Obštrukcie v parlamente Nemalo by ísť o lámanie rekordov v dĺžke prejavov a meranie testosterónu

Text českého europoslanca Alexandra Vondru prinášame v súvislosti s obmedzením opozičnej obštrukcie v slovenskom parlamente k rozprave o novele Trestného zákona. K podobnému kroku totiž minulý týždeň pristúpila aj vládna koalícia v Česku, ktorá po desiatkach hodín diskusie o korešpondenčnej voľbe zo zahraničia obmedzila opozičnú obštrukciu a podobné paralyzovanie parlamentu odmietol aj český ústavný súd.

Po celý minulý týždeň priťahovali v českom parlamente pozornosť nekonečné obštrukcie a verbálne súboje. Bojiskom bol teraz spor, či umožniť korešpondenčnú voľbu ľuďom, pokiaľ žijú, pracujú alebo študujú v zahraničí.

Téma dôležitá, nie však zásadná. K obštrukciám sa vyjadril aj ústavný súd vo verdikte, ktorý sa týka valorizácie dôchodkov, čo je určite téma zásadnejšia, pretože je v hre stabilita dôchodkového systému a verejných financií.

Hlasovanie v českom parlamente je možné takmer kedykoľvek. Keď sa zápas vyhrotí a pretiahne do noci, berú si poslanci do budovy spacáky. Pripomínajú vojakov v zákopovej vojne, ktorým hrozí ponorková choroba.Zdieľať

Všetci sa sústredili na to, kto súboj vyhral. Koalícia sa radovala, opozícia nariekala. Jasné, tiež sa radujem.

Ale udalosti nabádajú aj k porovnaniu, ako sú nastavené pravidlá parlamentnej diskusie u nás a v zahraničí. Môžem porovnávať s Európskym parlamentom.

Rozdiel je ohromný. Ako medzi dňom a nocou.

Rokovací poriadok českého parlamentu je nesmierne liberálny. De facto umožňuje nekončiacu sa diskusiu. Každý môže hovoriť k čomukoľvek a kedykoľvek. Forma je viac ako obsah.

Obštrukcie (akokoľvek sú legitímnym nástrojom politického zápasu) sa zvrhávajú do lámania rekordov v dĺžke prejavov. Rečníci si merajú hladinu testosterónu a diváci špekulujú, ako riešia vylučovacie potreby.

Hlasovanie je možné takmer kedykoľvek. Poslanci neustále prebiehajú medzi kanceláriou a rokovacou sálou. Kto nedobehne včas, môže zaviniť porážku. Keď sa zápas vyhrotí a pretiahne do noci, berú si poslanci do budovy spacáky. Pripomínajú vojakov v zákopovej vojne, ktorým hrozí ponorková choroba. Nechcem to parodovať.

Demokratická politika je súťažná disciplína. Ako športové zápolenie. Vyžaduje pracovitosť, nasadenie, obetovanie. Ale aj fair play.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu je úplne opačný extrém. Za frakciu ku konkrétnemu návrhu môže vystúpiť len niekoľko poslancov, pritom návrhy majú zásadný vplyv na život ľudí v členských štátoch.Zdieľať

Iste, môžeme nájsť parlamenty, napríklad na Balkáne alebo v Latinskej Amerike, kde súboje vyústia do pästných bitiek. Môžeme sa utešovať, že toto u nás nie je. Napriek tomu mám pocit, že by stálo za to dať parlamentnému rokovaniu lepší poriadok. Že to, čo vidíme, je extrém, ktorý podkopáva dôveru v inštitúcie štátu. A bez dôvery môže byť demokracia ohrozená.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu je zas úplne opačný extrém. V pléne sa hlasuje len napoludnie. Hodinu, maximálne dve, v jednom kuse, veľmi rýchlo za sebou. Napríklad aj niekoľko desiatok zákonov.

Vo väčšine sa hlasuje aj o pozmeňovacích návrhoch, takže tých hlasovacích úkonov sú stovky, občas aj tisíce. Hlasuje sa podľa voting listov, ktoré pripravia asistenti. Ľudia v našej frakcii všetko starostlivo prečítajú a kontrolujú, ale často mám pocit, že mnoho poslancov v iných frakciách ani poriadne nevie, o čom hlasuje. Je to mechanická činnosť.

Ak je poslanec unavený, má problém nezaspať. Debaty sa odohrávajú dopoludnia a popoludní až do neskorého večera. Sála je prázdna, pretože hlasovanie nehrozí.

Rečník hovorí do prázdna, môže si to však nakrútiť a potom pustiť fanúšikom na sieťach. Časový priestor na vystúpenie je minimálny. Spravodajca návrhu má päť minút, ostatní majú minútu, maximálne dve s tým, že obmedzenia sa vzťahujú na celé frakcie podľa ich veľkosti.

V praxi to znamená, že za frakciu ku konkrétnemu návrhu vystúpi len niekoľko poslancov. O demokratickej diskusii, na akú sme doma zvyknutí, nemôže byť reč. Pritom návrhy majú zásadný vplyv na život ľudí v členských štátoch.

Koľko ich bude stáť doprava a potrava, bývanie aj kúrenie. Ak ide o takzvanú smernicu, máme priestor to nejako upraviť v domácich parlamentoch. Pokiaľ ide o rozhodnutie s priamou účinnosťou (je ich čím ďalej tým viac), žiadna diskusia sa u nás už nekoná. Skrátka toto rozhodne nie je vzor na nasledovanie. S demokraciou sa to naozaj bije.

Je nebezpečné leninsky pohŕdať parlamentnou „žvanírnou“, ako to hovoril Babiš. Ale má zmysel dať tej našej „žvanírni“ u nás lepší poriadok.Zdieľať

Výraz parlament je odvodený od starofrancúzskeho parlement. Teda diskusia. V taliančine parlare, čo znamená hovoriť, debatovať. Demokracia je diskusia, hovorieval Masaryk.

Je nebezpečné leninsky pohŕdať parlamentnou žvanírnou, ako to vtedy hovoril Babiš. Ale má zmysel dať tej našej žvanírni u nás lepší poriadok. Práve v tom môže pomôcť posledný verdikt nášho ústavného súdu. Čítajte ho pozorne.

K obštrukciám hovorí celkom jasne, že takýto poriadok má na jednej strane dať priestor menšinovej opozícii vyjadriť svoje postoje, ale na druhej strane má umožniť parlamentnej väčšine, ktorá bola zvolená v slobodných voľbách, vládnuť. Skrátka, takýto poriadok musí byť vyvážený, bez extrémov. Cesta ku korekcii je otvorená.

Pôvodný text: Alexandr Vondra o obstrukcích ve sněmovně. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.