POSTOY TÝŽDŇA: Ako jeden minister môže všetko

Postoy týždňa: Opozícia bude čoskoro v parlamente odvolávať ministra vnútra, teda sa o to aspoň pokúsi. SDKÚ-DS, KDH a iným z opozičnej časti politického spektra sa nepozdáva, že sa Slovensko vo svete zviditeľnilo bombovým prípadom.

Prípadom, za ktorý nesie akú takú zodpovednosť (aj keď podľa Kaliňáka nie) samosaodvolaný šéf Úradu hraničnej a cudzineckej polície Tibor Mako, trochu väčšiu zodpovednosť disciplinárne stíhaný zábudlivý policajt a úplne najväčšiu zodpovednosť nesie obyčajný, zrejme od sviatku Troch kráľov, hladný pes.

Zarážajúce na celej veci však nie je zvaľovanie viny na psa, ani to, že si to v Dubline odniesol nič netušiaci občan Slovenskej republiky, ale to, že Kaliňák sa na horúce kreslo v parlamente posadí po prvýkrát za už takmer štyri roky vlády Roberta Fica. Ešte zarážajúcejšie je, že pod kreslom, ktoré má v budove ministerstva vnútra, sa ani po tomto škandále ani trochu nezohrieva. A do júnových parlamentných volieb bude v Kaliňákovej kancelárii zrejme stále prekvapivo chladno. A to aj napriek tomu, že kvôli tendrom, kde získavali predražené zákazky blízki ľudia známych ľudí, padol už nejeden minister. A že tomu nie je inak ani na ministerstve vnútra, nemusíme pochybovať, stačí si otvoriť vestník verejného obstarávania. No keďže je Kaliňák najlepšie vyzerajúcim politikom (aspoň podľa všetkých možných prieskumov a ankiet), žiadne zmluvy na nákupy áut, počítačov, systémov, či upratovanie, mu predsa problémy robiť nemôžu.

No a ako sa zistilo počas tých pár rokov jeho ministrovania, najsympatickejšiemu šéfovi rezortu nepoškodí ani to, že mu to s ministrovaním nejde. Inak si neviem vysvetliť, prečo jeho stolička zostala chladná aj v septembri 2006, keď na tlačovej konferencii hovoril ako politik o policajnom vyšetrovaní, ktoré je podľa zákona až do jeho ukončenia tajné. Ani prečo premiér toleroval zmlátenie futbalových fanúšikov bez dôkazov, že bol drsný a agresívny prístup k nim nutný. S Kaliňákovím miestom nepohol ani tvrdý zásah polície proti kazažskej novinárke, ktorá nič, ale vôbec nič neurobila. Len sa postavila pred prezidentský palác a vyjadrila svoj názor na porušovanie ľudských práv. Aby nemala pocit, že aj tie jej boli porušené, ponúkol sa minister žurnalistke zaplatiť pobyt v Tatrách.

Za spomenutie určite stojí aj odstúpenie jedného ministra za chybu jeho úradníčky pri pripísaní pár núl k cene zákazky, ale zotrvanie ministra vnútra vo funkcii pri týraní rómskych detí jeho podriadenými. Rozdiel v závažnosti veci si hádam nemusíme vysvetľovať. Na Úrade vlády ani v opozícii ho však asi nepochopili. Inak by zvolali mimoriadnu schôdzu kvôli Kaliňákovi už dávno.

Keď už stranám, ktoré si hovoria kresťanské, neprekážalo arogantné správanie sa polície k obyčajným ľuďom, pohnúť nimi mohol aspoň prípad troch františkánov. Kto sa kauzou aspoň trochu zaoberal, nemohol si nevšimnúť nezákonne postupy polície pri vyšetrovaní. Slovenskí nie len opoziční politici však majú toho na práci tak veľa, že sledovať konanie všetkých 14 ministrov jednoducho nestíhajú. A tak Robert Kaliňák môže pokojne sedieť na svojej stoličke bez toho, aby sa bál, že ho popáli. Už len vedieť, na základe akých kritérií získavajú ministri privilégium byť pod drobnohľadom. Alebo je privilégium zostať mimo?

Martina Ruttkayová
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo