Diera na pracovnom trhu Krajniakove predčasné dôchodky spôsobili firmám problém. Nemá kto pracovať

Koncom roka zažila Sociálna poisťovňa nevídaný nápor. Na niektorých pobočkách sa tvorili rady postarších ľudí a v novembri poisťovňa dokonca musela rozšíriť úradné hodiny, aby dokázala vyhovieť všetkým klientom.

Absolútnu väčšinu z nich tvorili žiadatelia o priznanie starobného dôchodku. Nešlo pritom iba o ľudí, ktorí dovŕšili vek na odchod do dôchodku. Desaťtisíce pracujúcich sa rozhodlo ísť do penzie skôr.

Ako pre Postoj konkretizoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, iba od októbra do decembra 2023 prijala Sociálna poisťovňa takmer 33-tisíc žiadostí o predčasný dôchodok.

Veľkú časť z nich poisťovňa vyhodnotí až v priebehu prvých týždňov tohto roka, ale títo ľudia už odišli zo svojej práce.

K 33-tisíc žiadostiam treba pripočítať ďalšie tisíce ľudí, ktorí si žiadosť o predčasný dôchodok poslali skôr, a teda boli už posúdené počas roka 2023.

Celkovo Sociálna poisťovňa vlani priznala takmer 18-tisíc predčasných dôchodkov, čo je o skoro tretinu viac ako vlani.

K všetkým týmto ľuďom treba pripočítať aj ďalších 41-tisíc seniorov, ktorí odišli v priebehu minulého roka do riadneho dôchodku.

Odišla desatina zamestnancov

Spolu tak vytvorili obrovskú dieru na pracovnom trhu. Tú sa teraz firmy snažia zaplátať, ako vedia.

Najviac problémov majú zamestnávatelia v oblasti dopravy, poľnohospodárstva či potravinárstva.

V niektorých hydinárskych prevádzkach odišlo do predčasného dôchodku aj 10 percent zamestnancov. To je veľký problém, ako totiž uviedol riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár, „získať nových zamestnancov v mladšom veku do živočíšnej výroby je veľmi ťažké“.

Veľké problémy zaznamenali už na konci roka aj pekári. „Niektoré prevádzky pre nedostatok zamestnancov začali obmedzovať produkciu a prestali prijímať nové objednávky,“ skonštatoval predseda zväzu Milan Lapšanský.

Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej sa tento odliv starších zamestnancov deje naprieč všetkými sektormi.

„Viacerí slovenskí zamestnávatelia majú obrovské problémy, ktoré im spôsobil masívny odchod zamestnancov do predčasného starobného dôchodku v závere roka 2023,“ uviedla pre Postoj.

Celú situáciu spôsobili mimoriadne valorizácie dôchodkov, ktoré v tomto predvolebnom roku prebehli.

Penzie sa totiž zvyšovali dvakrát a v oboch prípadoch išlo o viac ako desaťpercentné navýšenie. V januári 2023 prebehla každoročná valorizácia, ktorá dosiahla 11,8 percenta. Pred letom poslanci v parlamente schválili ďalšiu – mimoriadnu – valorizáciu vo výške 10,6 percenta.

Okrem toho, vlani bolo možné prvýkrát využiť možnosť odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Sociálna poisťovňa takto priznala viac ako 11-tisíc predčasných dôchodkov.

Predčasných dôchodcov, ktorí sa do penzie dostali bežným spôsobom, bolo výrazne menej – iba necelých 6,5-tisíc.

K týmto číslam treba ešte pripočítať tisíce žiadostí z konca roka, ktoré ešte neboli vyhodnotené.

Možnosť odchodu po 40 odpracovaných rokoch, ktorú bývalý minister práce Milan Krajniak presadil do ústavy, je totiž výhodnejšia ako bežný odchod do predčasnej penzie.

V prvom rade tak do penzie môžu odísť aj ľudia, ktorým do riadneho odchodu chýba aj päť rokov. Zároveň táto možnosť prináša aj menšie krátenie penzie.

V prípade bežného predčasného dôchodku, o ktorý môže človek požiadať dva roky pred riadnym termínom odchodu do penzie, je krátenie vyššie a penzia sa znižuje o 0,5 percenta za každých 30 dní, ktoré chýbajú do riadneho odchodu.

Pri odchode do penzie po 40 odpracovaných rokoch ide len o 0,3 percenta.

Legislatíva je nastavená výhodne pre pracujúcich, ale trhu práce, ktorý už aj bez tejto možnosti bojoval s nedostatkom zamestnancov, táto situácia komplikuje normálne fungovanie.

Ochutnávka nového trendu

Nová možnosť odchodu do predčasného dôchodku tak iba urýchlila nástup trendu, s ktorým bude v neďalekej budúcnosti bojovať celé Slovensko.

Našu krajinu totiž čaká výrazné starnutie obyvateľstva, ktoré so sebou logicky prinesie aj čoraz menej pracovnej sily.

Tento trend postupne nastupuje. Kým v roku 2003 podiel neaktívneho obyvateľstva dosahoval 11,5 percenta, v roku 2021 to bolo už 17,4 percenta. Mladých ľudí, ktorí sa na trh práce ešte iba dostanú, zároveň ubúda.

Podľa najnovšej prognózy, ktorú publikoval Európsky štatistický úrad, by mala naša krajina takto do roku 2100 prísť o takmer milión obyvateľov.

A tak kým v tomto roku by malo Slovensko mať 5,52 milióna ľudí, začiatkom budúceho storočia už iba 4,55 milióna.

Zlom už možno nastal.

Vrchol počtu obyvateľov Slovensko dosiahlo vlani, prípadne ho dosiahne v tomto roku. V roku 2025 Eurostat už Slovensku predpovedá mierny pokles.

V nasledujúcich rokoch by mal byť úbytok obyvateľstva kontinuálny a proces by sa mal ustáliť okolo roku 2080. Pod hranicu piatich miliónov sa podľa prognózy dostaneme v roku 2065.

Tento vývoj spôsobí krajine vážne problémy a jedným z nich je nedostatok pracovnej sily. To so sebou prináša nižší ekonomický rast, ako to možno vidieť už v susednom Česku.

Naši susedia majú už niekoľko rokov najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii. V októbri dosiahla 3,5 percenta, nad piatimi percentami bola naposledy začiatkom roka 2017.

To by boli pozitívne správy, ale znamená to, že firmy majú problém obsadiť pracovné miesta.

Situácia je podľa niektorých ekonómov taká zlá, že má priamy vplyv na ekonomický rast. Čechom sa totiž ako jediným z Európskej únie stále nepodarilo vrátiť na predpandemickú úroveň rastu hospodárstva.

Čítajte tiež

Prečo v Česku protestujú masy ľudí Ekonomika chradne, krajinu nazývajú chorým mužom Európy

Kristína Votrubová

Reálne mzdy v Česku poklesli vlani o desať percent, kúpna sila Čechov sa tak vrátila o päť rokov dozadu.

Šanca pre dlhodobo nezamestnaných

Aktuálny výpadok pracovnej sily spôsobený masovými odchodmi na predčasný dôchodok zrejme ekonomický rast výraznejšie neovplyvní a prispeje skôr k rastu miezd.

Zamestnávatelia totiž budú musieť urputne bojovať o nového zamestnanca a tou najefektívnejšou zbraňou je práve výška ponúkaného platu.

Firmy môžu situáciu riešiť aj siahnutím po ľuďoch, ktorým by inak nedali šancu, pretože úplne nespĺňajú ich podmienky.

Najpravdepodobnejšie je zintenzívnenie dovozu pracovnej sily zo zahraničia. Už teraz pritom pracuje na Slovensku rekordný počet cudzincov.

Ako nedávno upozornil Inštitút finančnej politiky, v novembri ich u nás pracovalo viac ako stotisíc.

Premiér Robert Fico krátko po nástupe avizoval, že jeho vláda pripraví legislatívu, ktorá uľahčí zamestnávanie cudzincov.

To nie je jediné opatrenie, ktoré v súvislosti s dierou na trhu práce vláda pripravuje.

Minister práce Erik Tomáš označil situáciu v súvislosti s odchodmi do predčasného dôchodku za alarmujúcu. V decembri avizoval, že už existuje návrh, ktorý zmení existujúce podmienky.

„Chceli by sme spomínanú legislatívu predložiť v skrátenom legislatívnom konaní už na januárovej schôdzi parlamentu, keďže by mal tento problém pretrvávať aj v budúcom roku,“ povedal.

To zrejme zabezpečí, aby sa masový odliv starších zamestnancov nezopakoval.

Nedostatok pracovnej sily nás však skôr či neskôr opäť dobehne. Demografický vývoj totiž pár zmenami v zákonoch nezmeníme.