Dobroslav Trnka Keď sa generálny prokurátor spolčí s mafiou

Dobroslav Trnka mal dobré predpoklady stať sa solídnym generálnym prokurátorom. Mužom, ktorý nebude diaľkovým ovládačom skorumpovaných politikov, oligarchov alebo organizovaného zločinu.

Vzišiel z vojenskej prokuratúry, ktorá bola už z povahy prípadov, ktoré riešila, bokom od parlamentu, biznisu a mafie. Nevytvoril si tak toxické väzby, nemal žiadne kauzy, bol prakticky nepopísaný list.

To bolo aj jeho najväčšou výhodou. V porovnaní s konkurenciou z generálnej prokuratúry mal možno menšiu erudíciu, respektíve skúsenosť so zložitými spismi – hlavne korupčnej alebo ekonomickej povahy.

Ale mal súčasne oveľa lepšiu povesť, ako mal jeho protikandidát, nominant HZDS (Bernát). Mimochodom, prokurátor, ktorého paradoxne podporila aj SDKÚ. Trnku navrhol v tom čase nezávislý poslanec Ivan Šimko.

Uvoľnený a žoviálny

Hoci išlo o tajné hlasovanie, predpokladá sa, že do funkcie generálneho prokurátora ho zvolila pestrá zmes poslancov z klubov KDH, SMK, ANO a Smeru. Napriek tomu nič nenasvedčovalo, že zíde z cesty.

V prvom rozhovore, ktorý som s ním robil pre týždenník Domino fórum, pôsobil uvoľnene a žoviálne. Žiadna veľká voda, naopak: bezprostredný chlapík, ktorý chápal, do čoho ide a aká je jeho zodpovednosť.

Dlho mu to však nevydržalo: pár mesiacov po svojom zvolení prepustil z väzby za zvláštnych okolností veľkopodnikateľa Jozefa Majského, podozrivého z tunelovania nebankových subjektov.

Trnka to nikdy presvedčivo nevysvetlil. Časom pribúdali aj ďalšie pochybnosti, že ide po ruke bohatým a vplyvným – od privatizérov (Poór) cez vysokopostavených politikov (Rusko) až po konkrétne strany (Smer).

Kupčenie s hlasmi

Druhýkrát sa už Trnka generálnym prokurátorom nestal, hoci mal v rukách veľmi dobré karty. Oficiálne ho síce navrhol dezorientovaný Dzurindov poslanec (Janiš), kľúčová však bola jednoznačná podpora Smeru.

Trnkovi chýbal k zvoleniu jeden hlas. Väčšinu nakoniec získal – v opakovanej voľbe – Jozef Čentéš. Toho však vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať, takže šéfom prokuratúry sa stal Jaromír Čižnár.

Neskôr vyšlo najavo, že s hlasmi pre Trnku sa mohlo obchodovať. Vyplýva to z nahrávky jeho rozhovoru s mafiánom Marianom Kočnerom. Ten tvrdil, že spolu s oligarchom Jaroslavom Haščákom sa zložili po milióne eur (Haščák hneď po zverejnení nahrávky odmietol, že by sa bol na niečom takom zúčastnil).

Kočner tiež Trnkovi vyčítal, že údajne vydieral známeho finančníka nahrávkami z kauzy Gorila. Haščák aj Trnka to popreli, najhoršie však vyšiel z celej kauzy práve bývalý generálny prokurátor.

Vydedenec a stroskotanec

Jeho predchádzajúce kontroverzné rozhodnutia sa vnímali tak, že sa chce revanšovať tým, ktorí ho prvýkrát zvolili. V tomto prípade však išlo o vážne podozrenia z korupcie a kontaktov s mimoriadne toxickou osobou.

O jeho vzťahu s Kočnerom sa v kuloároch hovorilo roky – aj vďaka tomu, že mu vyšiel v ústrety v kauze Glance House. Nahrávka, na ktorej mafián nedôstojne kričí na prokurátora, však prekonala všetky očakávania.

Z Trnku sa stal vydedenec a stroskotanec, čo som zažil aj pri poslednom osobnom stretnutí na jar 2019. Z kedysi vplyvného muža zostal iba tieň – fyzicky aj mentálne. Začali ho stíhať, pozastavili mu funkciu prokurátora.

Dobroslav Trnka sa potenciálnemu trestu vyhol. Po tom, čo podľahol rakovine, budú trestné stíhania voči nemu zastavené. Jeho príbeh je smutnou a poučnou ilustráciou, kam to až môže zájsť, keď sa generálny prokurátor spolčí s mafiou.