Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic kritizuje zámer vlády Roberta Fica zrušiť špeciálnu prokuratúru a zmeniť trestné kódexy.
„Vládna moc sa tvárila, že zmeny majú veľmi zodpovedne prediskutované a participovala na nich široká odborná obec,“ povedal v tolkšou Večer Mareka Vagoviča.
„Tieto zákony nepripravovalo ministerstvo spravodlivosti. Pripravovali ich buď samotní obžalovaní advokáti, alebo obhajcovia obžalovaných či odsúdených. Toto by sa neudialo ani na Sicílii.“
Navrhované zmeny v trestných kódexoch podľa zistení médií písali napríklad David Lindtner, ktorý je obžalovaný v kauze Víchrica, či štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, ktorého otec Tibor čelí obžalobe v kauze Očistec.
To, že sa v koalícii hovorí o možných zmenách v zákone, je podľa Lipšica výsledkom verejného tlaku.
„Doteraz sa tvárili, že novela je na hranici geniality. Uvidíme, s čím prídu. Ale to, že uvažujú o zmenách trestných kódexov, tak to je len vďaka odozve, ktorú mali v odbornej aj laickej verejnosti,“ vraví špeciálny prokurátor.
Lipšic označil za „tragické a klamlivé“ nedávne vyjadrenie generálnej prokuratúry. Tá spochybnila stanovisko rady prokurátorov, ktorá skritizovala návrh na rušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny v trestnej politike.
„Bola to snaha spochybniť vecné stanovisko rady prokurátorov. Vládna moc sa snaží toto stanovisko spochybniť a potrebuje argumenty. Teraz sa generálna prokuratúra pokúsila im tie argumenty dať,“ okomentoval Lipšic.
„Myslím si, že táto neprimeraná servilnosť generálnej prokuratúry k aktuálnej vládnej moci bude mať za následok, že vznikne legitímne diskusia o nevyhnutnosti zásadnej systémovej zmeny prokuratúry,“ dodal.

Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko si nemyslí, že agentúra bude zrušená úplne. „Skôr zrejme rozpustia ľudí na krajské riaditeľstvá a postupne z nej odídu len tí nepohodlní vyšetrovatelia, ktorí si dovolili stíhať vysoké ryby,“ povedal v diskusii.
Podľa jeho informácií už teraz musia niektorí z NAKA odchádzať. „A sú to práve tí, ktorí si dovolili stíhať veľké kauzy. Chceli by tam ostať, ale nie je im to umožnené.“
Daňko tvrdí, že väčšina si našla miesta na okresných riaditeľstvách, ale aj v súvislosti s tým im nové vedenie robí komplikácie. „Nemôžu ostať v mieste svojho bydliska, ale robia im prieky, aby museli odísť do susedného okresu a dochádzať.“
Podľa Daňka súčasný policajný prezident túto personálnu politiku nerieši. „Mám informácie, že veľakrát, ak niečo nevie, tak povie, že sa musí spýtať a dá vedieť. Aj mňa by zaujímalo koho. Je smutné, že policajný prezident nie je kompetentný rozhodnúť, či vyšetrovateľ môže zostať v okrese, ale musí sa spýtať. A väčšinou príde odpoveď, že to nie je možné.“
Daňko dodal, že pri jeho odchode mu nezdôvodnili, prečo nemôže byť aspoň radový vyšetrovateľ. „Jednoducho povedali, že na NAKA nemôžem ostať.“
Nesúhlasí s tvrdením ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že NAKA je „prebujnený moloch“ s takmer 700 zamestnancami. „K prvému decembru bolo na NAKA 540 policajtov. Na jedného riadiaceho pracovníka pripadalo jedenásť vyšetrovateľov alebo operatívcov,“ ozrejmil Daňko.
„My sme organizačnú štruktúru nemenili. Tá pochádza ešte z roku 2019 a menil ju vtedajší šéf NAKA Branislav Zurian. Vtedy vravel, že je to najlepšia organizačná štruktúra. A ja s ním súhlasím, je v poriadku. Aj keby bolo riadiacich pracovníkov veľa, tak sa to dá upraviť a nemusíme rušiť celú NAKA. Sú to pseudoargumenty, ktoré niekto dáva ako dôvod na jej zrušenie,“ dodal s tým, že vyšetrovatelia sú často preťažení a je problém vytvárať vyšetrovacie tímy.

Daniel Lipšic varoval, že polícia prichádza o elitnú skupinu vyšetrovateľov operatívcov, z ktorých sa viacerí dvadsať rokov podieľali na vyšetrovaní najzávažnejších trestných vecí na Slovensku.
„Ak raz z Policajného zboru odídu, bude veľmi ťažké elitné útvary znovu vybudovať v takej kvalite. Myslím, že to je aj zámer.“
Ak by vláde išlo o ovplyvnenie zopár dôležitých káuz, tak by podľa Lipšica vymenili vedenie generálnej a špeciálnej prokuratúry alebo umožnili generálnemu prokurátorovi odnímať individuálne veci špeciálnej prokuratúre a dať ich niekde inde.
„No oni nechcú tú skúsenosť z posledných troch rokov nikdy viac zažiť. Potrebujú inštitúcie úplne rozbiť, aby sa čo najťažšie v budúcnosti dávali dokopy. To je hlavný cieľ. Lebo ich skúsenosť za posledné tri roky – a pre viacerých z nich úplne osobná – je, že musíme urobiť všetko pre to, aby sa to znovu nevrátilo.“
Novela v súčasnom znení by podľa Lipšica znamenala, že v princípe za akýkoľvek ekonomický alebo korupčný trestný čin by bolo možné vyviaznuť s podmienkou alebo peňažným trestom.
Ako vraví, keď je dnes spáchaný korupčný trestný čin prijímania úplatku v rozsahu 200-tisíc eur, tak je sadzba 10 až 15 rokov. Po novom to bude jeden až päť rokov. To znamená, že bude možný aj peňažný trest.
„Ak páchateľa pri nejakom korupčnom skutku chytíme, odstíhame, tak odsúdenie bude takéto: vráť to, čo si zobral pri poslednom úplatku, a už nehreš, choď domov. Ak toto niekto považuje za efektívnu trestnú politiku, tak si myslím, že musí byť blázon.“
Predseda súdnej rady Ján Mazák vyjadril sklamanie, že z radov justície nezaznel doposiaľ silný hlas proti navrhovaným zmenám v oblasti spravodlivosti. Naopak, odzneli skôr podporné hlasy.
„Vraciame sa znovu do obdobia, keď statoční sudcovia mlčia a umožňuje to, že v justícii ožila tzv. piata kolóna. Ide o sudcov, ktorých počuť, a ich hlas sa vydáva za hlas celej slovenskej justície. Je to dosť smutné, lebo nikto sa voči tomu nedokáže postaviť,“ povedal Mazák.
Tvrdí, že je v tomto smere bezmocný, a preto v poslednom čase veľmi zdôrazňuje, že zmena je možná, ak nastúpi nová generácia sudcov. „A tá pochopí, že sa pri takýchto otázkach nedá mlčať a treba formulovať jasné stanoviská. To mlčanie je pre mňa desivé.“
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.