Slovenské galérie reagujú na vandalizovanie diel Nedbalka hovorí o barbarstve, podľa Východoslovenskej by bol da Vinci možno hrdý

Útoky aktivistov na umelecké diela v galériách sú vo svete už pomerne bežným javom. Koncom januára tohto roka médiami preletela informácia o útoku tekvicovou polievkou na Monu Lisu aktivistkami za „právo na zdravú a udržateľnú výživu“, pričom na tento istý obraz v parížskom Louvri iba v máji 2022 zaútočil enviroaktivista so šľahačkovou tortou.

Iní enviroaktivisti v októbri toho istého roku obliali paradajkovou polievkou van Goghove Slnečnice v londýnskej Národnej galérii. V týchto prípadoch boli obrazy chránené sklom a aktivisti teda samotné dielo nepoškodili.

V ďalšom prípade, ktorý sa udial v novembri 2023, však aktivisti z hnutia Just Stop Oil zaútočili kladivami na ochranné sklo chrániace Velázquezovu Venušu pred zrkadlom taktiež v Národnej galérii v Londýne.

Útok na Monu Lisu Vandali obliali obraz tekvicovou polievkou. Múzeá čelia zvyšovaniu nákladov

Christian Heitmann

„Zasklíme zrazu všetko? To sú neuveriteľné finančné náklady a každé sklo je na úkor estetického pôžitku,“ vysvetľuje problém riaditeľ múzea v Halle.

Aktivisti sa prostredníctvom svojich útokov na umelecké diela pokúšajú vyvolať rozruch, čo sa im darí úspešne, ako aj upozorniť na svoje požiadavky, napríklad ukončenie používania fosílnych palív. Je však otázne, či forma protestu, aký si títo aktivisti volia, skôr než získa prívržencov pre ich ciele, nevyvolá vo verejnosti opačný efekt.

Tieto útoky sa – aspoň zatiaľ – koncentrujú na svetoznáme obrazy vo veľkých západných galériách. Zbystriť pozornosť však musia aj menšie galérie v iných krajinách, pretože so zvyšujúcim sa počtom podobných útokov sa nedá vylúčiť, že nápad obliať obraz polievkou napadne aj nejakému aktivistovi na Slovensku.

Obrátili sme sa teda na galérie pôsobiace na Slovensku s otázkami, ako vnímajú útoky na umelecké diela a či je to podľa nich legitímny spôsob upozorňovania na spoločenské problémy.

Do galérií na Slovensku je štandardne zakázaný vstup s väčšou batožinou, no menšie tašky či kabelky sú spravidla povolené. Polievka, kladivo či iný predmet, ktorým by sa dielo mohlo poškodiť, je takto možné do galérie prepašovať ľahko. Galérií sme sa preto opýtali aj to, či prijali v kontexte útokov dodatočné bezpečnostné opatrenia alebo ich prijatie zvažujú.

Nedbalka: Barbarstvo, ktoré sa nedá ospravedlniť

Podľa riaditeľky súkromnej bratislavskej galérie Nedbalka Lucie Gunišovej sú útoky na umelecké diela obrovskou neúctou ku kultúrnemu dedičstvu ľudstva.

„Barbarstvo, ktoré sa nedá ospravedlniť. Nikto by nemal ničiť alebo akýmkoľvek spôsobom poškodzovať majetok nás všetkých,“ vyjadrila sa Gunišová pre Postoj. „Vybraný spôsob upozorňovania na spoločenské témy je maximálne nevhodný a tiež je vnímaný ako jeden z negatívnych spoločenských problémov,“ dodala.

Do Nedbalky nie je podľa Gunišovej povolený vstup s ruksakmi, ako aj väčšími taškami, tie musia ostať v šatni v uzamykateľných skrinkách. „V galérii pracujú zamestnanci, ktorí strážia jednotlivé poschodia a upozorňujú návštevníkov na nevhodné a neopatrné správanie pri prezeraní si umeleckých diel, ktoré sú naším kultúrnym dedičstvom a vďaka filantropickej podpore majiteľa dostupné návštevníkom,“ uviedla.

„Zároveň je priestor galérie monitorovaný kamerovým systémom. V prípade, ak budú útoky na umelecké diela časté, ľudia môžu predpokladať, že galérie pristúpia k obmedzeniam a návštevníci už nebudú mať možnosť vidieť historicky nenahraditeľné umelecké diela,“ uzavrela.

Prízemie v galérii Nedbalka. Foto: TASR/Dano Veselský

Podľa Oravskej galérie sa aktivisti diskvalifikujú

Útoky na diela negatívne vníma aj Oravská galéria sídliaca v Dolnom Kubíne. „Odsudzujeme akékoľvek poškodzovanie umeleckých diel, ako aj nehnuteľných pamiatok z aktivistických či politických motívov,“ vyjadril sa riaditeľ Oravskej galérie Michal Čajka.

„Myslíme si, že táto agresívna forma okrem toho, že mnoho ráz vážne ohrozuje diela, ktoré sú súčasťou celospoločenského kultúrneho dedičstva, zároveň diskvalifikuje samotných aktivistov a ich agendu, a to bez ohľadu na jej dôležitosť a zásadnosť. Pokiaľ je ich cieľom získať si verejnosť pre riešenie nejakých tém, pre otvorenie širšieho spoločenského diskurzu, dosiahnu tým pravý opak,“ napísal ďalej Čajka.

Na otázku o bezpečnostných pravidlách odpovedal, že Oravská galéria zatiaľ neprijala špeciálne opatrenia, ale situáciu pozorne sledujú. „Pri vstupe do výstavných priestorov je zvykom, že si návštevníci odložia svoje osobné veci do šatne a do uzamykateľných skriniek, ktoré majú k dispozícii. Situáciu vždy vyhodnocuje informátor, ktorý je na recepcii galérie, a návštevník je po expozíciách a výstavách sprevádzaný lektorom, ktorý mu poskytuje potrebný informačný servis,“ dodal Čajka.

SNG: Hovorí to o dôležitosti umenia

Podľa Slovenskej národnej galérie sú útoky na diela prejavom toho, že umenie je dôležité. „[Útoky] hovoria o dôležitosti umenia, pretože útok [na dielo] púta pozornosť, čo aktivisti využívajú. Asi sa zhodneme, že žiadny útok ani na ľudí a ani na veci nie je legitímnym riešením problému,“ vyjadrila sa manažérka pre publicitu SNG Zuzana Dzurdzíková.

Slovenská národná galéria sídli v Bratislave, má však vysunuté pracoviská aj inde na Slovensku, napríklad kaštieľ v Strážkach so zbierkou obrazov od Ladislava Mednyánszkeho či Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Na otázku, či SNG prijala nielen v hlavnej budove, ale v mimobratislavských prevádzkach bezpečnostné opatrenia, Dzurdzíková odpovedala, že podľa ich návštevníckeho poriadku je nutné väčšie ruksaky odkladať do šatne.

„Zároveň sú vystavené diela okrem bezpečnostného systému strážené zamestnancami*kyňami SNG. Cennejšie a krehkejšie diela sú za plexisklom,“ uviedla vo svojej odpovedi.

„V našej krajine sme žiadne útoky proti dielam nezaznamenali. Možno aj preto, že sa inštitúcia k spoločenským otázkam stavia zodpovedne a ani nemá problémových sponzorov, preto nie je dôvodom poškodzovať naše diela,“ vysvetlila.

Za zmienku podľa Dzurdzíkovej stojí, že aktivisti útočia primárne na diela, ktoré sú za sklom. „Zároveň náš trestný zákonník berie takéto činy veľmi vážne, takže tu by to malo silnú trestnú dohru,“ uzavrela.

Východoslovenská galéria vníma aktivizmus ako dôležitý

K otázkam sa vyjadrila aj Východoslovenská galéria v Košiciach v stanovisku, ktoré Postoju zaslala historička umenia Zuzana Janečková. Podľa nej ide o kolektívne stanovisko galérie.

„Zviditeľnenie environmentálnej krízy a ekoaktivizmus vnímame ako veľmi dôležité témy v súčasnom umení. Sú obidve úzko previazané s krízou v politike aj kultúre a nedajú sa oddeľovať. Dôležité sú rozmanité spôsoby aktivizmu. Niektoré zahŕňajú aj útoky na umelecké diela, niekedy ich realizujú aj umelci a je to legitímny spôsob upozorňovania na životne dôležité témy, ktoré sú väčšinovou spoločnosťou ignorované,“ uviedla Janečková.

Východoslovenská galéria podľa nej do zbierky kúpila napríklad dielo Maskot (Späť, kam patrím) od Ota Hudeca, ktoré sa priamo dotýka témy eliminovania fosílnych palív a bolo aj niekoľko rokov aktívnou súčasťou viacerých protestov v rámci organizácie Limity jsme my alebo Greenpeace.

Východoslovenská galéria. Foto: TASR/František Iván

„Protestné akty vznikajú z rôznych dôvodov a pohnútok a realizujú ich rôzne typy ľudí v odlišných krajinách, preto ich nemožno a priori hneď odsudzovať. Slovenská kultúra teraz čelí ,útokom‘ zo strany samotnej ministerky kultúry a realizuje preto protesty,“ píše sa ďalej vo vyjadrení Východoslovenskej galérie.

„Považujeme za dôležité, aby témy týkajúce sa zachovania kultúry a nielen nášho života na zemi neboli prehliadané. Ničenie verejného majetku alebo kultúrneho dedičstva nepovažujeme za najvhodnejšiu cestu protestu, keďže môže dôjsť k nezvratným poškodeniam, ale je to legitímny pokus o zmenu, keď nikto neprichádza o život. Naopak, ak sa veci nezmenia, o život sa príde naozaj a na Monu Lisu sa už nikto dívať nebude, lebo nebude existovať a ani my. Tomuto veľa ľudí stále nechce uveriť,“ uvádza sa ďalej v stanovisku.

„Keby da Vinci ešte žil, možno by bol aj hrdý, že sa jeho dielo stáva prostriedkom takéhoto aktivizmu. Z Mony Lisy sme urobili ikonu, preto ona sama nie je vo svojej podstate terčom útokov, len poskytuje background. Terčom je systém, ktorý ju takto exponuje, to je potrebné zdôrazniť,“ zamýšľajú sa autori stanoviska.

Ďalší nájazd klímavandalov Ekoaktivisti zaútočili kladivom na Velázquezovu Venušu

Christian Heitmann

Radikálne krídlo klimatického hnutia znovu raz napadlo významné umelecké dielo. Terčom tentoraz bola Venuša španielskeho maliara Velázqueza zo 17. storočia.

Vybrané „umelecké obete“ sú podľa Východoslovenskej galérie dostatočne zabezpečené proti útokom. „Je teda zároveň dobre, že si aktivisti vyberajú opakovane práve tie isté a už vopred vedia, že v podstate nič nepoškodia, ide teda o gesto a k samotnému poškodeniu už vtedy nedochádza,“ argumentuje galéria.

Miera ráznosti a aj agresie týchto činov je podľa stanoviska galérie odlišná: „Je jasné, že tekvicová polievka stekajúca po nepriestrelnom skle dielo nepoškodí, ale obliatie sochy, rozbitie skla kladivom a nastriekanie stĺpov Brandenburskej brány už áno.“

Čo sa týka zabezpečenia diel vo Východoslovenskej galérii, podľa jej vyjadrenia je situácia výrazne odlišná v masovo navštevovaných múzeách a galériách vo svete, kde si treba robiť rezervácie na vstup a návštevník prechádza aj detektormi.

„Opatrenia proti poškodeniu diel vo výstavných priestoroch patria k základným odborným činnostiam, ktoré galérie a múzeá majú povinnosť zabezpečiť a ukladá im to aj zákon,“ uvádza sa v stanovisku.

Východoslovenská galéria má ako súčasť svojej štandardnej prevádzky zabezpečený kamerový systém, pre návštevníkov – šatňové skrinky, ukladanie väčších ruksakov, dozor kustódiek vo výstavných sieňach a pri podujatiach.

„Naším cieľom je inklúzia, toto všetko má zároveň zvýšiť komfort pre návštevníkov, nie v nich vzbudzovať pocit, že ich z niečoho upodozrievame,“ skonštatovala Janečková.

Na zabezpečenie diel ich zasklením do nepriestrelného alebo bezpečnostného antireflexného skla galéria podľa vyjadrenia nemá financie, ani to podľa neho pre niektoré diela nie je vhodné, keďže sa tým môže narušiť ich vnímanie.

„Vyzdvihovanie hodnoty diel touto adjustáciou je zároveň dvojsečná zbraň, keďže sa na ne zároveň upozorní,“ píše sa ďalej v stanovisku. Pri každom diele je podľa galérie dôležité zhodnotiť samostatnú stratégiu jeho ochrany, napríklad krehké predmety a materiály podliehajú iným formám ochrany ako tie odolnejšie, taktiež keď je dielo inštalované vo verejnom priestore.

„K bezpečnosti vystavených predmetov pristupuje VSG s mimoriadnym dôrazom a zodpovednosťou, ktorú vnímame voči hodnotám kultúrneho dedičstva a tiež voči verejnosti a celej spoločnosti, ktorej sme súčasťou ako fondová a pamäťová inštitúcia,“ uzavrela Východoslovenská galéria svoje stanovisko.

Ministerstvo útoky odsudzuje, GMB sa rozhodla neodpovedať

Keďže vo vzťahu k slovenským galériám vykonáva mnohé úlohy ministerstvo kultúry, otázky sme zaslali aj priamo tomuto rezortu.

„Útoky na umelecké diela, nech sú z akéhokoľvek dôvodu, odsudzujeme. V žiadnom prípade ich nepovažujeme za legitímny spôsob upozorňovania na spoločenské problémy. Úlohou celej spoločnosti je ochraňovať kultúrne dedičstvo, zveľaďovať ho a uchovávať pre ďalšie generácie,“ uvádza sa vo vyjadrení riaditeľky Komunikačného odboru ministerstva Petry Bačinskej.

„O problematike klimatických zmien môžeme diskutovať, nie však dávať najavo svoj postoj vandalizmom alebo ničením umeleckých diel,“ skonštatovala.

Na otázku, či ministerstvo zvažuje prijatie opatrení v galériách, ktorých je samo zriaďovateľom, teda v Slovenskej národnej galérii aj jej organizačných útvaroch, Bačinská odpovedala, že ministerstvo si v kontexte útokov na diela vo svete uvedomuje možnú hrozbu aj na Slovensku. „Preto nevylučujeme sprísnenie opatrení,“ dodala.

Obrátili sme sa aj na Galériu mesta Bratislavy. Odpovedala nám PR manažérka galérie Zuzana Novotná v zmysle, že sa na otázky rozhodli neodpovedať.