Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
30. november 2023

Posunutý začiatok vyučovania

V puberte sa mení biorytmus, no naše školy práve vtedy zavádzajú nulté hodiny

Neskorší začiatok vyučovania by vyriešil situáciu mnohým rodičom. No najviac by prospel tínedžerom, ktorí podľa vedcov prechádzajú zásadnou zmenou.

V puberte sa mení biorytmus, no naše školy práve vtedy zavádzajú nulté hodiny

Foto: Wallpaper flare

Vedecká obec sa dnes zhoduje, že deti v puberte potrebujú osem až desať hodín spánku. „Deti sú predovšetkým ranné typy, už veľmi skoro ráno sú aktívne. V puberte však dochádza k posunu smerom k nočným typom,“ hovorí pre nemecký rozhlas Alfred Wiater, pediater a hlavný referent Nemeckej spoločnosti pre výskum spánku a spánkovú medicínu.

Podľa Wiatera by mali mať tínedžeri možnosť pospať si ráno dlhšie, pretože biologická zmena z ranných na nočné typy, ktorou v puberte prechádzajú, spôsobuje, že sú viac výkonní v popoludňajších hodinách a večer.

Problém však nastane, keď mnohí žiaci musia vstávať aj pred šiestou hodinou ráno, aby stihli začiatok vyučovania. Mnohé školy, a to práve stredné, zavádzajú pre nedostatok učiteľov či priestorov nulté hodiny. Na slovenských stredných školách sa bežne stretnete s fenoménom, že tínedžeri majú tri či štyri nulté hodiny týždenne.

Učitelia sa potom sťažujú na apatické deti, ktoré ležia prvé hodiny s hlavou na lavici. Problém však nie je slabá disciplína či zlý denný režim pubertiakov. Je za tým vedecky preukázaná zmena, ktorou v tomto veku prechádzajú, hoci náš systém ju neberie do úvahy.

Preťaženie v tomto veku spolu s nedostatkom spánku môže viesť podľa odborníkov k zvýšenému riziku depresie i k ochoreniam srdcovo-cievneho systému.

Nemecká spoločnosť pre výskum spánku a spánkovú medicínu už dlhodobo apeluje, aby nemecké školy celoplošne zaviedli neskorší začiatok vyučovania na deviatu hodinu. „Dáta, ktoré máme k dispozícii, sú jednoznačné. Dajú sa aj medzinárodne porovnať. Aby sme vyvodili dôsledky, vieme už v podstate to, čo musíme vedieť,“ hovorí pediater Alfred Wiater.

Napriek tomu sa v Nemecku až na súkromné školy ďalej pokračuje v systéme, že vyučovanie sa začína už o 7.30.

Problém totiž je, že chýbajú jasné dôkazy, aký vplyv by mal posun vyučovania na samotné výsledky a výkon žiakov. Po analýze 27 rôznych štúdií k téme posunu vyučovania sa zistilo, že sa z nich nedajú vyvodiť v tomto smere žiadne jednoznačné výsledky k samotným známkam.

Známky sa nezhoršili a deti dlhšie spali

Štúdie k posunu začiatku vyučovania prišli totiž k rozporuplným záverom. Zajedno boli len v tom, že pri posune začiatku školy tínedžeri spali v priemere dlhšie.

Kritici neskoršieho začiatku vyučovania tvrdia, že dlhšie vyučovanie v popoludňajších hodinách by ubralo deťom z voľného času, keď by sa mohli venovať športu, krúžkom a pohybu na vzduchu.

Inzercia

Na druhej strane dnes už mnoho rodín býva ďalej od školy v prímestských satelitoch alebo v prípade stredných škôl je už bežné, že žiaci dochádzajú aj desiatky kilometrov z vidieka do miest a v zimnom čase idú do školy i zo školy potme.

Plus rastie skupina rodičov, ktorí začínajú v práci o deviatej hodine, odloženie začiatku vyučovania by tak mnohým rodinám vyriešilo ranné stresy a všetci by sa pokojne mohli stretnúť pri raňajkách.

Hoci štúdie jednoznačne nepotvrdzujú vplyv neskoršieho začiatku školy na výkon a známky žiakov, výskum biologických biorytmov podporuje tézu, aby sa o odložení prvej hodiny začalo vážne uvažovať. Spánkový rytmus tínedžerov nie je podľa odborníkov uspôsobený na skoré vstávanie. Naopak, je im oveľa prirodzenejšie posúvať večer hodinu odchodu do postele na neskôr, a tak im pri skorom vstávaní potom chýba dostatočný čas na dobrý oddych.

Väčšia aktivita žiakov a kvalitnejší spánok

Chronobiológovia z Mníchova využili pilotný projekt v blízkosti Aachenu na rozsiahlu štúdiu s prekvapivým záverom. Spánok aj študijné výsledky sa žiakom zlepšili, keď sa vyučovanie posunulo na neskôr.

Štúdiu zverejnili v odbornom časopise Sleep. Ako vzorka slúžili žiaci gymnázia, ktoré prešlo na takzvaný daltonský spôsob vyučovania, podľa ktorého vyučovanie nielen posunuli, ale od vyšších ročníkov umožnili žiakom flexibilný model, v ktorom si každý žiak mohol samostatne zvoliť, v akom časovom okne začne vyučovanie.

Autori štúdie vybavili polovicu žiakov zariadeniami, ktoré mapovali úroveň ich aktivity, a zároveň žiaci vypĺňali spánkový protokol.

Vyšlo im, že takmer všetci žiaci z posunu vyučovania profitovali, a to bez ohľadu na pohlavie alebo ročník. Neposudzovali však samotné známky, len aktivitu a spánok žiakov. „Už to by bolo dosť, keby deti viac spali a mali nezmenené známky,“ hovorí pre nemecký rozhlas doktorka Eva Winnebeck z výskumného tímu.

Žiaci tak minimálne po posunutí vyučovania nedostali horšie známky a dlhšie i kvalitnejšie spali.

Mení sa pracovný režim v mnohých typoch profesií, o fungovaní biorytmov človeka vie veda čoraz viac. Zopár súkromných škôl už aj u nás prešlo na posunuté vyučovanie, aj keď pradoxne väčšinou len na prvom stupni, keď deťom skoré vstávanie robí najmenší problém.

Koncept nultých hodín slovenské školy zavádzajú, naopak, primárne na druhom stupni či na strednej škole. Pritom by stačilo počúvať, čo k tomu hovorí moderná veda.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.