Fico chce štvordňový pracovný týždeň Konkrétny návrh je už v parlamente, netýkal by sa však všetkých

Robert Fico tento týždeň prekvapil svojím výrokom na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose. Z ničoho nič totiž vytiahol tému štvordňového pracovného týždňa.

„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň. Ako experiment, samozrejme,“ povedal. 

Podľa predsedu vlády totiž skúsenosti z pandémie zmenili postoj podnikov a spravili ich flexibilnejšími.

Veľkou otázkou je, ako by štvordňový týždeň vyzeral, existuje totiž viacero možností.

Na to poukázal v reakcii na Fica aj minister práce Erik Tomáš, podľa ktorého treba zvážiť najmä dve možnosti.

„Či teda skrátiť pracovný týždeň na štyri dni, ale tak, aby pracovný deň alebo pracovný čas trval desať hodín, alebo naozaj ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času.“

Návrh do parlamentu predložilo Matovičovo Slovensko 

Návrh na zavedenie štvordňového pracovného týždňa je už aj v parlamente a poslanci by o ňom mali rokovať koncom tohto mesiaca.

Nepochádza však z dielne Smeru, práve naopak, predložili ho opoziční poslanci za hnutie Slovensko.

Vybrali si možnosť skrátenia pracovného týždňa o jeden deň pri zachovaní počtu odpracovaných hodín. Zákon navrhuje, že ak to pracovné miesto umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni.

Ako navrhovatelia argumentujú v dôvodovej správe, „niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi, majú často málo ,paragrafov‘, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky“.

Podobný model, ako navrhujú poslanci za hnutie Slovensko, už od roku 2021 funguje v poisťovni NN. Časť firmy pracuje od pondelka do štvrtka a časť od utorka do piatka.

„Ten, kto si vybral prácu vo štvordňovom pracovnom režime, musí naplniť svoje pracovné povinnosti aj základný fond pracovného času za štyri pracovné dni,“ vysvetľuje pre Postoj hovorkyňa firmy Daniela Tomášiková.

Tomášiková hovorí, že spoločnosť plní stanovené ciele aj plány, takže sú s modelom spokojní.

Pravidelne vyhodnocujú ukazovatele ako work-life balans, fluktuáciu, plnenie plánov a od zavedenia štvordňového modelu vždy dosahovali žiaducu úroveň. Nemuseli teda pristupovať k úprave modelu.

S kratším pracovným týždňom experimentujú napríklad aj v Slovenskej sporiteľni.

Na Slovensku podobný model funguje zatiaľ iba v hŕstke firiem, vo svete je však volanie po dlhšom víkende čoraz silnejšie.

Foto: TASR/Martin Baumann

Čo ukazujú svetové štúdie 

Zástancovia štvordňového pracovného týždňa sa združujú do rôznych hnutí a cez rôzne výskumy a experimenty sa snažia dokázať, že tento model bude prospešný tak pre zamestnancov, ako aj pre firmy.

Hlavným argumentom je, že za posledné desaťročia vďaka novým technológiám výrazne vzrástla produktivita, ale platy podobný rast nezaznamenali. Okrem toho pomocou rôznych štúdií dokazujú, že jeden voľný deň navyše nemusí viesť k zníženiu produktivity.

Jedna z posledných štúdií prebehla vo Veľkej Británii v roku 2022. Zúčastnilo sa na nej 2 900 zamestnancov zo 61 firiem z rôznych odvetví. Všetky prešli na model zníženia pracovného času o 20 percent so zachovaním 100-percentného platu.

Následná analýza ukázala, že 92 percent z firiem zapojených do štúdie sa rozhodlo v modeli pokračovať aj po skončení skúšobnej lehoty a 18 firiem uviedlo, že pôjde o definitívnu zmenu. Najväčším benefitom tohto modelu bolo zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov.

Tridsaťdeväť percent pociťovalo menej stresu, 71 percent zasa pociťovalo menej vyhorenie.

Taktiež sa znížila u zamestnancov úzkosť, únava, nespavosť. Zamestnanci hlásili celkové zlepšenie psychického aj fyzického zdravia.

Analýza ukazuje, že skrátenie pracovného času prinieslo výhody aj firmám. Príjmy zostali počas priebehu v podstate rovnaké, dokonca mierne – o 1,4 percenta – vyššie. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy zvýšili o 34,5 percenta. Rovnako sa o viac ako polovicu znížil počet ľudí, ktorí podali v danom čase výpoveď.

Za celým experimentom stála organizácia 4 Day Week Global, ktorá bojuje za celosvetové zavedenie štvordňového pracovného týždňa.

Všeobecné zavedenie trojdňového víkendu by znamenalo aj zatvorenie škôl či škôlok. Foto: TASR/František Iván

Dlhší víkend by nebol pre všetkých 

Britská televízia BBC sa však pozrela aj na firmy, ktoré sa po experimente rozhodli vrátiť k päťdňovému pracovnému týždňu. 

Jednou z nich je aj firma Allcap, ktorá sa venuje inžinierskemu a priemyselnému zásobovaniu. 

Nový model prijali iba čiastočne a zamestnancom dali jeden deň voľno každých 14 dní. Ako však hovorí majiteľ spoločnosti Mark Roderick, „zistili sme, že namiesto desiatich normálnych pracovných dní mali zamestnanci deväť extrémnych, a keď nastal ich deň voľna, boli zničení. Ak sme zarátali štátne sviatky, choroby či iné vymeškania, mali sme problém nájsť zamestnanca, ktorý by ich v ten jeden deň nahradil“. 

Podľa Rodericka je štvordňový pracovný týždeň možný pre spoločnosti venujúce sa službám, ale v prípade jeho firmy to pôjde iba ťažko. 

Veľkým problémom štvordňového pracovného týždňa je, že by sa nemohol týkať všetkých.

Zamestnanci, ktorí tento model vyskúšali, si ho pochvaľovali z veľkej časti aj preto, že počas jedného voľného dňa navyše stihli urobiť veci, na ktoré inokedy skoro nemajú čas.

Práve to je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo tento model navrhujú aj poslanci za hnutie Slovensko.

To však znamená, že kým časť ľudí má jeden deň víkendu navyše, mnohí iní musia stále pracovať.

Ani spomínaná NN nezaviedla štvordňový pracovný týždeň v rámci celej firmy. „Vždy sa nájdu oddelenia, kde nie je možné pre povahu agendy tento model aplikovať. Ide napríklad o centrum služieb zákazníkom alebo IT servis,“ vysvetľuje Tomášiková. Model neaplikovali ani na pobočky.

Všeobecné rozšírenie víkendu na tri dni je teda vysoko nepravdepodobné. Ak by naozaj prišlo k plošnému zavedeniu štvordňového pracovného týždňa, muselo by to znamenať aj zatvorenie škôl, ambulancií a väčšiny služieb.

To je hypoteticky možné, ak by sa v tejto otázke našiel konsenzus. Je však otázne, či by sa naozaj našiel.

Mnohí odborníci sa preto skôr prikláňajú k tomu, že budúcnosť spočíva vo väčšej flexibilite v práci a v kratšom pracovnom čase.

Práve takýto model by mohol najviac prospieť pracovníkom aj podľa profesorky budúcnosti práce na Newcastle University Business School Abigail Marks. Ak sa nezníži pracovné zaťaženie, masové zavádzanie štvordňového pracovného týždňa prináša riziko, že ľudia sa budú cítiť ešte prepracovanejšie, vysvetlila Marks pre BBC.

Slovenskí zamestnávatelia sa pritom dlhodobo sťažujú, že naša legislatíva nedostatočne ošetruje flexibilné pracovné úväzky. Skôr ako zavádzaniu štvordňového pracovného týždňa by sa mali teda slovenskí politici venovať tejto problematike.

Keď raz bude vyriešená tá, môžu sa začať úvahy aj o skrátení pracovného týždňa.