Aj nový protischránkový zákon má diery

Pripomenul, že aktuálny protischránkový zákon sa vzťahuje len na verejné obstarávania a nerieši iné operácie s verejnými financiami. Aj preto ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pripravuje jeho zmenu a rozšírenie.

"Možno súhlasiť, že stransparentnenie a prínos väčšieho množstva informácií pomôže čistote vzťahov, na druhej strane však treba mať reálne očakávania, ako sa zachová takáto časť podnikateľského sektora," upozornil Nechala.

On sám pripúšťa, že podnikatelia budú viac využívať lokálnych advokátov či poradcov, ktorým zveria správu takéhoto majetku, a opäť sa nepodarí zistiť skutočných majiteľov firiem. "Dá sa to obísť a je veľký predpoklad, že sa to aj bude diať. Vidíme to už aj v súčasnosti pri niektorých veľkých spoločnostiach. Vieme sa dopátrať až k fyzickej osobe, ale máme pochybnosti, či je skutočným vlastníkom," ozrejmil advokát.

Advokát vidí tri príčiny, prečo vznikajú schránkové firmy v tretej krajine. "Prvou je, že ich majitelia chcú chrániť svoj majetok pred zlou vládou," vysvetlil. Za druhý dôvod pokladá daňovú optimalizáciu a tretím je nadobudnutie majetku z nelegálnych protizákonných činností, kde je potrebné tieto peniaze preprať, čiže zlegálniť ich.

"Pri schránkových firmách teda nejde automaticky o kriminálnu činnosť. Kde je to však neprípustné a očakáva sa vyvodenie zodpovednosti, sú verejné funkcie. Politici by mali vyvodzovať voči sebe zodpovednosť pomerne prísnejšie ako iní občania. Dôvera je jedna zo základných hodnôt, ktorou by mali politici disponovať. A takéto transakcie ju narúšajú," myslí si.

Na margo kauzy Panama Papers Nechala uviedol, že uniknuté dokumenty považuje za dôveryhodné. "Asi 400 novinárov z 80 krajín ich skúmalo rok. Mali dostatočnú dobu na overenie informácií a až potom prišli s prvými článkami. Efekt zverejnenia takýchto informácií na politiku je zreteľný, samozrejme, ak je v danej spoločnosti vybudovaná kultúra netolerancie voči takémuto správaniu," uzavrel Nechala.