Ťažba v Tatranskom národnom parku naberá podľa ochranárov hrozivé rozmery

Ťažba v Tatranskom národnom parku (TANAP) naberá podľa iniciatívy My sme les hrozivé rozmery. Tvrdí, že ťažba suchých smrekov v Kôprovej doline, na ktoré upozornila ešte minulý týždeň, nie je jediná. Vyťažené drevo podľa aktivistov pochádza aj priamo z rezervácie Pavlová s najprísnejším piatym stupňom ochrany.

Na obe ťažby iniciatíva podala podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Správa TANAP-u naďalej trvá na tom, že postupuje v zmysle platnej legislatívy a obvinenia odmieta.

Aktuálne sa podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy ťaží na viacerých miestach a v blízkosti Tatranskej Javoriny sú to rádovo tisíce metrov kubických dreva. "Opäť ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta, lebo ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza," tvrdí. Prevažná väčšina dreva má pochádzať zo štátnych pozemkov v treťom stupni ochrany v území Správy TANAP-u a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku.

Aktivisti upozorňujú, že veľká časť ťažieb je v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho, a na pozemkoch v tesnom susedstve viacerých rezervácií napríklad Čikovská, Bor a Grapa.

Aktuálna ťažba podľa iniciatívy výrazne ničí prírodné hodnoty územia, čo môže viesť až k jeho vyňatiu z prísne chránenej zóny. Lokalita navyše patrí aj do chráneného vtáčieho územia a územia európskeho významu. 

Čo je to prírodný park Znamenala by zmena kategórie menšiu ochranu prírody?

Erik Potocký

Fungujúca ochrana prírody závisí od konkrétnych krokov, nie od statusu územia zapísaného na papieri.

Podľa aktivistov je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia v tejto súvislosti pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa. "Je skutočne smutné pozorovať, ako sa zase o desaťročia odďaľuje návrat týchto miest do prírodného stavu," skonštatoval Kameniar. Tvrdí, že súčasné vedenie Správy TANAP-u i envirorezortu sa vybralo spiatočníckou cestou využívania územia TANAP-u na ťažbu dreva.

"Postupujeme v zmysle platnej legislatívy, vydaných rozhodnutí a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu," reagovala na margo obvinení Martina Petránová zo Správy TANAP-u.

Bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko uviedol, že verejnosť by nemala byť ľahostajná k tomu, čo sa deje v národných parkoch. "Je to majetok nás všetkých a občania tejto krajiny majú právo si povedať a rozhodnúť, či chceme parky európskeho a svetového formátu, alebo niečo úplne iné," skonštatoval.

Zároveň je podľa neho na vedení národného parku i rezortu životného prostredia, či zachová ozajstné národné parky, kde má prednosť všetko živé, alebo ich postupne premení na "malé lesné závody s nálepkou národný park," kde bude prioritou ekonomika a ťažba dreva.

Aktivisti veľmi negatívne vnímajú pondelkové vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. "Tie svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody," skonštatoval Kameniar.

Minister vo videu na sociálnej sieti povedal, že všetky stromy napadnuté lykožrútom sa vyrúbu, pretože spôsobujú kalamitnú situáciu, a tým ohrozujú kvalitu a zdravie slovenských lesov. Iniciatíva upozorňuje, že na mŕtvom dreve je priamo závislá až tretina lesných druhov, predstavuje základ budúcej lesnej pôdy a jeho ekonomická hodnota nie je veľká.