Zmena, ktorú Slovensko ešte nezažilo, bude najväčšia v Európe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zmena, ktorú Slovensko ešte nezažilo, bude najväčšia v Európe

Foto - Profimedia.sk

Tí, čo sa dnes nenarodili, o tridsať rokov tridsiatnikmi nebudú.

Predpovedať, čo bude o dvadsať-tridsať rokov s krajinou, politikou či ekonomikou, hraničí so šarlatánstvom. No mnohé sa predpovedať dá. Napríklad, koľko tridsiatnikov tu bude o dvadsať či tridsať rokov, vieme celkom presne. Trochu drsne povedané, vieme predpovedať minimálne hornú hranicu. Jednoducho povedané, tí, čo sa dnes nenarodili, o tridsať rokov tridsiatnikmi nebudú. A taktiež vieme relatívne dobre predpovedať, koľko tu bude sedemdesiatnikov či osemdesiatnikov.

Táto predpoveď neznie pre Slovensko dobre a bude to zmena veľkých rozmerov. Ekonóm Ľudovít Ódor ju v našom rozhovore označil za zmenu, akú Slovensko ešte nezažilo. Slovensko v tomto nie je výnimka, viac či menej sa to dotkne celej Európy. No nikoho tak výrazne, ako práve Slovenska.

Nasledujúci graf ukazuje zmenu úhrnnej miery plodnosti žien na Slovensku i v Európe, teda počet detí, ktoré sa priemerne narodia jednej žene. To, čo si treba všimnúť, je nielen prepad Slovenska (modrá) a krajín EÚ (červená), ale hlavne rozdiel v strmosti prepadov. Od sedemdesiatych až do deväťdesiatych rokov sa na Slovensku rodilo viac detí ako v krajinách EU. Vďaka tomu máme dnes najlepší pomer mladých a produktívnych ľudí na počet dôchodcov.

 

Na jedného človeka vo veku nad 65 rokov máme až päť ľudí v produktívnom veku (15-64). Postupom času sa to začne zhoršovať, až sa v tomto ukazovateli dostaneme z najlepšieho na najhoršie miesto v rámci EÚ. Počet ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu sa prepadne z piatich pod dva. Zažijú to už tí mladí, ktorí dnes vstupujú na trh práce. Takúto zmenu náš systém neunesie.

Hoci ako prvá problémová vec, ktorá nám pri tejto téme napadne, sú dôchodky, o tie až tak nejde. Už dávnejšie sa prijal zákon postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku, každý rok o pár týždňov. Nebude to úplne stačiť, ale významne to pomôže.

Nielen dôchodky, najmä zdravotníctvo

Pointa je však inde – v zdravotníctve. Starí ľudia sú najväčšími spotrebiteľmi zdravotníctva. Môžeme síce veriť tomu, že o pár desaťročí už starí ľudia zdravotníctvo z nejakého dôvodu potrebovať nebudú, ale spoľahnúť sa na to nedá.

Pred tridsiatimi rokmi by ľudia sotva verili, že sa dožijú éry lietajúcich robotov-dronov, autonómnych áut či stoviek sálových počítačov schovaných do jedného notebooku vo veľkosti menšej aktovky. No to, že starí ľudia chodia k lekárovi častejšie, sa nezmenilo. Práve naopak, s narastajúcou dĺžkou dožitia sa ich nároky na zdravotníctvo zvyšujú.

V dejinách sme takú zmenu ešte nezažili, z ulíc zmiznú tridsiatnici. Rozhovor s Ľudovítom Ódorom. Zdieľať

Žiadna zázračná rada ani revolučné odporúčanie, čo robiť, aby to tak nebolo, neexistuje. A tiež nejde o to, aby sme vytvorili dojem apokalypsy, ale jedna vec z toho predsa len vyplýva: budúcnosť bude mať dosť svojich problémov, preto čo sa dá, treba riešiť dnes a neposúvať to donekonečna ďalej. A treba to žiadať aj od politikov. Keď zistia, že body sa nedajú zbierať len vykrikovaním, tak skôr či neskôr aj niečo spravia, dobrých nápadov máme na stoloch našťastie mnoho. Nie je to nereálne, veď aj Slovensku sa už podarilo viacero dôležitých dobrých vecí.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo