Prečo sa Slovensko prepadá najviac v Európe, keď je kresťanské?

Prečo sa Slovensko prepadá najviac v Európe, keď je kresťanské?

Flickr.com/Emily Ivey

Slovensko zažíva najväčší demografický prepad na starom kontinente. Pritom ide o jednu z najreligióznejších krajín Európy.

Za posledné dve desaťročia sme boli na Slovensku svedkami najväčšieho prepadu plodnosti, teda počtu detí na jednu ženu v Európe. Z výrazného nadpriemeru sme sa dostali na spodok rebríčka. Samotný pokles plodnosti v európskom kontexte nie je výnimočný, zasiahol prakticky celú Európu (ale aj širší svet, napríklad Blízky východ, Rusko či Latinskú Ameriku). Slovenská situácia je však špecifická. 

Prvým je, že náš prepad bol ostrejší ako inde v Európe. Z toho vyplývajú viaceré komplikácie. Najmä že pyramídová hra sociálneho a zdravotného zabezpečenia starých ľudí bude neudržateľná. Dnes na jedného človeka vo veku nad 65 rokov máme až päť ľudí v produktívnom veku (15-64). Postupom času sa to začne zhoršovať, až sa v tomto ukazovateli dostaneme z najlepšieho na najhoršie miesto v rámci EÚ. Počet ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu sa prepadne z piatich pod dva. Zažijú to už tí mladí, ktorí dnes vstupujú na trh práce. Takúto zmenu náš systém neunesie. 

 

Prameň: Štatistický úrad SR

Druhá zaujímavá vec je, prečo sa nám to vôbec stalo, ak sme považovaní za kresťanskú krajinu a mal byt platiť stereotyp, že kresťania sú rodinne orientovaní.

Fakt, že existuje korelácia medzi religiozitou a počtom detí, sa opakovane potvrdzuje v rozličných kultúrach. Religiozita je, samozrejme, len jedným z vplyvov na celkovú úroveň plodnosti, je však dostatočne silná, aby bol jej vplyv merateľný.

Prečo Slovensko padá

Prepad celkovej úhrnnej plodnosti na Slovensku možno sledovať už od konca druhej svetovej vojny a bol to typický európsky jav. Ani obdobie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, o ktorom sa často hovorí ako o období baby-boomu, nebolo v skutočnosti boomom plodnosti. Vtedajšie rodičky mali výrazne menej detí ako ich matky, no bola to silná generácia. Preto to opticky vyzeralo, že sa „Husákovi“ podarilo naštartovať baby-boom (napr. zvýhodnením viacdetných rodín v poradovníkoch na byt). Ak sa mu predsa len niečo podarilo, tak len na istý čas zastaviť prepad. No po čase sa obnovil (pozri graf vyššie).

Prepad úhrnnej plodnosti výrazne urýchlil pád komunizmu, ktorý sa u nás prejavil najsilnejšie spomedzi krajín V4, silnejšie ako napríklad v menej religióznom Česku či Maďarsku.

K téme: Zmena, ktorú Slovensko ešte nezažilo, bude najväčšia v Európe Zdieľať

Znamená to, že na Slovensku neplatí predpoklad, že religiozita je spojená s fertilitou?

Ako najrýchlejšia možnosť na overenie tejto hypotézy sa ponúkajú údaje zo sčítania ľudu, kde sa zisťuje aj počet detí a postoj k náboženstvu. Porovnávali sme tieto údaje zo sčítaní v roku 2001 a 2011. Zdá sa, že súvislosť medzi religiozitou a počtom detí tam existuje. Vidno ju najmä pri tých ženách, ktoré sa prihlásili k rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi. Naopak, pri tých, ktoré sa prihlásili k evanjelickej cirkvi, takúto závislosť možno vidieť len obmedzene.

Z oboch sčítaní vyplýva, že rozdiel v úhrnnej plodnosti medzi skupinou žien s vyznaním a bez vyznania je asi tretina (pri mladších ročníkoch si na definitívne potvrdenie tohto rozdielu bude treba ešte počkať).

No oveľa zaujímavejší je pohľad do samotnej skupiny veriacich žien. Štúdie zo zahraničia totiž dávajú tušiť, že najväčší vplyv religiozity na počet detí sa neukazuje pri samotnom prihlásení sa k viere, ale pri miere jej praktizovania. Napríklad platí, že životný štýl neveriacich a nepraktizujúcich veriacich má k sebe oveľa bližšie ako životný štýl nepraktizujúcich veriacich a praktizujúcich veriacich. Rozlišujúcim faktorom v životnom štýle tak nie je to, či je niekto veriaci alebo nie, ale to, ako svoje vieru žije.

Aký je vzťah medzi hĺbkou religiozity a počtom detí na Slovensku?

Podrobné prieskumy, ako funguje táto závislosť na celom Slovensku, nie sú. Existujú však čiastkové štúdie, ktoré sú dostatočne ilustratívne. Napríklad štúdia z roku 2011 skúmala rozdiel v religiozite mladých ľudí podľa počtu ich súrodencov v Špišskej diecéze. Okrem vonkajších, teda viditeľných prejavov (napr. návšteva bohoslužieb) sa pýtala aj na úplne slobodné, ťažko vynútiteľné prejavy nábožnosti, ako je napríklad súkromná modlitba alebo „zakúsenie pocitu Božej blízkosti“. Pri týchto kategóriách sa opakovane ukázal výrazný rozdiel medzi mladými z rodín s počtom detí 1-2 a počtom detí 4 a viac. Zatiaľ čo pri rodinách s počtom detí 1-2 odpovedala na tieto otázke kladne asi pätina respondentov, pri mladých ľudoch zo štvor- a viacdetných rodín to bol až dvojnásobok.

Prameň: PhDr. Ondrej Štefaňak, PhD, Početnosť rodiny a €religiozita mládeže Na príklade Spišskej diecézy

Je ich málo

Prečo sa potom prepojenie medzi vierou a počtom detí tak slabo premieta do celkovej úrovne plodnosti krajiny? Napriek rozšírenému pohľadu na Slovensko ako na krajinu výrazne religióznu je táto skupina „hard-core“ veriacich veľmi malá. Podľa prieskumu Sociologického ústavu SAV z roku 2014 len 8,1 percent populácie chodí do kostola častejšie ako raz za týždeň. (Aspoň raz za týždeň navštevuje bohoslužby asi štvrtina obyvateľstva.)

Slovensko je krajina, ktorú mimoriadne silno zasiahol porevolučný pokles pôrodnosti, týka sa to tak veriacich ako neveriacich rodín, praktizujúcich i nepraktizujúcich.  Bližší pohľad však hovorí, že aj na Slovensku existuje závislosť religiozity a počtu detí, pričom v priemere platí, že čím hlbšia viera, tým väčší počet detí v rodine.

Hlboko veriaci praktizujúci ľudia majú viditeľne odlišné demografické správanie. No je ich tu príliš málo na to, aby kompenzovali prepad plodnosti u neveriacich a nepraktizujúcich veriacich. Ak by tu však nebola ani táto malá skupina, slovenský demografický problém by bol ešte výraznejší.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo