Spoločnosť 15. január 2019

Taliani robili v Mochovciach veci, ktoré nedávali zmysel

Fero Múčka
Fero Múčka
Dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach sa predražila o dvojnásobok nákladov na kúpu stíhačiek. Objavili sa aj tvrdenia, ktoré spochybňujú nielen kvalitu, ale aj bezpečnosť zariadenia. Za ňu zodpovedá predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Taliani robili v Mochovciach veci, ktoré nedávali zmysel
Dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach sa predražila o dvojnásobok nákladov na kúpu stíhačiek. Objavili sa aj tvrdenia, ktoré spochybňujú nielen kvalitu, ale aj bezpečnosť zariadenia. Za ňu zodpovedá predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková.

V roku 2005 získal taliansky Enel kontrolu nad Slovenskými elektrárňami a štát sa stal len menším akcionárom. O tri roky neskôr Robert Fico definitívne pretlačil variant, aby sa dostaval tretí a štvrtý blok elektrární v Mochovciach. Teda aby sa v podstate vybudovala nová elektráreň.

Z dostavby Mochoviec sa stal dlhý príbeh. Počas neho sa udialo niekoľko zlomových vecí. V Japonsku došlo k havárii elektrárne Fukushima a Taliansko preto neschválilo návrat k jadrovej energetike, čo ovplyvnilo aj prístup Enelu k Mochovciam.

Hoci tretí blok sa mal spúšťať už v roku 2012, dodnes nefunguje. Namiesto pôvodnej investície 2,8 miliardy eur dosiahnu náklady minimálne dvojnásobok. Ide o jednu z najväčších investícií v histórii krajiny.

Za náklady, ktoré nás bude stáť dostavba Mochoviec, sa dnes stavajú približne o polovicu výkonnejšie elektrárne s o triedu modernejšími reaktormi. Už dnes je zrejmé, že projekt dostavby Mochoviec bude stratový, ak sa zaráta celková investícia a prevádzkové náklady.

V energetickej brandži sa hovorí, že veľká časť tohto navýšenia má ísť na vrub chybným rozhodnutiam manažmentu výstavby, objavujú sa aj hypotézy o nevýhodných objednávkach, ktoré si majú elektrárne pri stavbe objednávať. Náklady na výstavbu nových blokov sa financujú na dlh a z dividend Slovenských elektrární, na ktoré má nárok aj štát ako spoluakcionár.

Slovenské elektrárne dnes od talianskej skupiny Enel preberá český miliardár Daniel Křetínský, zatiaľ s výnimkou rozostavanej časti Mochoviec. Tú majú dokončiť Taliani a následne ju preberie Křetínského EPH.
Minulý rok sa tiež spustila verejná debata, do ktorej sa zapojili insideri zo Slovenských elektrární, ale aj odborníci mimo nich. Podľa niektorých prebieha výstavba veľmi neštandardne a ohrozená má byť aj bezpečnosť jadrovej elektrárne.


Poznámka k rozhovoru: Pod pojmom primár sa rozumie primárny okruh elektrárne, v ktorom sa nachádza samotná aktívna zóna, kde prebieha štiepna (rádioaktívna) reakcia. Ide o hermeticky uzavretý priestor, ktorý počas prevádzky zostáva neprístupný. Pod pojmom sekundár sa rozumie sekundárny okruh, kde sa voda vďaka teplu získanému z primárneho okruhu mení na paru, ktorá roztáča turbíny generujúce elektrický prúd.
 

Čo ste si pomysleli, keď sa v roku 2008 rozhodlo, že sa Mochovce dostavajú a že ich bude dostavovať taliansky Enel?

Netreba zabúdať, že v rokoch 1996 až 2000 sme dostavovali bloky Mochovce 1 a 2, popri tom prebiehali veľké rekonštrukčné programy v Bohuniciach V1 a V2. Slovensko malo vtedy k dispozícii dobré odborné kapacity, domáce aj z Čiech, ktoré boli do týchto projektov intenzívne zapojené. A rýchlo sme prešli aj na „západné“ postupy, keďže napr. rekonštrukciu V1 zabezpečovalo konzorcium Siemens – VÚJE. Pri posudzovaní bezpečnosti Mochoviec 1 a 2 sme spolupracovali s rešpektovaným nemecko-francúzskym konzorciom Riskaudit. Čiže vedomostná základňa tu bola silná. Aj jadrový dozor, ktorý bol založený v roku 1993, pomáhali budovať silné dozory z USA a Kanady, ako aj dozory Veľkej Británie, Francúzska, Fínska či Španielska. Projekt dostavby Mochoviec tiež nebol mŕtvy a rátalo sa s možnosťou dostavby už predtým, ako sa stal Enel väčšinovým vlastníkom.

Foto - Fero Múčka

Taliani s jadrom nerobili už desaťročia a sami hovorili, že jeden z cieľov, prečo kúpili Slovenské elektrárne, je, aby sa to naučili. A zrazu prišla situácia, že budú nielen prevádzkovať, ale aj stavať jadrovú elektráreň.

Žiadosť prišla od Slovenských elektrární (SE), ktoré boli aj držiteľom povolenia na výstavbu, nie Enel, ich vlastník. Bolo rozhodnuté, že generálnym dodávateľom budú SE a subdodávateľmi na strane jadrového ostrova budú spoločnosti Enseco, Škoda, VÚJE, PPA Control, Areva a konvenčný ostrov ENEL, sri.

Ale faktom je, že od spoločnosti Enel, ktorá zďaleka nie je ako francúzsky jadrový gigant EDF, sme čakali, že si ako generálneho dodávateľa najmú niekoho, kto má skúsenosti s výstavbou jadrovej elektrárne.

Mali vtedy Slovenské elektrárne pod Enelom kapacity, aby si boli samy sebe hlavným dodávateľom?

Ak sa spýtate takto, tak si myslím, že nemali. Ale bolo to rozhodnutie vlastníka a žiadna legislatíva takýto prístup nezakazuje.

Pri omnoho menej zložitých projektoch sa vyžadujú rozličné skúsenosti, pri stavbe jadrovej elektrárne nie?

Zákon to takto umožňuje. Jadroví giganti, napríklad Électricité de France, si všetky činnosti od projektovania cez výstavbu a prevádzku zabezpečujú sami.

Francúzi majú, zjednodušene povedané, na sklade tri jadrové reaktory. Taliani už roky žiadny ani nevideli.

Projekt, ktorý Taliani predstavili, vrátane personálneho obsadenia, bol v poriadku. Ak pri výstavbe dodržiavate plán a idete podľa odsúhlaseného projektu, tak by ste elektráreň mali postaviť správne, či ste jadrár, alebo nie ste jadrár. Len musíte trvať na tom, aby bol projekt dodržaný a pri potrebných úpravách projektu dodržiavať prijaté zásady a postupy. Realizácia projektu, teda samotná výstavba, musí byť správne koordinovaná a výsledky kontrolované. Náš dozor vykonával inšpekcie formou, aká je zaužívaná všade vo svete. Pri takej rozsiahlej stavbe, ako je výstavba jadrovej elektrárne, vždy nájdete nejaké nedostatky. Nesmú byť však také, aby sa nedali odstrániť a ohrozili bezpečnosť. A to nielen jadrovú.

Teoreticky to platí, ale skúsenosť z branže tiež zohráva úlohu, znižuje riziko nevynútených chýb.

Výstavba sa začala jadrovým ostrovom, kde nabehli skúsení dodávatelia. Tam sa veľa kontrolovalo, a to zo strany SE, a tiež náš úrad vykonával priebežne inšpekcie lokalitnými inšpektormi. Keď to bolo potrebné, aj zastavil výkon činností, ktoré neboli v súlade s projektom. Výstavbu sekundáru poňali SE tak, že nám nebudú dávať na odsúhlasenie vykonávacie projekty, ale všetko vydokladujú a previerka realizácie prebehne až pri funkčných skúškach. Bolo to ich rozhodnutie a legislatíva to umožňovala. Čiže my sme zasahovali až v okamihu, keď začali prebiehať prvé skúšky na samotných zariadeniach a systémoch.

Bolo to zlé rozhodnutie?

Pri sekundárnom okruhu treba brať do úvahy, že na rozdiel od primáru, ktorý je uzatvorený v priestoroch, ktoré sú kvôli budúcej rádioaktivite veľmi členité, sekundár je prístupný v podstate kedykoľvek aj počas fungovania elektrárne. Takže nie je taký náročný na prístup a s inšpekciami môžete začať aj neskôr – počas kontrol zhody a funkčných skúšok. Podotýkam, že iba malá časť sekundáru má vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktorá je našou hlavnou oblasťou pre výkon dozoru nad jadrovou elektrárňou. Na jadrovej elektrárni vo vybraných oblastiach tiež zaisťujú dozor iné orgány štátnej správy, ako napr. oblasť požiarnej ochrany Prezídium hasičského a záchranného zboru SR, oblasť radiačnej bezpečnosti Úrad verejného zdravotníctva SR a podobne.

A ako dopadli vaše kontroly?

Dá sa povedať, že pri kontrolách zhody sme zistili, že vnútorná kontrola SE v tejto časti elektrárne veľmi nefungovala a bolo by pre nich užitočné, keby začali s kontrolami skôr. Nebolo to však reálne. Subdodávateľ si najal ďalšie menšie dodávateľské firmy na montáž zariadení a ešte pred dokončením montáže minimálne dvaja subdodávatelia ukončili svoju činnosť a k oficiálnemu odovzdaniu zariadenia neprišlo.

Čo konkrétne ste našli?

Pri kontrole zhody sme po predložení dokumentácie zistili, že niektorí zvárači, ktorí pracovali na systéme technickej vody, nemali potrebný certifikát na vyhotovenie požadovaného typu zvaru. Všetky zvary tak bolo potrebné skontrolovať a tie, ktoré boli zhotovené zváračmi bez potrebnej kvalifikácie, sa museli opraviť.

A podobných nedostatkov bolo viac. Okrem toho boli v reťazci subdodávatelia, ktorí nedostali platbu za objednanú prácu, čo nie je dobré pre motiváciu na jej kvalitu.

Má to vplyv na kvalitu práce firiem?

Má to vplyv na kvalitu, ale aj na oneskorenie prác. Na sekundári sa objavili práce s nižšou kvalitou. Ale aj tieto zariadenia a systémy prechádzajú kontrolou zhody a nedostatky musia byť odstránené pred uvedením bloku do prevádzky.

Podstatná časť kontroly je o kontrole dokumentácie. Nedávno bol v Česku prípad, keď sa ukázalo, že práve s dokumentáciou sa manipulovalo, boli tam falošné röntgenové fotografie zvarov. Prečo by sme mali veriť, že tie dokumenty sú v poriadku?

Kontrola dokumentácie je iba prvou časťou kontroly. Aj v prípade, že je dokumentácia bez nedostatkov, v ďalšom kroku sa kontroluje zariadenie priamo na mieste. Overuje sa, či je zariadenie alebo systém v takom stave, ako vyžaduje projekt. Dnes je k dispozícii skvelá technológia na kontrolu zloženia materiálu, prídavných materiálov pre zvary. Ak sa objavia problémy alebo nedostatky vo väčšom rozsahu, rozšíri sa oblasť kontroly, ide sa viac do hĺbky.

Napríklad sme tiež zistili, že po ukončení montáže bol olejový systém turbíny prepláchnutý vodou, dôsledkom bolo jeho poškodenie hrdzou. Systém bolo treba rozobrať a v dielňach vyčistiť a nanovo namontovať. Mali sme prípady, kde z trinástich zvarov bolo deväť indikovaných ako zlých. Takže bolo potrebné rozoberať, opravovať a nanovo zvárať. Aj pri revízii turbín sa našla hrdza. Ak sa nájdu veci, ktoré nie sú v poriadku, nariadime ich opravu.

V akom stave je testovanie primárneho okruhu?

V auguste bola ukončená studená hydroskúška, kde sa kontrolovala tesnosť tlakovej hranice primárneho okruhu, vyprázdňovanie havarijných nádrží, tesnosť hermozóny a podobne.

O studenej skúške Slovenské elektrárne hovoria, že dopadla vynikajúco. Je to tak?

Povedala by som, že dopadla dobre. Nejaké veci tam treba dorobiť, ale to je aj cieľ skúšok, aby ste odhalili, čo ešte opraviť, spraví sa záznam a opäť sa to skontroluje. Napr. nie všetky armatúry na trase boli počas studenej hydroskúšky napojené na elektrické napájanie a ovládanie, tie sa ešte len budú kontrolovať. Teraz sa začala horúca hydroskúška, zatiaľ pokračuje dobre. Mnohé veci ešte nie sú testované, napr. skúšky systému na dávkovanie chemických reagentov. Cieľom horúcej hydroskúšky je už preveriť súčinnosť systémov s vplyvom na jadrovú bezpečnosť a preveriť ich schopnosť pracovať tak, ako je to uvedené v projekte.

Veríte tomu, že sa tretí blok spustí už tento rok, tak, ako je to v najnovšom pláne?

Ja už som videla mnoho harmonogramov, ktoré neboli dodržané. Po treťom predloženom harmonograme, ktorý bol predložený a nedodržaný, už harmonogramom veľmi nedôverujem. Uvidíme.

Portálový žeriav presúva a spúšťa vnútro reaktorovej časti do šachty reaktora v treťom bloku elektrárne Mochovce 24. júna 2016. FOTO TASR - Milan Ivanič

Prečo to tak dlho trvá?

Zrejme sú za tým najmä obchodné ťažkosti, ale do tých my až tak nevidíme. Aj podľa toho, čo preniklo na verejnosť, vieme, že bol problém napríklad so Strabagom či inými dodávateľmi, že sú niekde oneskorené platby a nedodržané lehoty. Oneskorenia vznikajú aj kvôli tomu, že sa tam často mení vedenie stavby, s ktorou dodávatelia rokujú a nová garnitúra má často tendenciu otvárať už uzatvorené dohody.

Samozrejme, z nášho pohľadu je príčinou oneskorenia stavby aj jej nie úplne optimálne riadenie. Už veľakrát sme sa v minulosti vyjadrili, že termíny aktuálne predloženého harmonogramu je možné dodržať za podmienky zlepšenia riedenia stavby.

Oficiálny argument, prečo sa všetko posúva a predražuje, bola havária vo Fukushime. Teda prídavné opatrenia, ktoré sa kvôli havárii vo Fukushime museli začať robiť aj u nás. Je to dôveryhodný argument?

Fukushima mohla spraviť malé omeškanie, bolo treba seizmicky viac zodolniť niektoré systémy, najmä na riadenie ťažkých havárií. Predtým – v čase, keď sa robil projekt – také požiadavky na seizmickú odolnosť systémov pre ťažké havárie neboli, a to ani zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Bolo potrebné aj inštalovať dieselgenerátor pre riadenie ťažkých havárií s vyšším výkonom tak, aby utiahol v prípade potreby obidva bloky.

Čiže Fukushima ako dôvod neustáleho naťahovania termínov bola výhovorka?

Ja osobne si myslím, že áno.

Asi viete, že koluje veľa historiek o tom, ako sa museli vyberať a meniť veci na stavbe, ktoré boli napríklad len dva-tri roky staré, ako nesedela realizácia podľa schémy, ako sa niektoré spoje minuli o desiatky centimetrov. Diali sa takéto veci?

Áno, boli nám známe pochybenia tohto typu. Treba vziať do úvahy, že za správnu a technicky korektnú inštaláciu zariadenia nesie zodpovednosť ten-ktorý dodávateľ. Po ukončení prác protokolárne odovzdá zariadenie. Až po odovzdaní zariadenia a predložení sprievodnej dokumentácie vstupuje do procesu dozor, zariadenie kontroluje a má aj zákonom dané právo nariaďovať odstraňovanie nedostatkov. A mnoho nedostatkov sa ukáže až počas skúšok.

Po Fukushime prebehlo v Taliansku referendum, kde sa potvrdilo, že krajina s k jadru nevráti. Motivácia Enelu zaoberať sa jadrovými elektrárňami sa tak zrejme stratila. Mali ste niekedy pocit, že záujmom talianskeho investora bolo potom už len stavať, ale nie dostavať?

Je to ťažké povedať, či som mala taký pocit, ale určite som také veci počula. Ale preukázať túto skutočnosť je priam nemožné. Môžem len zopakovať, že sme videli, že podľa nášho názoru nebola stavba elektrárne riadená optimálne.

Spýtame sa otvorene, kradlo sa podľa vás veľa na stavbe?

Toto je veľmi citlivá oblasť a ak by sme mali dôkaz o takej skutočnosti ako krádež, určite by sme upozornili políciu. Iná oblasť je nakupovanie predražených tovarov. Je to oblasť, kde nemáme kompetencie a ani odborníkov, ktorí by vedeli verifikovať primeranosť nákladov.

Niektoré veci nám pripadali zvláštne. Napríklad ak sa premaľovávali miestnosti špeciálnym náterom, ktoré už predtým boli namaľované a z hľadiska bezpečnosti to nebolo potrebné. Ale naša úloha je kontrolovať, či je výsledok práce v súlade s projektom.

Slovensko je spoluakcionárom, nemá síce manažérsky vplyv, ale zdieľa náklady, najmä vo forme nevyplatených dividend. Práce na elektrárni sa predražili aj viac ako dvojnásobne, spustenie sa stále posúva. Nervózny bol aj premiér. Vyplýval z toho nejaký tlak aj na vás?

Ak vôbec nejaký bol, tak bol veľmi limitovaný. Na Slovensku máme historickú skúsenosť, že ak sa stane udalosť na elektrárni, hoci aj bez väčších následkov na okolie, spraviť nápravu je veľmi drahé. Ministerstvo aj vláda nás berú ako toho, kto má nájsť všetky problémy, kým bude elektráreň uvedená do činnosti. Nikto ma netlačí k tomu, aby som povolila niečo, čo nebude spravené, ako to má byť.

Vaša pečiatka má hodnotu desiatok, možno stoviek miliónov eur. Predpokladáme, že ten tlak musí byť. Vidíme, že aj iné dôležité inštitúcie Slovenska musia odolávať tlaku aj pri menších peniazoch.

Je možné, že v Slovenských elektrárňach by si naše konanie niekedy predstavovali inak, ale postup a správne lehoty sú dané zákonom a tam nie je možná žiadna úľava. Všetky naše konania a rozhodnutia sú bezodkladne zverejňované na webovom sídle úradu a len čo sa týka trojky a štvorky Mochoviec, bolo ich viac ako tisíc.

Nikdy za vami nikto neposlal nejakého emisára, aby vás ovplyvnil?

Nie, myslím, že skôr by to skúšali na nižšej úrovni, na úrovni inšpektorov. Predseda predsa nevykonáva kontroly zhody ani funkčné skúšky. Vykonávajú ich inšpektori jadrovej bezpečnosti. Ale inšpektori majú veľmi vysoké autonómne postavenie a svoju činnosť vykonávajú v tíme. Čiže ani tu nie je reálne, že by niečo úmyselne opomenuli.

Foto - Fero Múčka

O ľuďoch, ktorí sa pohybujú okolo jadra, sa hovorí, že je to exkluzívny a uzavretý klub, kde sa členovia vzájomne chápu ako špeciálna kasta. Stavovský tlak necítite?

Možno je to špeciálna kasta, ale nemyslím si, že je to uzavretý klub. Spoločnosti pracujúce v „jadre“ si zvyčajne uvedomujú aj zodpovednosť a potrebu vysokej profesionality. V súčasnej dobe je skôr možné sledovať pokles počtu odborníkov, schopných pracovať v oblasti projektovania, hodnotenia bezpečnosti a navrhovania implementácie nových požiadaviek na bezpečnosť do projektu elektrárne. Osobne si myslím, že tento tlak ide opačne a to od dozoru smerom na „jadrový sektor“.

V septembri ste vydali tlačovú správu, ktorou ste odpovedali na diskusiu a informácie insiderov z SE. Tí hovorili o nedostatkoch, rizikách aj o podplatenom dozore.

Reagovali sme na blogy uverejnené na sociálnych sieťach. V blogoch sa hovorilo o nedostatkoch, ktoré už v tom čase boli identifikované a riešené. Boli to napr. nedostatky v oblasti technickej vody. Navyše sme predtým od tejto osoby žiadne upozornenie nedostali. Platí zásada, že ak má niekto podozrenie na porušenie jadrovej bezpečnosti, má ísť za svojím nadriadeným. Ak neuspeje, tak ho má preskočiť a ísť vyššie, prípadne má kontaktovať priamo nás. Reagujeme na všetky podnety aj na anonymné. Zopár podnetov sme už dostali. Ak je podnet neanonymný, chránime identitu oznamovateľa.

Niektorí experti hovoria, že bezpečnostný problém v nových blokoch v Mochovciach by nemal vzniknúť, ale že sa ukáže, že to bude vyžadovať príliš časté odstávky, ktoré sú veľmi drahé, a preto nebude mať ekonomický zmysel nové bloky prevádzkovať. Čo si o tom myslíte?

Je to jeden zo scenárov. Časté odstávky by ekonomicky znamenali vysoké náklady na prevádzku a neviem, či elektrárne sú schopné znášať vysoké náklady. Ešte horší scenár je neuvedenie blokov do prevádzky. To by bol asi definitívne koniec Slovenských elektrární a aj jadrovej elektrárne Mochovce 3,4. Ale spoľahlivosť blokov vyrábať elektrinu efektívne budeme môcť hodnotiť až počas prevádzky.

Akú váhu dávate tomu scenáru?

Jediná cesta pre Slovenské elektrárne je identifikovať teraz všetky nedostatky a problémy odstrániť. Precízne pristúpiť ku kontrolám zhody, funkčným skúškam a ku skúšobnej prevádzke na sekundárnej strane. Inak si bezpečnú, spoľahlivú efektívnu prevádzku nezaistia.

 

Marta Žiaková absolvovala Elektrotechnickú fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor Technická kybernetika - Automatizačná technika. Vedeckú hodnosť CSc. obhájila v roku 1984 v oblasti technickej kybernetiky. Pracovala ako expert pre MAAE vo Viedni pre prípravu personálu v rámci projektov technickej spolupráce napr. pre Maďarsko a Irán. Pôsobí ako lektor v rámci kurzov organizovaných MAAE. Je prizývaná ako expert do pracovných poradných skupín (AGM) v MAAE (napr. AGM on Training Performance Indicators, AGM on SAT Potential Use for Other Agency Training Activities, AGM on Education and Training in Nuclear Safety, a pod.). Je členkou Slovenskej nukleárnej spoločnosti. Dňa 28. 3. 2002 bola Ing. Marta Žiaková, CSc. menovaná vládou SR za predsedníčku Úradu jadrového dozoru SR.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0