Štrajky v amerických automobilkách Prejdú odborári od demokratov k Trumpovi?

Prejdú odborári od demokratov k Trumpovi?
Štrajk odborárov z United Auto Workers v Detroite 15. septembra 2023. Foto: TASR/AP
Bidenov program na rozvoj priemyslu prilákal mnoho súkromných investícií, prúdia však hlavne na juh USA. Odborári sa obávajú úpadku štátov „hrdzavého stredu“.
12 minút čítania 12 min
Vypočuť článok
Štrajky v amerických automobilkách / Prejdú odborári od demokratov k Trumpovi?
0:00
0:00
0:00 0:00
Ján Cipár
Ján Cipár
Autor študoval medzinárodné ekonomické vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a na univerzite KU Leuven v Bruseli a medzinárodnú energetiku na SciencesPo v Paríži. Momentálne pôsobí v Prahe ako strategický analytik v energetike.
Ďalšie autorove články:

Otrasy britskej verejnoprávnosti BBC dobieha zaujatosť a prekrúcanie správ. Vyšetrovanie chápu ľavicové médiá ako útok

Posilnenie globálnej radikálnej ľavice Sebavedomý Mamdani stráca zmierlivý tón, napísali New York Times po prvých vyjadreniach nového primátora

Nová írska prezidentka Catherine Connollyová Podporovateľka Hamasu, odporkyňa NATO. Nahnevaní voliči zneplatnili až 13 percent lístkov

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Jeden z najväčších odborových zväzov v Spojených štátoch United Auto Workers (UAW) spustil skoro ráno v piatok 15. septembra štrajk proti takzvanej Veľkej trojke, teda trom najväčším automobilovým výrobcom Ford, General Motors a Stellantis. Odborový zväz, ktorý má v týchto automobilkách okolo 146-tisíc členov, teraz hrozí rozsiahlymi štrajkmi, ktoré môžu viesť až k úplnému zastaveniu výroby.

Ide o historicky prvú takúto akciu proti všetkým trom najväčším výrobcom súčasne. Aj keď sa podobný štrajk môže zdať ako lokálna záležitosť, môže ohroziť Bidenovo znovuzvolenie, posilniť postavenie Tesly na trhu a výrazne spomaliť nasadenie elektromobilov vo väčšom rozsahu.

United Auto Workers sa rozhodol vstúpiť do štrajkovej pohotovosti po tom, ako pracovníkom o polnoci zo štvrtka na piatok vypršala kolektívna zmluva, pričom zväzu sa dlhé mesiace s Veľkou trojkou nepodarilo dohodnúť na nových podmienkach.

Štáty „hrdzavého pásu“ sa opäť cítia ohrozené

Jadrom sporu je okrem platových a pracovných podmienok aj súčasný tlak Bidenovej administratívy na prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, a teda aj na zvýšenie výroby elektromobilov. Ford, General Motors a Stellantis, rovnako ako iné automobilky po celom svete, prechádzajú z výroby áut so spaľovacími motormi na výrobu elektromobilov. UAW súhlasí s prechodom na elektromobilitu, avšak táto zmena otvára množstvo problémov pre bežných robotníkov a odbory, na ktoré doteraz neboli nájdené uspokojivé riešenia.

Biden postavil svoju kampaň v roku 2020 na obnovení priemyslu v Spojených štátoch. USA totiž dlhé desaťročia strácali svoj priemysel v prospech Číny či strednej a východnej Európy, kde mohli výrobcovia produkovať s výrazne nižšími nákladmi. Štáty takzvaného hrdzavého pásu, ako sú Michigan, Ohio, Pensylvánia či Wisconsin, ktoré boli v minulosti priemyselnými základňami, preto dlhé roky upadali.

Tento pocit úpadku dokázal veľmi šikovne využiť Donald Trump v roku 2016 a v mnohých z týchto štátov vyhral ako prvý republikán po niekoľkých desaťročiach. Kritizoval dohody o voľnom obchode, ktoré podľa neho prispeli k odchodu priemyslu, a jeho heslo „America First“ v sebe zahŕňalo aj snahu o návrat a rozvoj priemyslu na americkej pôde.

Sklamanie z Bidenovej zelenej politiky

Biden dokázal vyhrať v týchto štátoch v roku 2020 vďaka tomu, že sa ešte razantnejšie postavil za návrat a rozvoj priemyslu v USA. Jeho vízia bola však založená na tom, že tento znovuvybudovaný priemysel bude postavený na zelenej ekonomike, teda pôjde primárne o výrobu elektromobilov, batérií, solárnych panelov a podobne.

Zároveň prisľúbil, že bude podporovať iba takých výrobcov, ktorí budú veľmi priateľskí a otvorení voči odborom. Týmto chcel získať na svoju stranu dve skupiny obyvateľstva, ktoré sú historicky kľúčové pre akéhokoľvek kandidáta demokratov: robotníkov, ktorí sú členmi odborov, a ľudí, pre ktorých sú zelené témy kľúčové.

Po nástupe do funkcie schválil dva masívne balíčky v hodnote viac ako jeden bilión dolárov – infraštruktúrny balíček a takzvaný Inflation Reduction Act. Obidva poskytujú firmám štedré dotácie v hodnote mnoho miliárd dolárov na zelené projekty.

Je potrebné povedať, že tieto Bidenove balíčky zatiaľ slávia úspech v oblasti priťahovania súkromných investícií, zo súkromného sektora vďaka nim doteraz pritieklo viac ako 200 miliárd dolárov. Problémom je, že väčšina z nich prúdi na juh Spojených štátov, kde je síce atraktívne podnikateľské prostredie, ale veľmi nízka, niekde až neexistujúca odborová organizácia. S tým, samozrejme, nesúhlasia silné odborové združenia, ako je aj UAW.

Ďalším problémom je, že autá so spaľovacími motormi si vyžadujú oveľa viac ľudskej práce ako elektromobily. Odbory sa teda obávajú, že s prechodom na elektromobilitu príde k masívnemu prepúšťaniu a znižovaniu reálnych platov.

Celé to zhoršuje fakt, že kým pri spaľovacích motoroch má výhodu Západ, pri elektromobiloch sú výrazne popredu Číňania. Množstvo súčastí do elektromobilov – predovšetkým batérií – sa teda bude musieť dovážať z Číny, čo opäť vytvorí tlak na znižovanie počtu pracovných miest. Členovia odborov sa tak cítia Bidenom podvedení.

Odbory sa výborne pripravili

Kľúčovou požiadavkou UAW je však aj zlepšenie platových a pracovných podmienok. Vedenie UAW žiada 36-percentné zvýšenie platov, zjednotený penzijný plán či skrátenie pracovného týždňa na 4 dni. Zástupcovia Veľkej trojky a zástupcovia odborov majú zatiaľ vo vyjednávaniach diametrálne odlišné pozície, a preto je koniec štrajkov v nedohľadne.

Navyše v UAW sa na tento štrajk vynikajúco pripravili a podľa súčasných odhadov budú schopní vydržať štrajkovať v prípade nutnosti viac ako 11 týždňov. Prezident UAW Shawn Fain prišiel s novým konceptom: všetkých 146-tisíc robotníkov neštrajkuje naraz, ale vždy odídu robotníci iba z niektorých fabrík. Vedúci fabrík nevedia, ktorá bude ďalšia na rade, a nevedia sa tak pripraviť.

Tento prístup umožňuje UAW vyvíjať na všetky fabriky neustály tlak spôsobený neistotou, pričom zväz kompenzuje platy iba tým pár tisíc robotníkom, ktorí sú práve v štrajku. UAW sa vyzbrojilo na tieto účely fondom vo výške 825 miliónov dolárov, z ktorých vypláca práve ušlú mzdu. Podľa výpočtov pri súčasnej stratégii by tento fond vydržal na približne 11 týždňov.

A náklady výrobcov sú skutočne enormné. Podľa výpočtov Anderson Economic Group spôsobí iba 10 dní takéhoto štrajku stratu až 5 miliárd dolárov. Strata pri 11 týždňoch by bola nesmierna. Keď v roku 2019 štrajkovalo 50-tisíc robotníkov 6 týždňov, štát Michigan sa ocitol v trojmesačnej recesii. Podobná recesia hrozí aj teraz a môže sa preniesť aj do okolitých štátov ako Ohio a Wisconsin, kde sú dôležité dodávateľské reťazce.

Trump je na koni

Pre Bidena a demokratov prichádza tento štrajk v najnevhodnejšiu možnú chvíľu a môže spôsobiť prekreslenie politickej mapy. Biden sa spolieha na to, že jeho cesta k druhému funkčnému obdobiu vedie práve cez štáty Michigan, Wisconsin a Pensylvánia. Pokiaľ sa mu však tento štrajk nepodarí vyriešiť a spomínané štáty sa ocitnú v recesii, jeho volebné výhľady vôbec nebudú ružové. Navyše republikáni na čele s Trumpom už cítia príležitosť a v súčasných udalostiach sa veľmi aktívne angažujú.

Trump premenil Republikánsku stranu zo subjektu vo veľkej miere zastupujúceho podnikateľov a voľný trh na stranu robotníkov a uprednostňovania domácej výroby. Niet divu, že už dnes veľká časť dokonca aj odborovo organizovaných robotníkov volí Trumpa, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné, a ich počet bude narastať.

Trump dokonca považuje súčasný štrajk za taký dôležitý, že namiesto účasti na druhej debate medzi republikánskymi prezidentskými kandidátmi radšej v rovnakom čase prednesie príhovor v Detroite pred radovými členmi UAW. Republikáni ešte pred pár mesiacmi Michigan úplne odpisovali (ich lokálna odnož strany je v úplnom rozklade) a mysleli si, že nebudú mať šancu, avšak so súčasnými štrajkmi sú opäť v hre.

Ďalším víťazom môže byť Tesla

Akokoľvek sa tieto udalosti skončia, veľkým víťazom bude Elon Musk. Jeho Tesla v súčasnosti pokrýva približne 60 percent všetkých nových predajov elektrických vozidiel. Výhodou Muska je, že jeho továrne nie sú odborovo organizované, a preto nečelia podobnému tlaku ako Veľká trojka.

Už dnes má Tesla oveľa nižšie mzdové náklady (o 25 percent), a pokiaľ si robotníci vymôžu od Veľkej trojky 36-percentné zvýšenie platov a ďalšie benefity, tento rozdiel sa ešte zväčší (na 67 percent). Veľká trojka tak bude len veľmi ťažko konkurovať Tesle a ďalším zahraničným výrobcom, ktorí nemajú odbory, ako je napríklad Toyota. Tesla už dnes výrazne zlacňuje svoje modely, čo si Veľká trojka nebude môcť dovoliť.

Bidenovi zároveň hrozí nenaplnenie jeho plánov na prechod na zelenú ekonomiku a znižovanie emisií. Veľká trojka totiž už v dôsledku štrajku znížila svoje odhady počtu vyrobených elektromobilov v najbližších rokoch a federálne plány na znižovanie emisií v oblasti dopravy sú tak ohrozené.

Ešte horším je však reputačné riziko. Jedným z kľúčových argumentov v prospech prechodu na zelenú ekonomiku je, že poskytne množstvo nových a dobre platených pracovných miest, ktoré budú udržiavať silnú strednú triedu. Štrajk UAW je prvou veľkou udalosťou, kde sa táto téza skutočne testuje. Podľa toho, ako sa to v Michigane skončí pre pracovníkov Veľkej trojky, sa uvidí, či je to naozaj tak.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť