Po roku blokád a o tri mesiace neskôr než Fínsko sa zrejme Švédsko predsa len stane členom Severoatlantickej aliancie.
Oba severské štáty boli dlhodobo neutrálne, svoju pozíciu prehodnotili až po ruskej invázii Ukrajiny vo februári 2022.
No kým Fínsko sa stalo členom Aliancie už 4. apríla 2023, ratifikáciu zmluvy so Švédskom zablokovali Turecko a Maďarsko. Vďaka mediácii generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga však teraz Ankara od svojej blokády upustila.
„Som veľmi rád, toto je dobrý deň pre Švédsko,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson.
V minulosti Švédsko a Rusko proti sebe viedli jedenásť vojen, naposledy tzv. fínsku vojnu v rokoch 1809 – 1811, po ktorej sa Fínsko ako súčasť Švédskeho kráľovstva dostalo pod ruskú nadvládu.
Vstup do NATO potvrdil švédsky parlament Riksdag 269 hlasmi, proti bolo 37 poslancov. Podľa aktuálnych prieskumov 65 % Švédov podporuje členstvo v Aliancii, proti je 18 %.
Podľa generálneho tajomníka NATO Stoltenberga Turci súhlasili so vstupom Švédska ako súčasťou „bezpečnostného paktu“, ktorý zahŕňa aj užšiu koordináciu pri boji s terorizmom. Okrem toho NATO zriadi úrad poverenca pre boj s terorizmom.
Ankara predtým dlhodobo vyčítala Štokholmu, že toleruje aktivity kurdských aktivistov, ktorých podozrievala z prepojenia na Kurdskú robotnícku stranu (PKK). Tá je vedená v Turecku aj EÚ ako teroristická organizácia.
Ešte pred svojím odletom na samit NATO vo Vilniuse Recep Tayyip Erdoğan vyhlásil, že by bol ochotný poľaviť výmenou za „cestu do EÚ“, to však európski lídri rýchlo odmietli.
Či si Erdoğan od takéhoto návrhu vôbec čosi sľuboval, je nejasné, pravdepodobnejšie je, že to bol len pokus posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu.

Ankara sa opäť raz ukazuje ako neľahký partner.
Turecko je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 1987, posledné desaťročie sa však rokovania nikam nehýbu. To je spôsobené nielen tým, že v EÚ nadšenie z ďalšieho rozširovania do veľkej miery opadlo, ale aj tým, že Turecko veľkú časť podmienok pre členstvo nespĺňa.
Po čistkách v štátnom aparáte, ku ktorým došlo po neúspešnom puči v roku 2016, je Ankara od tohto cieľa vzdialenejšia než kedykoľvek predtým.
Švédsko sa však zaviazalo podporovať požiadavku udelenia bezvízového prístupu do EÚ pre tureckých občanov a bude taktiež podporovať modernizáciu colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Pôvodná dohoda o colnej únii je ešte z roku 1995.
O modernizácii colnej únie sa hovorí už dlhšie obdobie, kvôli politickým pnutiam medzi Tureckom a viacerými európskymi štátmi však táto požiadavka zatiaľ nikam neviedla.
Jednou z možností by bola nová zmluva po vzore DCFTA (Hlboká a komplexná zóna voľného obchodu), ktorá je súčasťou asociačných zmlúv EÚ s Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom.
Pravdepodobné navyše je, že americký kongres teraz schváli vývoz stíhačiek F-16, o ktoré má Turecko záujem odkedy bolo vylúčené z programu F-35.
Okrem Turecka musí členstvo Švédska ratifikovať ešte Maďarsko, to by však teraz už nemalo robiť problémy. Viktor Orbán v minulosti povedal, že Budapešť členstvo ratifikuje, hneď ako sa Štokholm dohodne s Ankarou.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ratifikáciu v utorok označil za „čisto technickú otázku“.
Slovensko ratifikovalo členstvo Švédska a Fínska ešte v septembri 2022, za ich členstvo vtedy zahlasovalo 126 zo 142 (Fínsko) a 124 zo 140 (Švédsko) hlasujúcich slovenských poslancov.
Slovensko v tom čase bolo jedným z posledných štátov, ktorý hlasoval o ratifikácii členstva dvoch severských krajín.

Rozšírenie Aliancie bude mať značný dosah na európsku bezpečnosť.
Pre bezpečnosť Aliancie bude Švédsko nepochybne prínosom nielen kvôli svojej strategickej polohe v Baltskom mori, ale aj vďaka schopným ozbrojeným silám.
Švédsko v súčasnosti disponuje asi 24-tisíc aktívnymi vojakmi, z čoho asi štvrtinu tvoria vojaci povinnej vojenskej služby. Hoci armáda nie je veľmi veľká, disponuje modernou technikou, napríklad tankmi Leopard 2, a môže sa spoliehať aj na vlastný vojenský priemysel.
Zo švédskej produkcie pochádzajú napríklad bojové vozidlá pechoty CV 90, ktoré hodlá nakúpiť aj Slovensko, ponorky Gotland a korvety Visby alebo stíhačky Gripen, na ktorých lietajú aj českí a maďarskí piloti.
Na členstvo Švédska sa teší v neposlednom rade aj nemecké námorníctvo. Vo svojej koncepcii pre rok 2035 píše, že „sa ponúka užšie zapojiť rozšírenú oblasť Severoatlantickej aliancie v Baltskom mori do plánovania námornej obrany; a pritom predovšetkým využívať základne mimo Nemecka“.
Podľa nemeckej koncepcie členstvo Fínska a Švédska „otvára oveľa väčšie spektrum operačných možností“.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.