Ak nespomalíme zadlžovanie Môže prísť ekonomický šok, pokles životnej úrovne aj nižšie dôchodky

Keď Španielsko v rokoch 2008 až 2014 prechádzalo ekonomickou krízou, obyvateľov veľmi zaujímalo, za aké úroky si štát požičiava na medzinárodných trhoch.

V televíznych správach každý deň svietila riziková prirážka, ktorú muselo Španielsko platiť v porovnaní s Nemeckom, a každý výkyv bol okamžite komentovaný.

Ide pritom o údaj, ktorý zvyčajne bežných ľudí príliš nezaujíma.

Ale Španielsku reálne hrozilo, že mu trhy prestanú dôverovať a nedostane pôžičky, čo by znamenalo bankrot.

Každý pokles rizikovej prirážky bol teda dobrou správou, lebo naznačoval, že dôvera investorov sa zvýšila a oddialila sa hrozba bankrotu.

Slovenská riziková prirážka roky nebola predmetom záujmu, lebo dlho sa držala na veľmi nízkych úrovniach. Patrili sme ku krajinám, ktoré si na trhoch požičiavali za najvýhodnejších podmienok.

Vlani sa situácia zmenila.

Kým ešte začiatkom roku 2022 sa slovenská riziková prirážka držala pri úrovni 0,25 percenta, v lete roku 2023 už dosahovala 1,3 percenta. Požičiavali sme si teda drahšie ako Grécko či Španielsko a po Estónsku sme zaznamenali najvyšší nárast.

Tento vývoj naznačuje, že naše verejné financie majú problém a trhy si to začínajú uvedomovať.

Analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka v najnovšej analýze upozorňuje, že vážne problémy môžu prísť ešte skôr, ako sme si pôvodne mysleli.

Bankrot už o pár rokov

Analytička aktualizovala svoj komentár z augusta minulého roka Najprv sa stratí dôvera. Podľa nej ak vláda neprijme žiadne opatrenia, v roku 2025 začne riziko bankrotu výrazne narastať. Už po roku 2030 sa môže stať skutočnosťou.

V tom roku by verejný dlh prekonal 80 percent HDP, strata dôvery zo strany trhov by však podľa Zuzany Múčky prišla ešte skôr. Problémy s krytím stále narastajúcich štátnych výdavkov by tak mohla pocítiť už aj Ficova vláda.

Dobrou správou je, že ešte stále sme v stave, keď má tento problém relatívne jednoduché riešenie.

Nutné sú škrty, ale nepriniesli by výrazné zníženie životnej úrovne. Zlou správou je, že podľa doterajších krokov ministra financií sa zdá, že na túto cestu chýba politická vôľa.

Na to, aby sa nám zvyšujúce riziko bankrotu podarilo odvrátiť, by sme totiž potrebovali znižovať štátne výdavky každý rok minimálne o pol percenta HDP. To vláde teoreticky prikazujú výdavkové limity.

Štátny rozpočet na tento rok s takouto konsolidáciou počíta, ale – ako sa však ukázalo – je to iba vďaka nesprávnym výpočtom, ktoré umelo zvýšili deficit v roku 2023 a znížili ten tohtoročný.

Čítajte tiež

Konsolidácia naoko Ako Kamenický prispôsobil čísla, aby mu sedel rozpočet

Kristína Votrubová

Stačilo presunúť čerpanie eurofondov a deficit sa znížil o 0,5 percenta HDP.

Ak by bolo všetko započítané tak, ako má byť, schodok štátneho rozpočtu v porovnaní s minulým rokom v tomto roku nielenže nestagnuje, ale je dokonca vyšší.

A to je v súčasnom stave verejných financií veľmi zlá správa.

Zuzana Múčka zároveň tvrdí, že v skutočnosti by sme potrebovali rýchlejšiu ako polpercentnú konsolidáciu. Vďaka tomu by sme dosiahli rýchlejšie znižovanie tempa rastu verejného dlhu a skôr by sa zlepšil pohľad finančných trhov na našu krajinu.

Ak by sa konsolidácia obmedzila iba na to, čo požadujú výdavkové limity, a na obdobie aktuálnej vlády, získali by sme len dva roky navyše.

V prípade, že by sme ani počas nich neprijali ďalšie opatrenia znižujúce dlh, default vlády na dlhodobé záväzky by sa mohol stať realitou už pred rokom 2035.

V tom období by Slovensko muselo dávať na platenie úrokov štyri percentá HDP, čo je porovnateľné s nákladmi krajín, ktoré čerpali pomoc z európskych záchranných mechanizmov.

Bankrotu by sme sa zrejme vyhli vďaka záchranným mechanizmom Európskej únie, ale ako upozorňuje autorka analýzy, takáto záchrana by nebola bezbolestná.

„S tým by mohol byť spojený prudký ekonomický šok, pokles životnej úrovne a schopnosti štátu financovať dosiahnutú úroveň verejných služieb a sociálnych politík,“ konštatuje.

Čo by mala robiť vláda?

Konsolidácia nemôže byť príliš drastická, lebo by mohla zadusiť ekonomický rast.

Zuzana Múčka v analýze spomína znižovanie výdavkov na úrovni 0,75 percenta HDP. Ak by sa toto tempo podarilo udržať počas troch volebných období, verejný dlh by klesol pod hranicu 50 percent HDP pred rokom 2040 a úrokové náklady by klesali ešte skôr.

Menšie tempo rastu zadlžovania by so sebou neprinieslo iba uťahovanie opaskov. Od roku 2030 by vďaka nemu slovenské hospodárstvo rástlo o 0,3 percentuálneho bodu ročne viac ako bez konsolidácie.

Kľúčové však je, aby sa konsolidácia začala čo najskôr. Čím viac sa bude odkladať, tým ťažšie sa s ňou bude začínať.

„Cena za odkladanie konsolidácie na neskoršie obdobie bude vysoká – v budúcnosti bude totiž vyššia úroveň dlhu aj jeho úročenia, slabší rast ekonomiky a staršia populácia. Bude teda treba konsolidovať viac za výrazne horších podmienok,“ upozorňuje Zuzana Múčka.

Posolstvo analýzy je jasné: treba začať šetriť a čím skôr tým lepšie.

To však bude pre Fica zvyknutého rozdávať sociálne balíčky a zvyšovať dôchodky ťažké.