Reakcia Ešte pár slov k prípadu Mariána Kučerku a jeho advokáta Martina Bezáka

Advokát odsúdeného policajta Kučerku a nový člen súdnej rady Martin Bezák namieta proti mojim vyjadreniam z Debaty v redakcii, kde som uviedol, že advokát Bezák je súčasťou skupiny advokátov (doslova som hovoril o „kaste“ či „klane“ advokátov), ktorí hrajú mediálne hry, z ktorých politicky profituje strana Smer, aj preto bol podľa môjho názoru pán Bezák odmenený tým, že ho vláda hneď po svojom vzniku nominovala do Súdnej rady.

 

Debata v redakcii Zmanipulované nahrávky dokazujú, že Fico útočil neférovo

Michal Magušin

Martin Hanus a Lukáš Kekelák diskutujú o kauze zmanipulovanej nahrávky, o nečakanom rozhodnutí Maroša Žilinku i o novom šéfovi polície.

Martin Bezák považuje moje vyjadrenia za zásah do svojich osobnostných práv.

Začnem najskôr tým, kde som v relácii pochybil. Na otázku moderátora Michala Magušina, či Bezák patrí medzi advokátov, ktorí hrajú s obvinenými klientmi mediálny hry, ktoré sú až na hrane zákona, som odpovedal nasledovne: „Takto sa nám to javilo, Lukáš by možno vedel k tomu povedať viac, že aj Martin Bezák hral spolu s pánom Kučerkom. Lebo ono je to tak, že advokát nemá povinnosť čokoľvek robiť, o čo ho požiada klient, oni sa majú hlavne /dohodnúť/ na spoločnej obhajobnej stratégii, ktorá by mala viesť k úspechu, ale ak súčasťou tej obhajobnej stratégie je, povedzme, páchanie ďalších trestných činov alebo zosmiešňovanie súdu, tak to už je morálny problém aj pri pohľade na toho samotného advokáta.“

Ako naznačuje použitie častice „povedzme“ a spojky „alebo“, inkriminovanú vetu som vyslovil všeobecne a alternatívne. Ale je pravdou, že mohol vzniknúť dojem, že advokáta Bezáka obviňujem, že so svojím klientom Kučerkom zvolil obhajobnú stratégiu, ktorej súčasťou je páchanie ďalších trestných činov. Keďže som v diskusii nekonkretizoval, čo mám presne na mysli vo vzťahu k advokátovi Bezákovi, za takto formulované slová a navodený dojem sa Martinovi Bezákovi ospravedlňujem.

Súčasne trvám na tom, že zvolenú obhajobnú stratégiu Bezáka, ktorou hájil práva svojho klienta Mariána Kučerku, nepovažujem za štandardnú a je možné ju hodnotiť aj ako znevažovanie súdu. Tento môj hodnotiaci úsudok sa opiera o rozsudky súdov v trestnej veci proti obžalovanému Mariánovi Kučerkovi, pričom súčasťou týchto rozsudkov boli aj výroky súdov, ktoré sa týkali spôsobu obhajoby pána Bezáka.

Najvyšší súd v senáte zloženom z predsedu Juraja Klimenta a členov Petra Hatalu a Petra Štifta vo svojom odvolacom rozsudku, ktorý sme si vyžiadali na základe infozákona a získali sme ho v anonymizovanej verzii (kde je Marián Kučerka označený ako Ing. O.), okrem iného konštatuje: „V tejto súvislosti Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že úlohou advokáta je v hraniciach daných profesionálnou deontológiou využívať všetky prostriedky na presadenie tézy, ktorú obhajuje, alebo v prípade, že ide o ‚nesprávnu vec‘, používať odkladacie manévre. Treba povedať, že odkladacími manévrami (i keď nešlo o ‚nesprávnu vec‘, práve naopak) obžalovaného Ing. O. a jeho obhajcu JUDr. Bezáka, PhD., sa vyznačovalo celé súdne konanie, pričom vyvrcholilo útekom obžalovaného Ing. O. do cudziny s cieľom, aby sa vyhol odvolaciemu konaniu. (...) Potom čo justičné orgány Bosny a Hercegoviny rozhodli o nevydaní obžalovaného Ing. O. na trestné stíhanie na územie Slovenskej republiky (obžalovaný ešte pred vydaním MZR požiadal o azyl) a predseda senátu vydal opatrenie o konaní proti ušlému zo 14. júla 2023, tento odkladací manéver obhajca JUDr. Bezák, PhD., tentokrát realizoval aj prostredníctvom vyššie uvedenej námietky, a to len za účelom zmarenia termínu verejného zasadnutia, ktorý predseda senátu určil ešte 9. mája 2023. Žiada sa už len doplniť, že obžalovaný Ing. O. prostredníctvom obhajcu JUDr. Bezáka, PhD., podal 19. augusta 2022 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v súvislosti s prideleným trestnej veci senátu 5T prostredníctvom elektronickej podateľne.“

Na inom mieste odvolací súd konštatuje, že „z vyššie popísaného konania obžalovaného Ing. O. jednoznačne vyplýva záver, že tento sa rôznymi spôsobmi snažil zmariť odvolacie konanie, ktoré podaním odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo 17. marca 2022, sp. zn. 7T/5/2021, sám inicioval. Podaním žiadosti o azyl obžalovaný Ing. O. len potvrdil svoj úmysel trvalo sa vyhnúť trestnému stíhaniu na území Slovenskej republiky, pričom rôznymi podaniami, či už sám, alebo prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Bezáka, PhD., konajúci odvolací súd zavádzal účelovými tvrdeniami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, ktorý mu údajne mal brániť v jeho účasti na verejnom zasadnutí“.

Najvyšší súd tiež vo svojom rozsudku uvádza: „Po tom, čo predseda senátu opatrením zo 14. júla 2023 rozhodol, že odvolacie konanie proti obžalovanému Ing. O. sa vykoná ako proti ušlému, bolo toto opatrenie spolu s termínom a predvolaním vyvesené na tabuli súdnych oznamov a oznámené na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predvolanie obhajcom bolo doručené prostredníctvom mailu cez ÚPVS 14. júla 2023 a obhajcovi JUDr. Bezákovi, PhD., aj prostredníctvom splnomocneného advokáta JUDr. Petra Škriečku v rámci nazretia do spisu 19. júla 2023 (úradný záznam z 19. júla 2023, zv. 14., č. l. 4431 až 4432), pričom splnomocnený advokát predvolanie odmietol prevziať napriek tomu, že sa oboznámil a si vyhotovil aj kópiu listu č. 4399 o predvolaní na verejné zasadnutie. Predvolanie na verejné zasadnutie bolo obidvom obhajcom doručované 19. júla 2023 aj prostredníctvom asistenta predsedu senátu a zapisovateľky do sídiel ich kancelárií. Vzhľadom na to, že obhajcovia si nesplnili svoju povinnosť podľa ustanovenia § 1 ods. 3 a § 39 Advokátskeho poriadku, k doručeniu predvolania nedošlo (úradné záznamy s dokumentáciou z 19. júla 2023, zv. 14, č. l. 4441 až 4448). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že obhajcovia boli na termín verejného zasadnutia v zákonom stanovenej lehote predvolaní.“

Navyše, advokát Bezák opakovane namietal proti zaujatosti predsedu senátu aj napriek tomu, že sa súd s jeho námietkou vyrovnal a zamietol ju, takže aj toto neustále spochybňovanie súdu zo strany advokáta už bolo súčasťou mediálnych hier, o ktorých som hovoril v relácii.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj ďalšie skutočnosti.

Začiatkom tohto roka sťažnostný senát Najvyššieho súdu SR v senáte zloženom z predsedníčky Jany Kostolanskej a sudcov Petra Kaňu a Jozefa Šutku potvrdil poriadkovú pokutu vo výške tisíc eur, ktorú udelil Mariánovi Kučerkovi predseda senátu Najvyššieho súdu.

Tento senát v závere svojho rozhodnutia, ktoré sme si vyžiadali na základe infozákona, formuluje smerom k spôsobu obhajoby pána Bezáka nasledovné slová: „Sťažnostný senát napokon, neprehliadajúc ani obsah a formu odôvodnenia sťažnosti obžalovaného formulovanej jeho obhajcom, bez spochybnenia práva procesnej obrany obžalovaného proti rozhodnutiam a postupom súdu, však s dôrazom upozorňuje, že aj verbalizácia námietok v písomnom prejave spôsobom (formou) a obsahom znevažujúca až urážlivá, adresne smerovaná k súdu, resp. ku konkrétnemu sudcovi, môže byť spôsobilá v konkrétnom kontexte založiť dôvod aj na opakované ukladanie poriadkovej pokuty v trestnom konaní. Vo vzťahu k advokátovi, ktorý v odvolaní proti súdnemu rozhodnutiu uvedie vo vzťahu k osobe konajúceho sudcu neprimerané hodnotiace úsudky, spochybňujúce správnosť postupu konajúceho sudcu neprimerane útočiacim spôsobom na osobu sudcu, ktorým dochádza k porušeniu zásad slušného, úctivého a zdvorilého vystupovania advokáta voči súdom a iným úradom, môže taký prejav zakladať aj disciplinárnu zodpovednosť za disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pretože takýmto konaním možno porušiť povinnosti mu uložené v § 18 ods. 3 uvedeného zákona. Napokon pozornosť je namieste upriamiť aj na skutkovú podstatu trestného činu pohŕdania súdom upravenú v § 343 Trestného zákona.“

Začiatkom tohto roka Najvyšší súd v senáte zloženom z predsedu Pavla Farkaša, Martiny Zeleňákovej a Dušana Krč-Šeberu jednomyseľne potvrdil uloženie poriadkovej pokuty vo výške 200 eur obhajcovi Bezákovi z dôvodu, že si nesplnil zákonnú povinnosť a na výzvu súdu v zmysle ustanovení Trestného poriadku nepreukázal kolíziu súdom udávaných termínov s jeho súkromnými, respektíve pracovnými aktivitami.

Uvedené skutočnosti v odvolacom rozsudku Najvyššieho súdu ma preto viedli k názoru, že v prípade pána Bezáka nešlo o štandardnú obhajobu klienta.

Keďže Najvyšší súd vo svojom rozsudku konštatuje, že odkladacie manévre, ktoré v rámci obhajobnej stratégie použil (nie na „nesprávnu vec“, práve naopak), vyvrcholili útekom obžalovaného do cudziny s cieľom, aby sa vyhol odvolaciemu konaniu, a teda výkonu spravodlivosti, považujem subjektívne hodnotenia o mediálnych hrách na hrane zákona za prípustné. A rovnako si myslím, že sú aj v súlade s garantovanou slobodou prejavu v rámci jej zákonných limitov.

Uverejňujeme stanovisko Martina Bezáka k výrokom šéfredaktora denníka Postoj Martina Hanusa:

Považujem za potrebné vyjadriť sa k výrokom šéfredaktora denníka Postoj Martina Hanusa, ktoré odzneli na moju adresu v relácii Debata v redakcii uverejnenej na spravodajskom webovom portáli postoj.sk dňa 17.11.2023, a to najmä k výrokom, na ktorých zotrval aj vo vyššie uvedenom článku.

V predmetnom článku šéfredaktor denníka Postoj zotrval na tom, že spôsob, akým som obhajoval môjho klienta Mariána Kučerku nebol štandardný a možno ho hodnotiť aj ako znevažovanie súdu. Tento svoj hodnotiaci úsudok založil na konštatovaniach, ktoré senát Najvyššieho súdu SR uviedol vo svojom odvolacom rozsudku, podľa ktorých som sa mal dopúšťať „odkladacích manévrov“, aby som zmaril nariadené verejné zasadnutie, a to tým, že som podal námietku zaujatosti voči sudcovi Jurajovi Klimentovi a trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, a že môj klient, aj prostredníctvom mňa ako obhajcu, zavádzal odvolací súd účelovými tvrdeniami o jeho zdravotnom stave.

Predovšetkým považujem za potrebné uviesť, že podanie námietky zaujatosti voči sudcovi je výkonnom práva, ktoré priznáva každému obvinenému Trestný poriadok. Podanie trestného oznámenia je nielen právom, ale dokonca zákonnou povinnosťou každej osoby, ktorá sa dozvedala o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin. Rovnako aj každé podanie nášho klienta, ktoré sa týkalo jeho zdravotného stavu, či už bolo realizované priamo ním, alebo jeho obhajcami, bolo vždy podložené lekárskou správou ošetrujúceho lekára. Ani jeden z týchto úkonov preto nemožno hodnotiť ako neštandardnú obhajobu obvineného v trestnom konaní a už vôbec nie ako znevažovanie súdu.

Šéfredaktor denníka Postoj ďalej poukazuje na konštatovanie, ktoré uviedol sťažnostný senát Najvyššieho súdu SR v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť môjho klienta voči poriadkovej pokute uloženej v predmetnom odvolacom konaní, že určitý typ neprimeraných hodnotiacich úsudkov vyslovených advokátom v sťažnosti na adresu konkrétneho sudcu môže zakladať disciplinárnu alebo dokonca trestnú zodpovednosť advokáta za pohŕdanie súdom.

V predmetnom uznesení však neboli konkretizované žiadne také moje výroky, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako znevažovanie sudcu alebo pohŕdanie súdom. Nemám tiež vedomosť o tom, že by sa ktorýkoľvek sudca alebo iná osoba ohľadne takýchto výrokov obrátili s podnetom na moje disciplinárne stíhanie na Slovenskú advokátsku komoru. Takéto vyjadrovanie sudcov sťažnostného senátu Najvyššieho súdu SR som vyhodnotil ako zastrašovanie advokáta pre výkon jeho povolania a plnenie zákonných povinností obhajcu, a preto som o ňom dňa 30.05.2023 informoval Slovenskú advokátsku komoru podaním, ktoré bolo doplnením podania, ktorým som Slovenskú advokátsku komoru dňa 22.02.2023 informoval o tom, že obdobným spôsobom sa ku mne správal sudca Juraj Kliment, keď sa mi vyhrážal poriadkovou pokutou len pre to, že som v médiách poukazoval na nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2021, č. k. II. ÚS 300/2021-53, v ktorom bolo konštatované, že tento sudca nie je vo veci môjho klienta zákonným sudcom, a preto o nej nemôže rozhodovať. Na základe týchto mojich podaní sa Slovenská advokátska komora listami zo dňa 03.03.2023 a 09.06.2023 obrátila na predsedu Najvyššieho súdu SR, a požiadala ho, aby preskúmal možné protiprávne konanie sudcov Najvyššieho súdu SR. Predseda Najvyššieho súdu SR listom zo dňa 19.06.2023, číslo KP 61/2023, informoval predsedu Slovenskej advokátskej komory, že na základe predmetných listov vykonal pohovor so sudcami Jurajom Klimentom, Petrom Štiftom a Petrom Hatalom, ktorý považuje za postačujúci ako riešenie vzniknutej situácie.

Uvedené informácie šéfredaktor denníka Postoj vo svojom článku neuviedol napriek tomu, že majú zásadný vplyv na to, akým spôsobom možno hodnotiť moju obhajobu a tiež postup súdov v predmetnej trestnej veci.

Šéfredaktor denníka Postoj tiež zotrval na svojom výroku o tom, že som mal hrať „mediálne hry“, a to najmä z dôvodu, že z rozsudku vydaného v odvolacom konaní vyplynulo, že som opakovane namietal zaujatosť sudcu Juraja Klimenta, a to napriek tomu, že o nej už bolo súdom rozhodnuté. Predovšetkým je potrebné uviesť, že o tom, že Juraj Kliment nie je vo veci môjho klienta zákonným sudcom, bolo právoplatne rozhodnuté Ústavným súdom SR v už zmienenom náleze II. ÚS 300/2021, ktorý Najvyšší súd SR nerešpektoval a ktorého existenciu niektoré médiá do dnešného dňa ostentatívne ignorujú. Zároveň je potrebné doplniť, že pokiaľ som v mene klienta opakovane namietal zaujatosť sudcu Juraja Klimenta, tak vždy z iných dôvodov, ktoré postupne vychádzali najavo a ktoré som aj vecne zdôvodnil. O týchto mojich opakovaných námietkach senát predsedu Juraja Klimenta vôbec nekonal. Aj tu je opäť potrebné pripomenúť, že uplatnenie námietky zaujatosti je právom obvineného. Nie je preto vôbec zrejmé, na základe čoho šéfredaktor denníka Postoj označil realizáciu tohto práva za uvedených okolností ako „mediálnu hru“.

Záverom uvádzam, že sa ohradzujem voči výrokom šéfredaktora denníka Postoj o tom, že som bol odmenený funkciou člena Súdnej rady SR za to, že hrám mediálne hry, z ktorých politicky profituje strana Smer, resp. za to, že som tejto strane poskytoval pomoc v kauzách týkajúcich sa jej predstaviteľov. Týmto výrokom sa šéfredaktor denníka Postoj vo vyššie uvedenom článku vôbec nevenoval, neobjasnil, na základe čoho k takýmto hodnotiacim úsudkom dospel. Z tohto dôvodu len vo všeobecnosti uvádzam, že v súvislosti s trestnou vecou Mariána Kučerku som vždy pristupoval k médiám zdržanlivo, a ak som sa k tejto veci verejne vyjadroval, vždy výlučne v rámci odpovede na otázky pokladané alebo zasielané médiami, alebo v rámci sprostredkovania stanoviska klienta. Nikdy som sa nezúčastňoval žiadnych diskusií ani rozhovorov na túto tému v médiách, a to napriek tomu, že som dostal viacero ponúk túto tému takýmto spôsobom verejne komunikovať. Nikdy som nespolupracoval so žiadnou politickou stranou, a to ani v rámci svojej profesie, ani iným spôsobom. Nezúčastňoval som sa žiadnych tlačových konferencií, na ktorých by som prezentoval svoje postoje k trestnej veci Mariána Kučerku, alebo k trestným veciam týkajúcim sa politických strán alebo ich predstaviteľov, a ani som sa nijakým spôsobom nepodieľal na príprave takýchto tlačových konferencií. V trestných veciach všetkých mojich klientov prísne dbám na neverejnosť prípravného konania a snažím sa, aby aj po tom, ako sa tieto veci dostanú do štádia súdneho konania, neboli predmetom mediálneho záujmu viac, než je nevyhnutné, pretože to obhajobe vždy škodí.