Informačný chaos v Kyjeve Ako Zelenskyj (ne)odvolal Zalužného

Chýry o Zalužného odvolaní sa začali v pondelok večer, keď exposlanec Boryslav Bereza tvrdil, že vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl zbavili funkcie. Nato poslanec opozičnej Európskej solidarity Hončarenko uviedol, že Zalužného odvolali, ale oficiálny dekrét zatiaľ vystavený nie je. Generála Zelenského vraj administratíva chce poslať ako veľvyslanca do jednej z európskych krajín.

Začali kolovať informácie, že odstúpil minister obrany Umerov, a slova sa chopil aj exprezident Porošenko, ktorý vyhlásil, že je v Bruseli, kde „sú naši partneri šokovaní“ z chýrov o Zalužného odchode, a vyzval Zelenského, aby okamžite dementoval Zalužného odvolanie.

Ukrajinské ministerstvo obrany následne dementovalo, že by sa „to“ stalo, pričom však nepovedalo, čo má konkrétne na mysli. Pozorovateľom sa tak núkali dve možné interpretácie: dementujú Ukrajinci odvolanie Zalužného alebo len odstúpenie Umerova? V priebehu hodín však pribúdali aj ďalšie vyhlásenia, odvolanie Zalužného dementoval Zelenského hovorca Nykyforov.

Dodnes totiž nie je celkom jasné, čo sa onoho večera naozaj stalo.

Stretnutie v Kyjeve

Ako totiž tvrdí jedna z teórii, je možné, že Zelenskyj sa rozhodol Zalužného naozaj odvolať, no pre mediálnu odozvu rozhodnutie zmenil a odstavenie Zalužného odložil.

Rad dobre informovaných médií – od ukrajinského Dzerkala tyžňa cez Washington Post až po nemecký Spiegel – s odvolaním na zdroje v Kyjeve tvrdí, že k stretnutiu medzi Zalužným a Zelenským naozaj došlo a že Zelenskyj sa pokúšal generála presvedčiť, aby odstúpil, čo ten odmietol.

Zelenskyj by, samozrejme, mohol (so súhlasom ministra obrany Umerova) Zalužného odvolať, ale takýto krok by vyvolal nevôľu mnohých Ukrajincov. Podľa prieskumov dôveruje Zelenskému 62 % opýtaných, čo je neobvykle vysoké číslo, ktoré napriek miernemu poklesu oproti začiatku vojny odráža jeho gloriolu vojenského lídra. Zalužnému však dôveruje až 88 %.

Zelenskyj sa preto zrejme snažil presvedčiť Zalužného, aby odišiel „dobrovoľne“.

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Zalužnyj Vojna je na mŕtvom bode, pravdepodobne sa nepodarí krásny a hlboký prielom

TASR

Za príčinu pomalého postupu označil technologickú úroveň oboch armád a prístup ruskej armády k vlastným vojakom.

Kto dostane čierneho Petra?

Hlavným dôvodom konfliktov medzi ukrajinským politickým a vojenským velením sú nezhody v tom, kto nesie vinu za neúspešnú protiofenzívu. Nie je žiadnym tajomstvom, že si nielen Ukrajinci po úspechoch pri Charkove a Chersone sľubovali viac. Optimisti snívali o oslobodení Melitopola a prielome k Azovskému moru, tí opatrnejší zas dúfali aspoň v oslobodenie Tokmaku.

Po neúspechu týchto ambícií možno nájsť mnoho príčin, a teda aj mnohých vinníkov. Niektorí pripisujú vinu pomalej a príliš nerozhodnej západnej pomoci, iní poukazujú na ruskú mobilizáciu, rolu dronov a moderných senzorov alebo nasadenie „zelených“ jednotiek. Veľká časť lepšie vycvičených jednotiek bola totiž v mesiacoch pred protiofenzívou viazaná pri Bachmute a utrpela, v očiach kritikov zbytočne, vysoké straty.

Spor medzi Zelenským a Zalužným má aj vnútropolitický význam. Umožňuje exprezidentovi Porošenkovi, ktorý naďalej javí záujem zotrvať v politike, možnosť kritiky svojho rivala Zelenského bez toho, aby pôsobil malicherne či nelojálne. Naopak, v očiach mnohých voličov je teraz Zelenskyj ten, kto politikárči a hazarduje s národnou bezpečnosťou uprostred vojny.

Mobilizácia

Ďalším dôvodom pnutia medzi úradom prezidenta a armádou sú nezhody v otázke, ako by mala vyzerať budúca stratégia.

„Zalužnyj navrhol zmobilizovať takmer 500 000 vojakov, čo je počet, ktorý Zelenskyj považoval za nepraktický vzhľadom na nedostatok uniforiem, zbraní a výcvikových zariadení a potenciálne problémy súvisiace s náborom. Zelenskyj tiež verejne povedal, že Ukrajine chýbajú financie na zaplatenie toľkých nových brancov,“ píše Washington Post.

Podľa zdrojov denníka však Zalužnyj argumentuje, že Ukrajina taký počet potrebuje, pretože počíta s ruskou mobilizáciou ďalších 400-tisíc vojakov. S týmto hodnotením súhlasili aj bežní vojaci, ktorých americký denník oslovil.

„Zalužnyj ‚má rozumné myšlienky o mobilizácii‘, povedal Andrij. ‚Ľudia hovoria: Nepotrebujeme mobilizáciu, všetko je v poriadku; ale nie sú tu. Nevedia, čo sa tu deje.‘“

Ukrajina sa musí prispôsobiť menšej vojenskej pomoci Západu, hovorí Zalužnyj

TASR

V komentári pre CNN dal veliteľ ukrajinskej armády najavo znepokojenie v súvislosti s neochotou politikov v Kyjeve postaviť sa za jeho výzvy na rozsiahlejšiu mobilizáciu.

Armáda stojí za Zalužným

„Môj osobný názor je, že niečo také teraz nemôžete urobiť – Zalužnyj je niekto, koho 80 percent armády považuje za dobrú autoritu,“ hovorí pre Washington Post o možnej výmene na poste veliteľa Olexandr, ktorý velí práporu bojujúcemu na východnej Ukrajine. Podľa Olexandra nie je ani jasné, za čo má byť Zalužnyj odvolaný, jeho zosadenie by pochopilo len málo vojakov.

Veľké nadšenie nevyvoláva ani možná náhrada: „A kto ho nahradí? Syrskyj? Bože, dúfam, že nie. Nikto v armáde nemá rád Syrského,“ kritizuje Olexandr. „Je to katastrofálny krok. Keď sa to stane oficiálnym, sme v háji. Morálka armády aj spoločnosti výrazne klesne,“ varuje.

Normálny vývoj?

Možnosť odvolať neúspešného veliteľa pritom nie je znakom slabosti a môže sa, naopak, ukázať ako prospešné pre vojenské úsilie ktorejkoľvek strany. Samozrejme, len za predpokladu, že nahradí menej kompetentného veliteľa schopnejším.

Inou otázkou je, či to je práve Zalužnyj, kto nesie zodpovednosť za letné zlyhanie, alebo či to bolo spôsobené rozhodnutiami politikov, teda (údajným) politickým príkazom držať Bachmut. Pripomeňme, že ešte pred rokom Postoj písal o diskusiách, či sa ukrajinská armáda má stiahnuť z Bachmutu, a o údajných sporoch medzi Zelenským a Zalužným, ktoré Ukrajinci vtedy popierali.

Boje o Bachmut Zelenskyj riskuje, že ak zopakuje Putinovu chybu, hrozí nový ilovajský masaker

Christian Heitmann

V bojoch v Donbase sa ruským silám v uplynulých týždňoch podarilo dobyť mestečko Soledar aj ďalšie územia severne i južne od Bachmutu. Obrancovia v meste sa tak dostávajú do čoraz zložitejšej situácie.

Bývalý austrálsky generál Mick Ryan píše: „Napätie v tomto vzťahu bolo zjavné už nejaký čas. Počas svojej prvej návštevy Ukrajiny na začiatku roka 2023 som bol informovaný, že Zalužnému bolo zakázané hovoriť s novinármi bez prezidentovho súhlasu.“

Ryan pokračuje: „Vopred treba povedať, že v mieri a vo vojne je napätie v civilno-vojenských vzťahoch vždy prítomné. Na túto tému existuje dostatok moderných vedeckých poznatkov, ktoré to dokazujú. Ale v demokraciách je to nerovný dialóg. Civilný vodca má prvenstvo.“

Podľa Austrálčana je situácia vážna. „Civilno-vojenský vzťah medzi prezidentom a vrchným veliteľom [Zalužným] je jasne na bode zlomu a na mieste, kde sa môže stať iba jedna z dvoch vecí: po prvé: významné zmierenie; alebo po druhé: niekto musí odísť. V demokraciách je tým ‚niekým‘ vždy vedúci vojak,“ vysvetľuje exgenerál.

Čo by znamenal odchod Zalužného pre Kyjev?

Isté v každom prípade je, že v ukrajinskej spoločnosti by odchod Zalužného vyvolal prinajmenšom znepokojenie. Veliteľ ozbrojených síl a ozbrojené sily ako celok naďalej požívajú rekordnú podporu, ktorá prevyšuje dokonca autoritu prezidenta.

Tu však treba mať na pamäti, že opýtaní neodpovedajú na otázku, či dôverujú Zalužnému ako politikovi alebo hypotetickému prezidentovi, ale či mu veria v apolitickej funkcii vrchného veliteľa ozbrojených síl. Aj keď Zalužnyj by nebol prvý úspešný vojvodca, ktorý postavil svoju politickú kariéru na predošlých vojenských úspechoch (z moderných dejín sa núka pripomenúť napríklad De Gaulle), jeho podpora v straníckom boji by mohla rýchlo vyzerať úplne inak.

Navyše, zatiaľ vôbec nie je jasné, či generál o takúto kariéru má vôbec záujem. No nezávisle od toho je takmer zaručené, že ruská propaganda nezhody v ukrajinskom velení využije na účely informačnej vojny.

„Ruský prezident sa správa, ako keby bol na ceste k víťazstvu. Toto je zámerná stratégia na ovplyvnenie členov Kongresu USA a iných politikov na celom svete, že ruské víťazstvo je nevyhnutné a podpora pre Ukrajinu je zbytočná. Akékoľvek odstránenie Zalužného by hralo rolu v tomto ruskom príbehu. Zatiaľ čo odstránenie vrchného veliteľa je výsadou civilného lídra v každej demokracii, stále bude spojené s politickými a strategickými informačnými nákladmi,“ varuje Ryan.

Kto by mohol nasledovať

Známe zatiaľ nie je, kto by Zalužného mohol nahradiť. V médiách kolujú mená vrchného veliteľa pozemného vojska Olexandra Syrského a šéfa rozviedky Kyryla Budanova, ktorí sú v súčasnosti najznámejšími ukrajinskými generálmi.

Syrskyj získal svoje renomé ako záchranca Kyjeva na začiatku vojny, dnes má napriek tomu pošramotenú povesť. Kritici mu vyčítajú ochotu akceptovať veľké straty pre nepodstatné zisky a „sovietsky“ štýl velenia. Mimochodom, detail, že Syrskyj je sám etnický Rus, je prívržencami kremeľských naratívov o „banderovcoch“ akosi opomínaný.

Druhým kandidátom je šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý sa preslávil úspešnými útokmi na terče v Rusmi okupovaných regiónoch aj v Rusku samotnom. Aj úspešné potopenie ruskej korvety Ivanovec v noci zo stredy na štvrtok ide na konto jeho ľudí.

Budanove úspechy, ako napríklad úder na Kerčský most, sú priam legendárne, ale velenie malej skupinky elitných špeciálnych síl je niečo úplne iné ako velenie obrovskej ukrajinskej armády s približne 96 brigádami (65 brigád ozbrojených síl, 31 brigád teritoriálnej obrany).

Nie je preto vôbec isté, že by Ukrajinci dokázali nájsť rovnako schopného veliteľa, ktorý by dokázal Zalužného nahradiť.