Demografický vývoj Úbytku obyvateľstva sa vyhne iba Bratislava, i keď patrí medzi najstaršie okresy

Západný svet čaká v nasledujúcich desaťročiach populačný obrat. Čoraz viac krajín sa dostane do bodu, keď viac ako štvrtinu obyvateľstva budú tvoriť ľudia starší ako 65 rokov.

Túto hranicu ako prvé prekročilo Japonsko, no už čoskoro sa pridá Taliansko, Španielsko, Nemecko a tento trend sa nevyhne ani strednej a východnej Európe.

Ako upozorňuje americký denník The New York Times, v roku 2050 budú v niektorých častiach Európy aj Východnej Ázie ľudia nad 65 rokov tvoriť takmer 40 percent obyvateľstva. Pôjde o bezprecedentný stav a mnohé krajiny budú staršie ako kedykoľvek predtým v histórii.

To so sebou prinesie úplne novú panorámu. Pracovnej sily, ktorá je hlavným motorom ekonomického rastu, bude totiž menej.

Tento stav sa týka aj Slovenska, ktoré bude už onedlho patriť k najrýchlejšie starnúcim štátom v Európskej únii.

Mladý je východ a sever

Ak sa pozrieme na aktuálny stav, najstaršie okresy sú v Banskobystrickom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji.

Úplne najstarším je okres Košice IV, kde má viac ako 65 rokov už takmer 23 percent obyvateľov. Relatívne staršie sú aj ostatné košické okresy, ale okolie druhého najväčšieho slovenského mesta je zasa výrazne mladšie.

Rovnaká situácia je aj v hlavnom meste. Bratislavské Staré Mesto je druhým najstarším okresom v krajine. Vo všetkých bratislavských okresoch však seniori presahujú 18 percent obyvateľov.

Mimo veľkých miest je najstaršie obyvateľstvo v myjavskom okrese, kde tvorí 21,3 percenta. Viac ako pätinu obyvateľstva tvoria seniori ešte v piešťanskom regióne.

Z východného Slovenska mimo Košíc sú najstaršie Medzilaborce, vo väčšine okresov v tomto regióne je podiel starších ľudí pod 15 percentami.

Existuje veľký rozdiel medzi východom a západom a stredom krajiny. Východ aj sever je omnoho mladší, od Brezna však už zloženie obyvateľstva starne. Smerom na Bratislavu opäť mladne.

Ak sa pozrieme na to, ako sa zmenilo obyvateľstvo od sčítania obyvateľstva v roku 2011 po posledné sčítanie v roku 2021, nenájdeme jednoznačný trend.

Najviac narástol počet ľudí nad 65 rokov v Liptovskom Mikuláši – o takmer 14 percent. Nasledovala Gelnica s viac ako 11-percentným nárastom a Lučenec s takmer 9-percentným nárastom.

Celkovo tvoria seniori takmer 17,5 percenta obyvateľov Slovenska. Ako však ukazujú prognózy Európskej komisie, už v roku 2030 budú tvoriť pätinu z celkového obyvateľstva a v roku 2050 viac ako 28 percent.

O milión menej

Ako upozorňuje analytik UniCredit banky Ľubomír Koršňák, spolu s rastom podielu seniorov sa bude zvyšovať aj takzvaný index starobnej závislosti, čiže podiel obyvateľstva v postproduktívnom veku k obyvateľstvu v produktívnom veku.

Slovensko sa síce zatiaľ radí ku krajinám s nižším priemerným vekom a s piatym najnižším indexom starobnej závislosti, kvôli nízkej pôrodnosti a starnutí silných populačných ročníkov sa to však čoskoro zmení.

Trend starnutia sa už podľa Koršňáka začal a iba za posledných desať rokov mediánový vek slovenskej populácie narástol o 4,1 roka, priemer nárastu v Európskej únii bol pritom 2,5 roka. V nasledujúcich rokoch tak bude postupne rásť index starobnej závislosti.

„Rastúca ,starobná závislosť‘ bude v najbližších dekádach meniť i nároky na verejné rozpočty a meniť štruktúru ekonomiky,“ upozorňuje Koršňák. Staršie obyvateľstvo bude vyžadovať intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť a nápor zaznamená aj dôchodkový systém.

Slovensko však nebude iba starnúť, ako ukazujú prognózy Európskej komisie, naše obyvateľstvo sa bude postupne aj zmenšovať. Svoj vrchol dosiahne podľa predpovede už v tomto roku na úrovni 5,524 milióna obyvateľov a následne už bude klesať. Podľa prognózy by Slovensko v roku 2100 malo mať 4,55 milióna obyvateľov, čiže o milión menej ako aktuálne. Treba však brať do úvahy, že čím väčší časový odstup prognózy majú, tým viac klesá ich presnosť.

Najviac sa tento pokles prejaví v Nitrianskom kraji, ktorý by mal už v roku 2050 prísť o 16 percent obyvateľstva, podobný úbytok zaznamená aj Trenčiansky kraj. Banskobystrický kraj by mal prísť o 15 percent obyvateľstva.

Naopak, Bratislave sa bude ešte dariť a počet jej obyvateľstva nielenže neklesne, ale sa dokonca zväčší o 18 percent.

Slovensko v každom prípade čaká nová situácia, ktorá so sebou prinesie dosiaľ nevídané výzvy. Staršie a počtom menšie obyvateľstvo len ťažko udrží ekonomický rast na súčasnej úrovni. Krajina však bude zároveň potrebovať viac zdrojov na vykrytie zvýšených výdavkov na zdravotníctvo a dôchodky. Riešením by mohlo byť zvýšenie produktivity, ako však upozorňuje Koršňák, pri súčasnom ekonomickom modeli je ďalší rast produktivity náročný.

„Kľúčovým predpokladom pre úspešnú transformáciu je dôraz na kvalitu ľudského kapitálu i podnikateľského prostredia (vrátane vymožiteľnosti práva). A práve v týchto oblastiach Slovensko v posledných rokoch skôr zaostávalo,“ konštatuje.