Atómová elektráreň Mochovce Ako zamáva spustenie tretieho bloku cenami energií

Projekt jadrovej elektrárne v Mochovciach vznikol koncom 70. rokov, ešte pred trpkým prebudením zo sna o mierovom atóme, ktorým sa stala havária v Černobyli. Štyri nové bloky mali posilniť československú energetickú bezpečnosť a priniesť krajine tisíce gigawatthodín elektriny navyše.

Výstavba sa začala v roku 1982, neskôr bola zastavená, následne v okresanom formáte vzkriesená, až bola v roku 2008 naplno obnovená.

Minulý týždeň, teda štyridsať rokov od položenia základného kameňa, získala elektráreň povolenie na spustenie tretieho bloku. Po neustálom navyšovaní rozpočtu a viac ako desaťročnom odkladaní sa tak Slováci dočkajú sprevádzkovania najdrahšej stavby v histórii samostatného Slovenska.

Spustenie nie je dobrou správou iba z hľadiska vyšších výnosov z elektriny, ale aj z hľadiska dosahov na bežných ľudí. Elektrina bude zrejme lacnejšia a jednoznačne čistejšia. 

O krok bližšie k lacnejšej elektrine

Vďaka tomuto rozhodnutiu sa totiž stalo reálnejšie uskutočnenie memoranda, ktoré ešte v zime predstavila vláda spolu s akcionármi Slovenských elektrární.

Toto memorandum má zabezpečiť fixáciu cien elektriny na nasledujúce dva roky, vďaka čomu by sa domácnosti vyhli skokovému zvyšovaniu cien. Elektrina totiž na trhoch v poslednom roku výrazne stúpla, a kým ešte vlani sa predávala za 80 eur za megawatthodinu, toto leto už cena presiahla hranicu 500 eur. Ak by sa memorandum nepodarilo uviesť do praxe, ÚRSO predpokladá, že regulovaná cena by sa musela zvýšiť o viac ako sto percent.

Dohoda síce bola uzatvorená ešte v zime, no do dnešného dňa neexistuje zmluva alebo iný právne záväzný dokument, ktorý by fixáciu cien zaručil. Dôvodom sú hneď dve veci. Tou prvou bolo podmienenie fixácie spustením tretieho bloku. Slovenské elektrárne totiž už produkciu budúceho roka dávno predali, elektrina s fixovanými cenami preto musela pochádzať z dodatočného zdroja.

Keďže spustenie tretieho bloku nebolo isté, táto produkcia ešte nebola predaná a je teda k dispozícii. Schválenie štartu prevádzky nového bloku tak posunulo realizáciu memoranda o krok vpred. Podľa odborníkov je však otázne, či táto kapacita bude postačovať na pokrytie elektrickej spotreby domácností a ďalších zraniteľných odberateľov.

Aj napriek spusteniu tretieho bloku však stále nie je celkom isté, či sa fixácia cien pre domácnosti podarí. Návrh zmluvy je totiž aktuálne v Bruseli, kde ju musia schváliť európske úrady. Ako sa pre Postoj nedávno vyjadril odborník na energetiku Karel Hirman, v rámci aktuálnej komplikovanej situácie sa očakáva, že Komisia zmluvu povolí, celý systém je však podľa neho právne pochybný. Elektrinu od Slovenských elektrární by mal totiž dodávateľom sprostredkovávať SPP, pričom táto firma je sama jedným z nich. Toto môže byť zásadný problém, pretože SPP nebol vybratý tendrom na základe jasných kritérií a to, že ide o spoločnosť vlastnenú štátom, nemusí stačiť ako relevantný argument.

Čo potrebujeme, to si vyrobíme

Na Slovensku sa vyrobilo v minulom roku 27,73 terawatthodiny elektriny, pričom najväčší podiel na výrobe mali práve jadrové elektrárne. V roku 2020 vyrobili 29 terawatthodín, celková spotreba dosiahla podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy 29,32 terawatthodiny. Na to, aby sme boli sebestační, nám tak chýbalo 320 gigawatthodín, ktoré sme museli doviezť z okolitých krajín.

Tretí blok Mochoviec by však mal ročne vyrobiť 3 800 gigawatthodín, čím by sme sa mali stať sebestačnými. Bude to však závisieť aj od vývoja spotreby, ktorá má v dôsledku odklonu od fosílnych palív tendenciu stúpať. Okrem toho, rok 2020 bol rokom, keď prepukla pandémia koronavírusu, boli zavedené lockdowny a tie znížili spotrebu energií. V roku 2019 bol rozdiel medzi výrobou a spotrebou vyšší a dosiahol podľa údajov SEPS-u až 1 700 gigawatthodín.

V každom prípade sa v roku 2024 plánuje spustenie štvrtého bloku Mochoviec, čo prinesie ďalších 3 800 gigawatthodín navyše. V najbližších rokoch tak bude Slovensko určite v rámci spotreby elektrickej energie sebestačné.

Spustením ďalších dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach sa ďalej zvyšuje podiel jadra na pôvode našej elektriny. Podľa Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, známejšieho viac pod skratkou OKTE, sa z jadra v minulom roku vyrobila viac ako polovica elektriny na Slovensku. S veľkým odstupom nasledovala elektrina z vodných elektrární a z plynného paliva.

Vďaka rozširovaniu Mochoviec sa zvýši aj ekologickosť našej elektriny, keďže sa pri jej výrobe z jadra do ovzdušia neuvoľňuje CO2. 

Kontroverzná výstavba

S výstavbou nových blokov však boli spojené rôzne kontroverzie, ktoré viedli k pochybnostiam o bezpečnosti celej stavby. Postupne sa vynárali informácie o nekvalitne vykonanej práci, zlých zvaroch a materiáloch, necertifikovaných stavebných firmách a podobne.

Následkom toho museli byť jednotlivé časti prerábané či dokonca vymieňané, čo viedlo k predĺženiu celého projektu. O týchto problémoch podrobne hovorila predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková aj v rozhovore pre Postoj.

Jedným z dôvodov tohto stavu má byť aj to, že taliansky Enel, ktorý mal na starosti realizáciu projektu, nemal skúsenosti s týmto typom elektrární. To viedlo k chybným manažérskym rozhodnutiam, problémy však boli aj s dodávateľmi.

Chyby sa často prejavili až pri skúškach systémov, čo robilo rekonštrukcie náročnejšími, ako aj nákladnejšími. Náklady na výstavbu sa tak z pôvodných 2,8 miliardy eur dostali na 6,2 miliardy.

K časovému posunu prispelo aj to, že po havárii v japonskej Fukušime sa sprísnili normy ochrany proti zemetraseniam a nové bloky museli byť dodatočne posilnené.

Najnotorickejším odporcom nových Mochoviec sa stala rakúska mimovládna organizácia Global 2000, ktorá roky žiadala jej ukončenie. Po tom, čo Úrad jadrového dozoru vlani vydal rozhodnutie o povolení uvedenia do komerčnej prevádzky, sa organizácia odvolala, čo celý proces opäť predĺžilo.

Úrad jadrového dozoru však pochybnosti o bezpečnosti odmieta s tým, že nikdy by nepovolil elektráreň, ktorá by nebola bezpečná. Ako ešte v roku 2018 pre portál venergetike.sk povedala riaditeľka kancelárie Úradu jadrového dozoru Miriam Vachová, úrad mal na stavbe po celý čas piatich lokalitných inšpektorov a šiestich externistov z českej spoločnosti TESS. Ďalších 50 inšpektorov dochádzalo podľa potreby. 

Taktiež sa objavili podozrenia z predraženia a na stavbe z tohto dôvodu niekoľkokrát zasahovala polícia či dokonca NAKA.

Jedenásť rokov po pôvodnom termíne však nakoniec tretí blok Mochoviec dostal definitívne povolenie a začiatkom septembra sa doň začne zavážať palivo. Nábeh bude postupný, očakáva sa, že skúšobné obdobie bude trvať okolo 18 mesiacov.

Čiastočne sa tak končí epopeja, ktorá sa začala ešte počas prvej vlády Roberta Fica, keď v roku 2008 rozhodol, že sa bude pokračovať s výstavbou Mochoviec.

Druhá jadrová elektráreň sa na Slovensku začala stavať ešte v roku 1982, v roku 1991 však bola pozastavená. Výstavba sa obnovila v roku 1995 s tým, že sa postavia iba prvé dva bloky a plánovaná sovietska technológia sa doplní bezpečnostnými prvkami zo Západu.

Prvé dva bloky sa dostali do prevádzky v rokoch 1998 a 1999, v nasledujúcich rokoch ešte prebehli modernizačné úpravy, ktoré zvýšili ich výkon na dokopy viac ako 7 000 gigawatthodín ročne. Keď sa v roku 2008 taliansky Enel pustil do výstavby ďalších dvoch blokov, uvedenie do prevádzky bolo naplánované na rok 2013 a 2014.

Tretí blok bude nakoniec spustený v roku 2022, štvrtý blok by mal byť dokončený v roku 2024. Už o dva roky by sa tak mala dokončiť najdrahšia stavba v dejinách Slovenska a s ňou aj prítomnosť talianskeho Enelu v Slovenských elektrárňach.