Švédska kríza s pálením Koránu Čo vedia o sériovom paličovi islamskej knihy jeho susedia?

V jednu nedeľu som stál pred domom súčasného popredného paliča Koránu, hneď na druhý deň útočil opäť, tentokrát pred švédskym parlamentom.

O páchateľovi, ktorý cielene a neúnavne štve proti sebe Švédsko a islamský svet, som pôvodne nevedel vôbec nič. V komplexnej geostrategickej šarvátke, ktorá vyvrcholila podpálením švédskeho veľvyslanectva v Bagdade, sa však stratili aj jeho švédski susedia.

Asi nie je úplne náhodou, že sa ten medzinárodný konflikt rozhorel práve so Švédskom.

Keďže sloboda prejavu tam prevažuje nad slobodou náboženského vyznania, švédska polícia viackrát vyhovela oficiálnym žiadostiam na pálenie Koránu. Zdôraznila pritom, že vydáva povolenia len na verejné zhromaždenia, nie na obsah týchto zhromaždení.

Okrem toho tu stojí zloženie obyvateľstva: zatiaľ čo je drvivá väčšina domácich Švédov odkresťančená, žijú v krajine stotisíce hlboko religióznych Novošvédov. Ani to zloženie nevzniklo úplne náhodou.

Po tom, čo kráľ Karol XII. v roku 1709 prehral bitku pri Poltave, zriekli sa Švédi svojich imperiálnych ambícií, postupne však presedlali na koncepciu Švédska ako „morálnej veľmoci“. V tomto duchu si volali prisťahovalcov z najzaujímavejších kútov sveta, napríklad 70-tisíc ľudí z bašty výsostne netolerantného islamu, zo Somálska.

Švédi si verili, že ich spoločnosť s jedinečnou kombináciou samotárskeho individualizmu a prevýchovného kolektivizmu je schopná vytvoriť nového, dokonale osvieteného človeka.Zdieľať

Švédi si verili, že ich spoločnosť s jedinečnou kombináciou samotárskeho individualizmu a prevýchovného kolektivizmu je schopná vytvoriť nového, lepšieho, dokonale osvieteného človeka.

Niečo sa aj podarilo: v štokholmskom metre sedela oproti mne mladá peknučká černošská osoba nedefinovateľného pohlavia, ktorá dole nosila úzke rifle, hore čierny hidžáb a v hlasnej sebavedomej angličtine rozprávala do telefónu o svojom zábavnom cestovateľskom živote.

Nový švédsky nadčlovek teda existuje, ibaže ešte nie každému sa do toho chce.

V tú nedeľu ráno som bol kvôli inej záležitosti v Štokholme.

Vedel som len to, že bolo oznámených niekoľko pálení Koránu a bývalý prezident švédskej polície ma s miernym vlasteneckým rozhorčením upozornil, že nejaký ten Korán bol nedávno spálený aj vo Francúzsku, ale všetka pozornosť sa sústreďuje na Švédsko, ktoré už zúfalo dlho čaká na ratifikáciu svojho vstupu do NATO moslimským Tureckom.

Rozhodol som sa zostať v Štokholme ešte hodinu a ísť na irackú ambasádu. Pred ňou deň po tom, čo rozzúrený dav v Bagdade podpálil švédske veľvyslanectvo, bol spálený „jeden dokument“ (citát zo správy švédskej polície).

Mrholilo a pred tak či tak zatvorenou ambasádou nebolo nič a nikoho vidieť. Na rímse pri vchodových dverách stála napoly vypitá plechovka „Ey’Bro“, „starköl alk. 5,0% vol.“. „Öl“ znamená „pivo“ a „starköl“ „silné pivo“. Na naše pomery obyčajné pivo je tam dostupné len v štátnom alkoholovom monopole „Systembolaget“.

To tiež hovorí niečo o Švédsku: zohnať pivko a zohnať povolenie na dourážanie dvoch miliárd moslimov si tam vyžaduje približne rovnakú námahu.

Bol tam len jeden vychudnutý dedko. Bezkontaktnými bozkami sa lúčil so svojimi vnúčatami, ktoré už sedeli v aute. Oslovil som tohto obyvateľa susedného domu. Dianie vtedy pozoroval zo vzdialenosti 7-10 metrov cez svoje okno.

Úroveň vzrušenia v Štokholme musela byť iná ako v Bagdade, aspoň ten sused opísal štokholmskú scénu jedným gestom: zívanie. Pálenie „dokumentu“ – „no jasné, že to bol Korán!“ – vraj prebehlo úplne pokojným, až rutinným spôsobom.

A nahnevaní protidemonštranti? „Toto neboli demonštranti, ale pár ľudí, ktorí sa na to úplne pokojne pozerali.“ Urobil ďalšie gesto zívania.

A nahnevaní protidemonštranti? „Toto neboli demonštranti, ale pár ľudí, ktorí sa na to úplne pokojne pozerali.“ Dedko urobil ďalšie gesto zívania.Zdieľať

Sused irackého veľvyslanectva o sériovom paličovi Koránov už dačo počul: „Je to Iračan“, „má psychické problémy“, „zjavne sa už niekoľkokrát pokúsil o samovraždu“, „netuším, aké má náboženstvo on, ale moslimovia mu v Iraku zrejme veľmi ublížili“.

Potom mi ten dedko napísal adresu, na ktorej palič koránov býva. Ako to, že pozná presné bydlisko človeka, ktorého by milióny ľudí chceli na mieste zabiť? „Som z dediny, kde býva, z Järny. Deň potom som tam bol na návšteve.“

Järna so 6 000 obyvateľmi sa nachádza na najvzdialenejšej periférii Štokholmu. Odviezol som sa na uvedenú adresu, číslo 4 ulice, ktorej názov z ohľaduplnosti k ľuďom neuvádzam. Našiel som trojposchodové červené tehlové bloky s priestrannými zasklenými balkónmi. V žiadnom prípade to nie je geto.

Stretol som dvoch bratov s pubertálnym strniskom z domu číslo 6. Mama Fínka, otec Egypťan, „toho sme však dlho nevideli“ a „áno, v podstate sme moslimovia“. Paliča Koránov nikdy na vlastné oči nevideli: „Zjavne sa zatvára vo svojom byte. No trafikant v centre rozprával, že si uňho niekoľkokrát kúpil cigarety.“

Teraz som už vedel, že palič Koránov je fajčiar.

Pred prízemnou garážou na rohu č. 6 a č. 4 mladý špinavoblond otecko menil pneumatiky. Ani on paliča Koránu nikdy nevidel: „Viem len zo správ, že v Iraku po ňom pátrajú pre závažné zločiny.“ – „Takže hovoríte deťom, aby už nechodili von?“ – „Nie, pretože som sa v určitom momente rozhodol, že strach ťa nikdy nesmie ovládať.“

Na lavičke pred číslom 4 sedel mladý švédsky nájomník s plechovkou „Ey’Bro“. Strávil júl prácou v homeoffice na 4B a o susedovi, ktorý rozpútal svetový požiar, v živote nepočul.

„I’m fucked,“ povedal nízky, postarší, zavalitý Švéd, ktorý zaparkoval svoje malé auto v garáži na 4B. „Už tu ani nebýva, menovku vymenili za švédske meno, ale všetky vyhrážky idú sem. Kvôli nemu mu tu ešte zabijú ľudí, veď ten blázon patrí na psychiatriu!“

„Už tu ani nebýva, menovku vymenili za švédske meno, ale všetky vyhrážky idú sem. Kvôli nemu mu tu ešte zabijú ľudí, veď ten blázon patrí na psychiatriu!“Zdieľať

Na hornom balkóne sa objavila blondínka, tridsiatnička: „Bojím sa.“ Viac povedať nechcela. „Nevidela som ho tu dva mesiace.“

Teraz som vedel, že palič Koránov býval v strednom byte na 4A.

Na malých oknách tam boli zatiahnuté lacné žalúzie a na dlhom okne stáli tri rastliny v kvetníku.

Našiel som v Järne iba jedného človeka, ktorý sa podľa vlastných tvrdení s páchateľom pozná.

Neďaleko od 4A bola zberňa odpadu, pani so sivými melírmi a bielymi vrchnými šatami tam vyhodila vytriedené odpadky. Bol to empatický, zádumčivo kráčajúci, etnicky ťažko zaraditeľný typ, po chvíľke váhania sa označila za Švédku. Keďže po arabsky neviem, skúsil som s ňou ruštinu. Odvetila po švédsky, že nerozumie.

Hovorila mi iba, že paliča Koránov osobne pozná. Viac povedať nechcela.

Až na druhý deň som si prečítal viac o Salwanovi Momikovi. Je vo Švédsku od roku 2018, od roku 2021 s kladným rozhodnutím o azyle. Tento 37-ročný Iračan je úplne iný, ako som si ho pred jeho bytovkou predstavoval: vyzerá dobre, srší sebavedomím, tie korány páli so slnečnými okuliarmi a s airphones.

Je to hra s mnohými hráčmi, predovšetkým s hráčmi irackých občianskych vojen a v neposlednom rade s veľkými aktérmi nadnárodných geostrategických stretov.Zdieľať

Zrazu sú tu dve deti a jeden trest verejnoprospešných prác za vyhrážanie sa mužovi nožom.

Zrazu je z neho iracký kresťan, ale aj deklarovaný „ateista a osvietený politik a mysliteľ“. 

A zrazu je tu jeho minulosť vo vražednom proiránskom vojsku zvanom „Brigáda imáma Aliho“.

Jeho švédski susedia nič z toho nespomenuli, napríklad nikto tam neriešil jeho náboženskú príslušnosť. Nemyslím si pritom, že mi klamali. Asi úprimne nechápu, da akej hry sa ich skromná bytovka zaplietla.

Je to hra s mnohými hráčmi, predovšetkým s hráčmi irackých občianskych vojen a v neposlednom rade s veľkými aktérmi nadnárodných geostrategických stretov.

O samotné Švédsko veľmi nejde. Krajina, ktorá chcela tvoriť nového postnáboženského človeka, slúži iba ako perfektné javisko.