Opozičné protesty Prečo je v poriadku, ak Majerský stojí na tribúne so Šimečkom a Sulíkom

„Ak mám byť úprimný, škrípem zubami, keď vidím Milana Majerského vedľa toho Šimečku,“ povedal mi nedávno pri pive môj kamarát Ondrej.

Rozprávali sme sa akurát o protestoch opozície proti zníženiu sadzieb za niektoré trestné činy a rušeniu špeciálnej prokuratúry. Ondrej je kovaná „konzerva“, desia ho progresívne výstrednosti a v posledných voľbách dal po určitom váhaní hlas KDH. Ako voličovi kresťanských demokratov sa mu však príliš nepáči, že sa jeho predseda Milan Majerský ukazuje na tribúnach vedľa Michala Šimečku, šéfa Progresívneho Slovenska. „Ešte toho Sulíka by som prehryzol,“ dodáva Ondrej a zapíja svoje slová ďalším dúškom zlatého nápoja...

Law & Order

PS, KDH a SaS na tento štvrtok zvolali ďalšie verejné zhromaždenie. Pritom medzi konzervatívnymi voličmi sa nájdu viacerí takí, ktorí sú v podobných rozpakoch ako Ondrej, keď vidia kresťanských demokratov v spoločnosti liberálov a progresívnej ľavice.

No na vec sa dá pozrieť aj inak. Konzervatívna politika predsa nie je len o veľkých civilizačných či kultúrno-etických témach, ale aj o práve a poriadku. Bezpečnosť navonok (silná národná obrana) i dovnútra (tvrdý postup proti zločinu) sú doslova učebnicovou témou konzervatívnych politických strán.

Napríklad v Spojených štátoch amerických každý republikánsky politik z času na čas kritizuje mäkký prístup demokratov voči kriminalite vo veľkomestách, ktoré kontrolujú. Boj proti zločinu je tam silnou konzervatívnou témou, na ktorú voliči reagujú.

V Nemecku sa zase konzervatívna CSU pravidelne hrdí, že Bavorsko, kde táto strana vládne nepretržite od roku 1957, je z hľadiska kriminality najbezpečnejšou zo šestnástich spolkových krajín. A v susednom Poľsku sa dokonca najsilnejšia konzervatívna strana volá doslova „Právo a spravodlivosť“.

Na začiatku milénia sa aj u nás vtedajším podpredsedom KDH Vladimírovi Palkovi a Danielovi Lipšicovi darilo úspešne tematizovať bezpečnostné otázky. A aby to nebolo len o kresťanských demokratoch, dalo by sa konštatovať, že práve antikorupčné dôrazy v politike Igora Matoviča (napriek niektorým kontroverzným rozmerom jeho pôsobenia) politologicky radia lídra OĽaNO spolu s jeho otvorenosťou voči KÚ do konzervatívneho spektra.

Kto iný než konzervatívni politici by mal teda protestovať proti zmenám v trestnej politike štátu, pri ktorých hrozí, že povedú k menej efektívnemu stíhaniu trestnej činnosti?! A malo by skutočne konzervatívnym voličom prekážať, ak politici, ktorí ich zastupujú, dokážu pri tejto téme vytvoriť širšie spojenectvo naprieč politickým spektrom?!

Iste, konzervatívci a progresívci majú rôzne názory na to, či vôbec a ako niektoré skutky trestať (sloboda prejavu, drogy...). No na postihovaní korupcie či majetkových trestných činov je zrejme široká spoločenská zhoda, nech už ide o konzervatívcov, liberálov, národniarov, socialistov... všetkých.

V hre je viac ako len budúcnosť špeciálnej prokuratúry

Na tomto mieste je dôležité zdôrazniť jednu vec. Vládna koalícia sa prebiehajúcu debatu o trestnoprávnych novelách snaží zredukovať na postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Kým opozícia ako zmyslov zbavená zachraňuje Lipšica, my riešime s Ladislavom Kamenickým a Richardom Takáčom skutočný problém Slovenska – drahé potraviny,“ napísal včera na svojom Facebooku premiér Robert Fico.

No popri budúcnosti ÚŠP a jej šéfa je tu ďalší závažný problém v podobe novely trestných kódexov z dielne ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska. Ich „humanizácia“ sa má totiž udiať kombináciou zníženia trestných sadzieb, zvýšenia škodových súm, od ktorých sa majú odvíjať tresty a skrátenia premlčania trestných činov. Aký bude výsledok?

Bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko minulý týždeň v rozhovore pre Denník N povedal, že bol zhrozený, keď si prečítal tieto návrhy:

Ak má exriaditeľ NAKA pravdu, schyľuje sa tu k zmenám, ktoré môžu vážne ovplyvniť každodennú bezpečnostnú situáciu bežných občanov, no väčšine ľudí to dôjde až vtedy, keď bude neskoro. Navyše, ak v minulosti Slovensko na svoje územie lákalo výrobcov automobilových značiek, po týchto zmenách smerom k „humanizácii“ trestného práva možno začneme priťahovať medzinárodné zločinecké skupiny. Slovensko bude totiž pre ich činnosť predstavovať fakticky bezrizikové zázemie.

Ak si myslíte, že ide o strašenie, prečítajte si ešte raz poslednú a posmrtne zverejnenú reportáž Jána Kuciaka z februára 2018. Bola o pôsobení talianskej mafie na Slovensku.