravdepodobný, ale je aspoň teoreticky možný.

Alternatívou je, že Syrskyj nájde spôsob, ako prispôsobiť armádu na početné problémy (nedostatok munície, ruské letectvo, míny a zákopy), a skôr či neskôr (s väčšími dodávkami munície v roku 2025?) dokáže nájsť spôsob, ako poraziť ruskú armádu. Rovnako ako pesimistický scenár uvedený vyššie, aj táto možnosť sa javí ako málo pravdepodobná.

Realita bude zrejme kdesi na polceste medzi oboma pólmi. Ruská armáda pravdepodobne v blízkej budúcnosti dobyje Avdijivku, i keď za cenu straty vyše dvesto tankov a viac než tristo bojových vozidiel pechoty. Pri takýchto stratách je však len ťažko predstaviteľné, že dosiahne nejaké z väčších miest, ako je Záporožie či Cherson, o Charkove či Odese ani nehovoriac.

V každom prípade, podceniť netreba psychologický faktor. Vojny sa málokedy končia tým, že jedna strana už fyzicky nemá koho poslať do boja, omnoho častejšie jedna zo strán stráca vôľu bojovať, pretože neverí, že náklady pokračovania vojny stoja za možné úspechy.

V tomto ohľade Zelenskyj s odvolaním Zalužného podstúpil veľké riziko, budúcnosť ukáže, či sa vyplatí.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.