Klesajúca životná úroveň Chudoba na Slovensku rastie, každý šiesty Slovák má problém kúpiť mäso

Životná úroveň na Slovensku klesá. Tento názor zastáva podľa európskeho prieskumu Eurobarometer viac ako polovica Slovákov – 57 percent opýtaných totiž považuje za najvážnejší aktuálny problém infláciu, stúpajúce ceny a stúpajúce náklady na život.

Takmer 80 percent opýtaných zároveň považuje súčasnú ekonomickú situáciu krajiny za zlú a 40 percent označilo za zlú aj finančnú situáciu vlastnej domácnosti.

Dôvody netreba hľadať ďaleko. Za posledný rok Slováci zažili razantné zvyšovanie cien. Potravinová inflácia začiatkom tohto roka dosahovala takmer 30 percent, no rástli ceny aj iných dôležitých položiek.

Platy však za týmto rastom zaostali a po započítaní inflácie v apríli v porovnaní s minulým rokom takmer vo všetkých sledovaných odvetviach dokonca poklesli.

Najnovšie dáta o chudobe pocity Slovákov o prepade životnej úrovne iba potvrdzujú.

Eurostat totiž tento týždeň zverejnil údaje o tom, ako často ľudia môžu konzumovať mäso. Čísla ukazujú, že vlani si 16 percent Slovákov nemohlo dovoliť jesť mäso každý druhý deň.

Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou dosahoval tento ukazovateľ mieru až 40 percent.

Horšie výsledky ako my mali už iba Rumuni a Bulhari.

Skončili sme tak na poslednom mieste z Vyšehradskej štvorky a omnoho horšie ako susedné Česko. V ňom si každý druhý deň nemôže dovoliť mäso iba 4,4 percenta z obyvateľstva. Najmenej je takýchto ľudí v Írsku, Luxembursku a na Cypre.

Jedlo je jednou z najzákladnejších potrieb a to, aké jedlo si môže obyvateľstvo dovoliť, má teda veľkú výpovednú hodnotu o celkovej životnej úrovni.

Oproti roku 2021 sa zároveň naše výsledky zhoršili. Predvlani si mäsité jedlo nemohlo dovoliť každý druhý deň necelých 13 percent Slovákov. V skupine obyvateľstva ohrozeného chudobou to bolo 31 percent, čiže o takmer 10 percentuálnych bodov menej ako v roku 2022.

Čísla tak ukazujú, že razantný rast cien si najviac odniesli tí najzraniteľnejší. Kto do skupiny ľudí najviac ohrozených chudobou na Slovensku patrí?

Štatistický úrad v máji priniesol údaje o tejto ekonomickej skupine za rok 2021. Ide o ľudí, ktorých príjmy dosahujú menej ako 60 percent z mediánového príjmu na Slovensku.

Celkovo žije v príjmovej chudobe 12,3 percenta obyvateľov, čiže každý ôsmy Slovák.Zdieľať

V roku 2021 dosiahla táto hranica pre jednočlennú domácnosť 424 eur mesačne. V prípade domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov to bolo 890 eur. Celkovo žije v príjmovej chudobe 12,3 percenta obyvateľov, čiže každý ôsmy Slovák.

Ako upozorňuje Štatistický úrad v tlačovej správe, situácia sa medziročne mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín s tromi a viacerými závislými deťmi, ako aj v neúplných domácnostiach. „Stále je však v oboch týchto typoch domácností chudobou ohrozených viac ako tretina osôb,“ píše sa v správe. 

Chudoba najviac ohrozuje deti a každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby. „Pod hranicou príjmovej chudoby žilo takmer dvojnásobne viac detí ako dôchodcov. Deti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu osôb ohrozených príjmovou chudobou na Slovensku,“ uviedol riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Róbert Vlačuha.

Zhoršila sa však aj situácia dôchodcov. V chudobe žije viac ako 10 percent z nich, od roku 2016 sa ich podiel takmer zdvojnásobil.

Z geografického hľadiska bola najhoršia situácia už tradične v Prešovskom kraji, kde žije v príjmovej chudobe takmer pätina obyvateľstva. Podobné čísla dosahuje aj Banskobystrický kraj, na treťom mieste je košický región.

Najnižšia miera chudoby je v Bratislavskom kraji, kde sa pohybuje na štyroch percentách. Ako však upozorňuje Štatistický úrad, v roku 2021 sa historicky po prvýkrát podiel ľudí žijúcich v chudobe zvýšil vo všetkých krajoch vrátane toho Bratislavského.

Z celoeurópskeho pohľadu však v rámci tohto ukazovateľa patríme medzi najlepších a nachádzame sa ďaleko od Rumunska a Bulharska.

To je dané tým, že úroveň príjmovej chudoby je veľmi relatívny pojem. Čím vyššie príjmy obyvatelia v krajine dosahujú, tým vyšší je aj mediánový plat, a teda je vyššie položená aj hranica ohrozenia chudoby.

Situácia na Slovensku, keď je v pásme chudoby relatívne málo ľudí, no relatívne veľa ľudí si zároveň nemôže dovoliť mäso, je daná nižším mediánovým platom. To znamená, že vo všeobecnosti zarábame menej, je menej ľudí, ktorí zarábajú veľmi veľa, a veľkú časť peňazí dávame na základné potreby, akými sú napríklad potraviny.

Aj ľudia, ktorí teda štatisticky nespadajú do pásma chudoby, tak môžu v skutočnosti trpieť takzvanou materiálnou depriváciou.

Štatistiky sledujúce materiálnu depriváciu majú preto vyššiu výpovednú hodnotu o reálnej životnej úrovni v krajine. Eurostat okrem možnosti dovoliť si mäsité jedlo zverejnil aj ďalšie údaje, ktoré poskytujú celkovejší obraz o situácii na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami.

V roku 2022 tak 10 percent Slovákov malo problém vyžiť z peňazí do konca mesiaca. V tomto ukazovateli už nie sme tretí najhorší, predbehlo nás viacero iných krajín.

Podobne je to aj v prípade schopnosti čeliť nečakaným výdavkom, kde sme skončili na 18. mieste. Problém s tým má pritom až 27 percent obyvateľov, v iných európskych krajinách je však toto číslo ešte vyššie.

Aj tieto údaje ukazujú, že sa nedá jednoznačne povedať, aké miesto v rámci Európskej únie zastávame. Jasné však je, že potravinová inflácia Slovákov tvrdo zasiahla a najviac si to odniesli tí najzraniteľnejší.