Životná úroveň Slovensko schudobnelo, rozdiel medzi nami a Čechmi je čoraz výraznejší

Slovenské supermarkety už od minulého roka zaznamenali zvýšený dopyt po vlastných značkách a postupne rozširujú ich ponuku. Čoraz viac ľudí namiesto značkových produktov siaha po lacnejších napodobneninách. Aj takto sa prejavuje prepad životnej úrovne, ktorý so sebou priniesla zvýšená inflácia.

Tá začala rásť už začiatkom roka 2021, naplno sa však rozbehla po vypuknutí vojny na Ukrajine. Vyvrcholila až v tomto roku vo februári, keď dosiahla 15,4 percenta. Podobné úrovne zdražovanie atakovalo za celú existenciu Slovenskej republiky iba raz, začiatkom roka 2000.

Okrem vysokých cien energií sa na inflácii najviac podieľali ceny potravín. Aj potravinová inflácia dosiahla svoj vrchol vo februári tohto roka na úrovni 29,1 percenta, čo je s veľkým náskokom najviac za celú históriu samostatnej republiky.

Platy ľuďom aj naďalej rástli, inflácia však bola taká veľká, že celý tento rast pohltila. V skutočnosti tak ľudia mali menej peňazí ako predtým. Za rovnaké výrobky si totiž hlavne pri potravinách výrazne priplatili. Ľudia tak síce žili rovnako ako predtým, zostalo im však menej peňazí.

V predchádzajúcich rokoch však platy na Slovensku každoročne výrazne rástli. „Dá sa preto povedať, že sme si v mzdách trochu ,nadrobili‘, s čím súvisí pocit bohatstva, respektíve zvyšujúcej sa životnej úrovne. Aktuálne zvýšená inflácia tak čiastočne koriguje predchádzajúce rasty,“ hovorí pre Postoj makroanalytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Vyčerpané úspory

Reálne príjmy sa však v najhoršom momente prepadli o takmer osem percent. V dôsledku klesajúcich príjmov sa znížila aj schopnosť vytvárania úspor. Miera úspor je momentálne hlboko pod dlhodobým priemerom, čo možno vnímať ako ukazovateľ poklesu životnej úrovne. Ľudia majú totiž menej disponibilných príjmov a musia teda obmedzovať spotrebu.

Uťahovanie opaskov jasne vidieť na vývoji maloobchodných tržieb. Slováci postupne vyčerpali úspory, ktoré získali počas pandémie, a od začiatku tohto roka už tržby obchodov klesali. Najhlbší prepad bol zaznamenaný v apríli, keď klesli o viac ako desať percent medziročne. 

„Zvýšená miera inflácie a nízka úroveň miery úspor, ktoré dokážu domácnosti generovať z disponibilných príjmov, naďalej nútia domácnosti k dôslednému zvažovaniu a obmedzeniu nákupov, a to najmä v oblastiach, ktoré nie sú pre bežný život nevyhnutné,“ hovorí Kočiš.

Inflácia rástla najviac v základných výdavkových skupinách ako potraviny a energie. Najvýraznejšie tak zasiahla ľudí s nízkymi príjmami, ktorí dávajú väčšiu časť príjmu na pokrytie týchto výdavkov.

Ak sa zároveň pozrieme na európske porovnanie, patríme ku krajinám, kde výdavky na potraviny majú najvyšší podiel na celkových výdavkoch.

Podľa posledných údajov, ktoré sú z roku 2021, výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje tvorili 19 percent z celkových výdavkov. V susednom Česku to bolo 16,6 percenta, v Nemecku necelých 12, v Rakúsku 11, v Španielsku o niečo viac ako 15 percent.

O rozdieloch v životnej úrovni sa viac dozvieme aj cez ukazovateľ aktuálnej individuálnej spotreby, ktorý hovorí o spotrebe domácností, ale berie do úvahy aj tovary a služby, ktoré za ne zaplatil štát. V minulom roku dosiahla individuálna spotreba na Slovensku 73 percent priemeru Európskej únie. To znamená, že priemerný Slovák zakúpil o takmer 30 percent tovarov a služieb menej ako priemerný Európan.

Česko nás predbehlo

Nižšie úrovne ako Slovensko dosiahlo už iba Maďarsko a Bulharsko. Naopak, najvyššie úrovne dosiahli Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Zaujímavé je, že v susednom Česku sú na tom výrazne lepšie ako my a Česi si môžu dovoliť 83 percent priemernej individuálnej spotreby Európskej únie. Ako upozorňuje Kočiš, ešte v roku 2012 sme dosahovali rovnaké úrovne ako Česko. Za desať rokov nás však Česi predbehli o desať percentuálnych bodov.

V roku 2022 sa už naplno prejavil rast inflácie, aj napriek tomu však naša individuálna spotreba v porovnaní s rokom 2021 mierne vzrástla. Je to dané hlavne tým, že v bohatých krajinách Európskej únie spotreba klesla. Tým klesol aj celkový priemer a úrovne chudobnejších krajín tak narástli.

Pri porovnávaní úrovne bohatstva jednotlivých štátov sa často používa aj ukazovateľ HDP na osobu. Aj v tomto rebríčku obsadzujeme v rámci Európskej únie posledné priečky. Horšie ako my sú na tom už iba Bulharsko a Grécko a Česko si aj tu počína omnoho lepšie ako my.

Analytici však upozorňujú, že tento údaj je skreslený pre metodológiu, ktorú používa Európsky štatistický úrad. Skutočná pozícia Slovenska je teda zrejme o niečo lepšia, stále však patríme k najchudobnejším v Únii.

Rast životnej úrovne Ako je to s naším dobiehaním Západu? Patríme naozaj medzi najchudobnejších v EÚ?

Kristína Votrubová

Pri pohľade na oficiálne údaje jasne vidieť, že sme v dobiehaní Západu spomalili.

Ako teda ukazujú čísla, Slováci za posledné dva roky zažili prepad životnej úrovne. Nebol dramatický, ale dostatočne silný na to, aby ho ľudia pocítili vo svojom každodennom živote. Najviac sa dotkol nízkopríjmových skupín, ktoré ho aj najhoršie zvládajú.

Dobrou správou je, že svitá na lepšie časy, a vidieť to už aj na posledných číslach o zdražovaní. Inflácia od februára neustále klesá a v auguste sa už dostala na jednociferné hodnoty. Potravinová inflácia sa stále drží nad desiatimi percentami. V Slovenskej sporiteľni však podľa Kočiša očakávajú, že už koncom tohto roka ju uvidíme padnúť na jednociferné úrovne.

V tomto roku by tak celková inflácia mala podľa ich prognóz dosiahnuť 11,2 percenta a v tom budúcom už iba šesť percent. „Zároveň predpokladáme, že v budúcom roku už uvidíme rast reálnych miezd, čo pozitívne ovplyvní mieru úspor z disponibilných príjmov a celková spotreba domácnosti sa takisto vráti k rastu,“ hovorí Kočiš.

Titulná fotografia: TASR/Jaroslav Novák