Priorita vlády na tento rok Česi zarábajú viac, ale majú lacnejšie potraviny. Fico ich chce dobehnúť

Rovnaký obchod, rovnaký nákup, výrazne iná cena. Na Slovensku sme za nákup výberu základných potravín zaplatili viac ako 34 eur, v susednom Česku necelých 30.

To by sa však malo zmeniť.

Ako v jednom zo svojich prvých videí uviedol premiér Robert Fico, ceny potravín budú v tomto roku pre vládu prioritou. Predseda vlády vytýčil aj jasný cieľ: dostať sa na úroveň Česka.

Z jedného nákupu sa naozaj zdá, že ceny sú u susedov výrazne nižšie. Najviac to v našom nákupe bolo vidno na syre eidam. Za 400-gramové balenie sme v Česku zaplatili 2,9 eura, u nás 4,5. Veľký rozdiel bol aj v cene šunky a vajíčok.

Výrazne iná cena bola aj pri zemiakoch a jablkách, tam však nešlo o úplne rovnaké produkty a exaktné porovnanie teda nie je úplne možné.

Zdroj: Postoj

Na Slovensku bolo výraznejšie lacnejšie iba mäso. Za kilogram kuracích pŕs sme u nás zaplatili o jedno euro menej.

Celkový nákup bol o takmer 16 percent drahší na Slovensku.

Takéto jednoduché porovnávanie, ktorým si často pomáhajú politici, je však veľmi skreslené. Ponúka iba útržok z celkovej reality, hovorí iba o zopár konkrétnych výrobkoch v konkrétnom obchode.

V nákupnom košíku v Česku tvorili potraviny od tamojších výrobcov väčší podiel ako na Slovensku od tých slovenských.Zdieľať

Dôležitým faktorom pri našom nákupe bol napríklad fakt, že v Česku bola viac ako polovica zakúpených produktov v akcii. Išlo síce o malé akcie, zľava tvorila dve či tri české koruny, ak by sme však brali do úvahy ceny bez akcie, rozdiel v celkovej cene nákupu by bol desať a nie 16 percent.

Podobný vplyv majú aj iné okolnosti. Ako ukazuje porovnanie oficiálnych štatistík, reálny rozdiel medzi českými a slovenskými cenami sú štyri percentá.

To hovoria posledné dostupné dáta, ktoré pochádzajú z roku 2022. Vtedy dosiahli ceny v Česku 96 percent priemeru Európskej únie, tie slovenské dosahovali priemer.

V skutočnosti teda nejde až o taký veľký rozdiel.

Lepšie potravinárstvo, lepšie ceny

Vďaka čomu sú potraviny v Česku lacnejšie?

Jeden faktor bol viditeľný už pri našom nákupe. V nákupnom košíku v Česku tvorili potraviny od tamojších výrobcov väčší podiel ako na Slovensku od tých slovenských. V oboch prípadoch išlo pritom o privátne značky obchodného reťazca.

Viacero potravín pri slovenskom nákupe bolo vyrobených práve v Česku. Potvrdzuje to aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič, podľa ktorého najväčší import potravín na Slovensku prichádza práve z Česka.

„Vyššia dlhodobá podpora potravinárskych firiem je jedným zo zásadných dôvodov, prečo je v Česku nižšia cenová úroveň,“ vysvetľuje pre Postoj rozdiel v cenovkách.

Zásadný vplyv má aj modernejšia potravinárska výroba, ktorá je viac automatizovaná, vďaka čomu sú nižšie náklady na pracovnú silu.

Česko je okrem toho väčší trh, firmy majú teda vyššiu produkciu, čo znižuje náklady. „To, že česká domáca produkcia je lacnejšia a väčšia, zvyšuje konkurenciu na ich domácom trhu, čo má pozitívny vplyv aj na ceny zahraničných potravín predávaných v Česku,“ hovorí Krajčovič.

Životná úroveň Slovensko schudobnelo, rozdiel medzi nami a Čechmi je čoraz výraznejší

Kristína Votrubová

Rekordná inflácia však už postupne klesá, v budúcom roku by sa mal vrátiť rast platov.

S Krajčovičom sa zhoduje aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Okrem rozvinutejšieho potravinárskeho priemyslu, vyššej štátnej podpory však poukazuje aj na iné prírodné podmienky, ktoré vplývajú na výrobu potravín.

Vo videu, ktoré začiatkom roka zverejnil Fico, sedí za jedným stolom s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom a šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadeždou Machútovou.

Postupne im rozdáva úlohy, medzi ktorými je aj dozor nad obchodnými reťazcami, aby mali primerané zisky a ceny. Práve tie sú často označované za koreň problému.

Analýza cien základných potravín, ktorú pre vládu pravidelne vypracovávajú štátni analytici, však ukazuje niečo iné.

Podľa nej medzinárodné porovnanie maloobchodných cien naznačuje nezvyčajne vysokú cenu masla, vajec a syru eidam na Slovensku. „Zároveň, ceny mlieka a jogurtov mohli od leta klesnúť, ale zatiaľ sa tak nestalo,“ upozorňuje dokument.

Ziskovosť rástla najviac v poľnohospodárstve

Analytici sa však pozreli aj na rozloženie ziskov z predaja potravín. Ako konštatuje dokument, spotrebiteľské ceny rástli výraznejšie ako ceny vstupov v poľnohospodárstve, potravinárstve a obchode.

Analytici zároveň odhadujú, že drahšími vstupnými nákladmi a infláciou „je možné v prvej polovici roku 2023 vysvetliť len zhruba polovicu medziročnej potravinovej inflácie“.

Iba polovica zo zvýšenej ceny potravín bola teda daná vyššími cenami energií, vyššími platmi a podobne. Druhá polovica zvyšovala zisky jednotlivých segmentov od poľnohospodárov až po obchodné reťazce.

Ak by firmám rástol zisk rovnako rýchlo ako mzdy zamestnancom, potravinová inflácia by bola nižšia o viac ako deväť percentuálnych bodov.

Poľnohospodárom vzrástol pomer ziskov k výnosom v porovnaní s rokom 2021 o 60 percent a v porovnaní s rokom 2019 o vyše 200 percent.Zdieľať

Kto z tejto situácie benefitoval najviac? Neboli to obchodné reťazce, ako sa zvykne táto debata rámcovať, ale najmä poľnohospodári.

Tým vzrástol pomer ziskov k výnosom v porovnaní s rokom 2021 o 60 percent a v porovnaní s rokom 2019 o vyše 200 percent. V odvetví potravinárstva ako takom sa pomer ziskov k výnosom oproti roku 2021 nezmenil.

V maloobchode podľa analýzy zisk oproti roku 2021 mierne poklesol.

Odpustené odvody situáciu nevyriešia

Kľúč k riešeniu drahých potravín teda zrejme neleží v kontrole a obmedzovaní ziskov obchodných reťazcov.

Vláda by sa mala podľa odborníkov zamerať skôr na podporu poľnohospodárskeho a potravinárskeho priemyslu. Ako totiž upozorňuje Holéciová, potravinársky priemysel nemá v tomto roku funkčnú žiadnu schému štátnej pomoci.

V spomínanom videu však Fico ani jeho ministerskí kolegovia z ministerstva financií a ministerstva poľnohospodárstva o komplexnom riešení podpory potravinárskeho priemyslu nehovorili.

Vyriešili to predĺžením odpustenia odvodov pre zamestnávateľov v tomto sektore, to však problém s nedostatočnou podporou v porovnaní s inými štátmi nerieši.

Podľa analytika Martina Vlachynského z INESS-u by bolo pre ceny potravín najefektívnejšie rozšírenie konkurencie.

„Je však nešťastné zameriavať politiku na také partikularity, ako sú ceny potravín. V lepšom prípade vláda nič nedosiahne, v horšom prípade situáciu ešte výrazne zhorší,“ hovorí pre Postoj, pričom poukazuje na Maďarsko.

Tam prílišné zásahy zo strany štátu spôsobili obrovskú infláciu a nedostatok niektorých potravín.

Dôležitejšie ako samotné ceny je podľa Vlachynského to, či si ich ľudia môžu dovoliť. „Ak budeme mať zdravú silnú ekonomiku, potraviny budú dostupnejšie,“ konštatuje.

Aj tu za Českom zaostávame, keďže naše príjmy sú nižšie. Hovorí o tom aj to, akú časť zo svojho príjmu dávame na potraviny. V Česku je to 16,6 percenta, u nás 19 percent.